Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „sedlo” v Slovníku slovenského jazyka

sedlo1, -a stred.

1. hlavná časť jazdeckého konského postroja, pripínajúca sa na chrbát koňa, na ktorej jazdec sedí: remenné s.;
Vyťahuje dreveného koňa s koženým sedlom.
(Fr. Kráľ);
dať, založiť, sňať koňovi s.;
sadnúť, vysadnúť, vyskočiť, vyhupnúť sa, vyšvihnúť sa do s-a;
Pokládol sedlá a ohlávky na kone.
(Jégé);
kôň súci pod sedlo i do koča na jazdenie i do záprahu;
Kôň je pod sedlom (Pal.) osedlaný. Nos je trochu na spôsob sedla v prostriedku prehnutý. (Kuk.);
pren. s. nosa časť nosa pri koreni

hovor. sedieť (pevne) v s-e mať zaistené postavenie, byť pánom situácie: My, teraz prišli, nesedíme ešte pevne v sedle. (Jégé) Cítia sa v sedle, ale zabúdajú, že i najlepší kôň sa môže potknúť. (Urb.);
udržať sa v s-e (Vaj.) udržať si postavenie;
sadnúť do s-a dostať sa k moci, k dobrému postaveniu;
stať sa pánom situácie: Tomu sa páni dobre rozumeli, ako sadnúť do sedla a nedať sa. (Bodic.);
pomáhať niekomu do s-a podporovať ho, pomáhať mu dostať sa na vedúce miesto;
vyhodiť niekoho zo s-a pripraviť ho o postavenie, o priazeň niekoho, zaujať jeho miesto;

2. tech. časť niektorých strojov a súčiastok, na ktorej sú uložené: s. ventilu, koľajnicové s.;

sedlový1 príd. m.

1. (o ťažnom zvierati, obyč. o koňovi) pri záprahu ľavý, podsebný (op. náručný): s. kôň;
Voly stáli ešte po páre, náručný so sedlovým, ako sa naučili v jarme.
(Chrob.) Mládenec potľapkal sedlovú kobylu po šiji. (Fr. Kráľ);

2. stav. s-á strecha skladajúca sa z dvoch šikmých plôch;

sedielko1, -a, -lok i sedielce, -a, -lec stred. zdrob. expr.

sedlo2, -a, -diel stred. geogr. priehlbina, preliačina v horskom masíve: horské s., Lomnické s.;
stúpať, vystúpiť na s., do s-a;
Pod nohami sa nám tiahol horský hrebeň, ktorý sa vinul po končiaroch, štrbinách, hrotoch, sedlách a skalných strmých výšvihoch.
(Bedn.);

sedlový2 príd. m.: s-á oblasť;

sedielko2, -a, -lok stred. zdrob.

sedlo3, -a, -diel stred. krajč. samostatne strihaný diel šiat, vsadený vo výške pliec (napr. na šatách, blúzke, saku ap.): šaty naberané pod s-om;
zriasené s., šikmo strihané, ozdobné, pletené, vyšívané s.
;

sedielko3, -a, -lok stred. zdrob. expr.

sedlovitý príd. m. podobný sedlu, na spôsob sedla: Stavba mala sedlovitú vhĺbeninu. (Kuk.);
anat. s. nos pri koreni sploštený;
archeol. s-é spony druh ozdôb lužickej kultúry;

sedlovite prísl.: s. znížená časť terénu

sedlo1 p. sedlo1

sedlový2 p. sedlo2

Naposledy hľadané výrazy

1. sedlo v Slovníku slov. jazyka