Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „sem” v Slovníku slovenského jazyka

sem prísl. na toto miesto: Poď sem! — Ako ste sa sem dostali? (Jégé) Spretŕha všetky zväzky, ktoré ju sem pútajú. (Švant.) „To nepatrí sem,“ osopil sa slúžny na gazdu (Taj.) do tejto súvislosti. „Daj sem!“ riekol a vzal pokrčenú desiatku (Vaj.) daj mi. Sem peniaze! (Taj.) daj (dajte) mi. Môj čakan sem! (Tat.) A teraz sem s tým listom! (Fel.) daj (dajte) mi (nám) ho. Sem s ním [s náčelníkom]! (Jaš.) vydajte nám ho. Chlapci, sem sa ku mne chytro! (Ráz.-Mart.) poďte. Sem sa, tu sa doobliekaš! (Taj.) poď sem. Dlho sa motal sem a tam (Dobš.) rôznymi smermi, hore-dolu. Chodil sem a ta okolo miesta, kde boli dvere. (Fel.) Sŕňa pobehávalo sem i tam. (Mor.) [Po rieke] sem i ta plávali loďky. (Jes-á) Kolíše sa sem-tam v povetrí ako opitý. (Mor.) Hlávka sa mu [dieťaťu] klátila sem-ta (Vaj.) zo strany na stranu. Chodí sem-ta, zastáva a zase chodí. (Jes.) Pravá noha ani sem ani ta — bola prištiknutá sudom (Podj.) nemohol ňou pohnúť. Nemohol sa rozhodnúť ani sem ani ta (Kuk.) ani tak ani onak, nijako. A pán ani sem ani tam (Taj.) nevedel sa rozhodnúť. Sem-tam robila (rieka) zátočinu (Mor.) na niektorých miestach. Zo zadných radov ozval sa sem-tam i hlasitý protest (Tomašč.) kde-tu, zriedkavo. Vyhodiť ju ešte nechcela, sem-tam sa ešte zíde na pomoc (Laz.) niekedy, zavše. Pán minister sem, pán minister tam, so všetkými je per tu (Švant.) neustále opakuje oslovenie ministra. Meno sem, meno tam, predsudky sem, predsudky tam, robotil do únavy (Vaj.) nehľadiac na meno ani na predsudky. Slušnosť sem, slušnosť tam: smial sa na plné ústa (Urb.) bez ohľadu na slušnosť. My maliari sme veľkodušní ľudia. Čiarka sem, čiarka tam (Urb.) nezáleží na čiarke.

semeniť (sa), -í, -ia nedok. odb. vytvárať, trúsiť semeno (o rastline): burina, ďatelina (sa) semení

sem-tam p. sem

semä p. semeno

semafor, -a/-u, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r. signalizačné svetelné zariadenie v doprave, obyč. na železničných tratiach, návestidlo: s. ukazuje na voľno;

semaforový príd. m.

sémantik, -a, mn. č. -ci muž. r. bádateľ zaoberajúci sa sémantikou;

sémantička, -y, -čiek žen. r.

sémantika, -y žen. r. lingv. náuka o význame jazykových jednotiek a útvarov, hlavne slov;

filoz. smer novopozitivistickej filozofie zaoberajúci sa skúmaním významovej platnosti znakov vo vetách a výrokoch moderných vied (tzv. „čistá sémantika“);
smer behavioristickej americkej sociológie vysvetľujúci individuálne psychické poruchy i negatívne spoločenské javy ako následok používania reči, ktorá skresľuje skutočnosť (tzv. „všeobecná sémantika“);

sémantický príd. m. týkajúci sa významovej stránky reči, najmä slovných znakov, významový: s. rozbor (napr. slova, verša);
s-á funkcia (napr. hláskového radu);
s-á zmena (napr. slova);

sémanticky prísl.

semaziológia, -ie žen. r. lingv. náuka o význame slov, sémantika;

semaziologický príd. m.

semenáč, -a muž. r. ovoc. strom, ktorý vyrástol zo semena ušľachtilého al. planého stromu;

semenáčik, -a muž. r. zdrob.

semenačka, -y, čiek žen. r. pôdohosp. rastlina určená na semeno (napr. repa, mrkva ap.), semenica

semenák, -a i semenár1, -a muž. r. zried. semenáč: Pod starým semenákom stála Malvína. (Vaj.) Krbáľa sa ponad konáre stáročných semenárov. (Hor.)

semenár2, -a muž. r. pestovateľ rastlinných semien;

semenársky príd. m.: s-e závody;
s-e dielce
hriadky pôdy na pestovanie semien;

semenárstvo, -a stred. pestovanie semien

semenec, -nca muž. r. konopné al. ľanové semeno;

semencový príd. m.: s. olej, s-á kaša

semenica, -e, -níc žen. r.

