Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „sebe” v Slovníku slovenského jazyka

sebe p. sa

sebevrah,sebevražda, správ. samovrah, samovražda

sebec, -bca, mn. č. -bci muž. r. kto sa stará iba o seba, o svoj vlastný prospech, o uspokojenie svojich chúťok bez ohľadu na iných, egoista: Som obyčajný meštiacky sebec. (Fr. Kráľ) Veď je to sebec, nemá citu a lásky. (Vans.);
bezohľadný s.

sebecký príd. m. starajúci sa iba o seba, o svoj prospech, o uspokojenie svojich chúťok;
prezrádzajúci sebectvo;
egoistický: s. človek;
bezohľadný, sebecký tyran
(Jégé);
s-á rodina (Tim.);
s-á povaha;
Láska je sebecká.
(Urb.);
s-á radosť (Kuk.);
vedená sebeckými pudmi (Jégé);
s. záujem (Škult);
s-é sklony dieťaťa;
s-á chamtivosť
;

sebecky prísl.: Kráčal sebecky svojou cestou. (Ondr.);

sebeckosť, -ti žen. r. sebecká povaha;
sebecké, bezohľadné počínanie;

sebectvo, -a stred. sebeckosť

seberovný príd. m. ktorý je na rovnakej úrovni s niekým, je roveň niekomu, rovnocenný: Považuje ma za seberovnú. (Laz.) Cítil sa ako medzi seberovnými. (Kuk.) Nikdy nepokladali ma celkom za seberovného. (Bod.) Prijal ho ako seberovného. (Hor.) Hovoril s nimi ako so seberovnými. (Jégé) V učení nemal seberovného (Vans.) nemal páru, nik sa mu nevyrovnal.

sebestačný príd. m. ktorý nepotrebuje cudziu pomoc, podporu, nezávislý: s. štát, hospodársky s.;
s-á oblasť;
s-í občania
(Urb.);
s-á kultúra, s-á žena;

sebestačnosť, -ti žen. r. nezávislosť (najmä hospodárska): s. štátu, hospodárska s.

sebevôľa, -le žen. r. zried. svojvôľa: U nás je veľká sebevôľa: i po hlavách si dáme tancovať. (Kuk.);
popúšťať sebevôli (Kuk.) veľa niekomu dovoľovať

sebevoľník, -a, mn. č. -ci muž. r. zried. svojvoľne, sebevoľne konajúci človek;
nespratník: Chytil na uzdu sebevoľnikov, čo chceli krajinu na ruby obrátiť. (Kal.) Stal sa sebevoľnikom. (Vaj.);

sebevoľnica, -e, -níc žen. r.

sebevoľný príd. m. svojvoľný, neposlušný, samopašný;
nespratný: sirota nevoľná, ale sebevoľná (Vaj.);
s-é dieťa;
Hrozil sa nad počínaním sebevoľnej maďarskej strany.
(Škult.);
sebevoľný, šarapatiaci zeman (Vlč.);

sebevoľne prísl.: počínať si s.;

sebevoľnosť, -ti žen. r. svojvôľa, neposlušnosť: potrestaná s. (Hviezd.)

Naposledy hľadané výrazy

1. sebe v Slovníku slov. jazyka