1. pôdohosp. rastlina určená na semeno, semenačka;

2. bot. časť semenníka, na ktorej sa drží vajíčko, placenta;

semenicový príd.: bot. s-é puzdro

semenisko, -a, -nísk i semenište, -ťa, -nísť stred.

1. ovoc., les. oddelenie škôlky, kde sa pestujú stromky zo semien;

2. lek. miesto, odkiaľ sa choroba síri do okolia: s. choroby, nákazy, s. bacilov;

3. kniž. stredisko, ohnisko, odkiaľ sa šíria nejaké myšlienky, vplyv a pod.: semenisko osvety (Sládk.);
Družstevný dom je semeniskom pokroku. (Heč.);
semenište hriechu (Mráz);
semenište zla (Fel.);

4. zastar. kňazský seminár: arcibiskupské semenisko v Trnave (Vlč.);
[Fándli] dostal sa do semenišťa budínskeho. (Škult.)

semenník, -a muž. r.

1. bot. spodná rozšírená časť kvetného piestika, v ktorej je vajíčko;

2. anat. mužská al. samčia pohlavná žľaza;

semenníkový príd. m. ktorý je na semenníku: s-á dutina

semenný príd. m. biol.

1. majúci, vytvárajúci, obsahujúci semená: s-á rastlina, s-á kvetina, s-á bunka, s-é vrecúško, s. mechúrik;
s. kanálik
ktorým sa pohybuje semeno;

2. zo semena, na semene: s-á tekutina, s-á blanka;
s-é rozmnožovanie
semenami

semeno (bás. a zastar. i semä), -na, -mien stred.

1. zárodok rastliny obyč. v podobe zrnka;
hromadné označenie väčšieho množstva semenných zrniek jedného druhu: trávové, ďatelinové, mrkvové s.;
olejnaté s-á, ľanové s.;
zasiať s., s. vzíde, vyklíči, ujme sa;
[Rastlina] ide do semena
(Vaj.) začínajú na nej vyrastať semená;
vyrásť zo s-a (o rastline, strome);
vypestovať s.;
rastlina pestovaná na s.;
naklíčené s.;
rozmnožovanie rastliny s-ami;
hluché s.
neplodné;
Padá list, semä i plod. (Kost.);

pren. kniž. zárodok, počiatok nejakej myšlienky, -citu, konania ap.: zasiať semeno vzbury, odboja;
semeno zloby, nenávisti;
rozsievať semeno nesvornosti;
[Peniaze] sú semenom všetkého zlého.
(Letz);
semená pravdy (Rúf.);
Staňte sa rozsievačmi dobrého semena pre spásu národa. (Fr. Kráľ) Kto nasial medzi vás semeno nedorozumenia? (Vaj.) Moyzes sial semeno dobré na všetkých svojich cestách (Vaj.) dával dobré rady, poučenia. Klíči semä otcovskej lásky. (Taj.);
semä podozrenia (Urb.);

2. biol. produkt samčích pohlavných žliaz, sperma: mužské s.;

3. zastar. potomstvo: Ja tvoje rozmnožím semä. (Hviezd.);
bibl. semeno Abrahámovo o Židoch;
pren. hadie semeno (Pláv.) zlí, falošní ľudia;

semenový príd.: les. s. porast zo semena;

semienko, -a, -nok i semiačko, -a, -čok stred. zdrob. expr.

semenotok, -u muž. r. lek. výtok mužského semena bez pohlavného aktu, polúcia

semenotvorný príd.: biol. s-é kanáliky v ktorých sa tvorí semeno

semenovod, -u muž. r. anat. časť samčích pohlavných ústrojov, kanálik, ktorým vyteká semeno

semenový p. semeno

semester, -tra, 6. p. -tri, mn. č. -tre muž. r. jedno študijné obdobie, polovička školského roku na vysokých školách: zimný, letný s.;
Študoval štyri semestre v Nemecku.
(Bodic.);

semestrálny príd. m. polročný: s-e skúšky;

semestrálne prísl.

semiačko p. semeno

semienko p. semeno

Naposledy hľadané výrazy

1. sem v Slovníku slov. jazyka