Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „seba” v Slovníku slovenského jazyka

seba p. sa

sebaanalýza, -y žen. r. zried. zamýšľanie sa nad vlastnými skutkami a myšlienkami: Spáchal samovraždu pre mániu sebaanalýzy, ktorá ho priviedla od sebapoznávania k sebapopieraniu. (Fel.);
mučivá s. (Votr.)

sebabičovanie, -ia stred. expr. trýznenie, mučenie seba samého (najmä v morálnom zmysle): Keby nebolo bývalo rabínovo zúfalstvo také úprimné, bol by sa musel usmiať nad takýmto sebabičovaním. (Zúb.) V záchvate najúprimnejšieho sebabičovania. (Jes-á)

sebacenenie, -ia stred. kniž. zried. oceňovanie seba samého, sebavedomie, sebadôvera

sebachvá, -y žen. r. kniž. zastar. samochvála (Tim., Fr. Kráľ)

sebacit, -u muž. r. kniž. preciťovanie vlastných zážitkov a konania

sebadisciplína, -y žen. r. ovládanie seba samého, svojho konania a prejavov

sebadôvera, -y žen. r. dôvera v seba samého, vo vlastné schopnosti a sily: stratiť, nadobudnúť s-u;
dodávať niekomu s-u;
budiť s-u
(Votr.);
Usmiala sa nad tou prílišnou sebadôverou. (Bedn.) Zahlaholí hlasom plným sebadôvery. (Jil.);
hrdosť v srdci, sebadôvera v. oku (Kuk.) sebavedomý pohľad;
neotrasiteľná s.

sebaformovanie, -ia stred. zried. cieľavedomé usmerňovanie vlastnej osobnosti, sebavýchova, sebavzdelávanie

sebairónia, -ie žen. r. zried. ironizovanie, výsmech seba samého: Odvetil s miernou sebairóniou. (Gráf)

sebaironický príd. m. zried. ironizujúci, vysmievajúci seba samého: s. postoj;
Na Faustiáde si Záborský zakladal, ako vidno zo sebaironickej „Predmluvy, ktorú nikto čítať nebude“.
(Piš.)

sebaistota, -y žen. r. vnútorná istota, vedomie vlastnej sily a hodnoty: Úspech mu vlieva pocit sebaistoty a sily do ďalšej práce. (Zúb.);
pokojná s.;
nadobudnúť s-u

sebaistý príd. m. istý sám sebou, sebavedomý: s-é správanie, vystupovanie, s-á reč;
[Dubec] sebaistý, usmievavý, hovorí ležérne a s prevahou.
(Karv.);
sebaistý pohľad (Laz.);

sebaisto prísl.: s. sa správať, s. vystupovať

sebakázeň, -zne žen. r. kniž. zastar. sebadisciplína (Šolt.)

sebaklam, -u muž. r. klamanie seba samého, falošná, nesprávna predstava o niečom: upadnúť do s-u, žiť v s-e;
Korisťou ste sebaklamu.
(Hviezd.) Opája sa osudným sebaklamom. (Mráz)

sebakontrola, -y žen. r. kontrola nad sebou samým, nad svojím konaním, správaním: stratiť s-u (napr. v opilosti, v hneve)

sebakritický príd. m. kritický voči sebe samému, správne hodnotiaci vlastné konanie: s. človek;
Zaujali sebakritické stanovisko.
(Karv.);
s-é zhodnotenie činnosti, práce;

sebakritic- ky prísl.: Toto svoje obdobie sám prísno a ostro sebakriticky posúdil. (A. Mat.);
s. si priznať niečo (napr. svoje chyby);
s. zhodnotiť niečo;

sebakritičnosť i sebakritickosť, ti žen. r. kritický postoj voči sebe: Nechýbajú mu ani vlastnosti prísnej sebakritičnosti. (Mráz);
nedostatok s-i

sebakritika, -y žen. r. kritický postoj k sebe samému, k vlastnej práci a konaniu: ľudia, opatrení potrebnou mierou sebakritiky (Šolt.);
mať, nemať s-u;
metóda kritiky a sebakritiky;
hlboká, kajúcna sebakritika
(Karv.);
Takú sebakritiku som vystrúhal ... (Karv.)

sebaláska, -y žen. r. kniž. láska k sebe, sebeckosť, egoizmus, samoľúbosť, samoláska: Búri sa v ňom urazená sebaláska. (Podj.)

sebaobdivovanie, -ia stred. nekritický obdiv seba samého, samoľúbosť: V hlúpom sebaobdivovaní dali pocítiť ... (Letz)

sebaobetavý príd. m. ktorý vie obetovať vlastné záujmy pre niekoho al. pre niečo: s. človek;
s-á práca
pri ktorej sa obetujú súkromné záľuby;
s-á láska pri ktorej človek vie prinášať obete;

sebaobetavo prísl.: s. pracovať;

sebaobetavosť, -ti žen. r. obetovanie vlastných záľub pre iného al. pre užitočnú vec: bezpríkladná, bezhraničná s.

sebaobetovanie, -ia stred. obetovanie svojich záujmov, záľub, seba samého: Prestála skúšku hrdinstva a sebaobetovania. (Letz);
schopnosť s-ia;
bezvýhradné sebaobetovanie národnej službe
(Mráz)

sebaobrana, -y žen. r. obrana vlastného života, vlastných záujmov: udrieť, zabiť niekoho v s-e;
Strieľať sa smie iba na sebaobranu-
(Ondr.);
spravodlivá s.;
usvedčiť, obviniť niekoho v s-e, povedať niečo na s-u;
Slovenská inteligencia chopila sa sebaobrany.
(Vlč.);

práv. dovolená obrana proti útočníkovi činom, ktorý by bol inak trestný

sebaobranný príd. m. slúžiaci na sebaobranu, vykonaný v sebaobrane: s. boj;
šport. s. úder, zásah, hmat

sebaobvinenie, -ia stred. obvinenie seba samého, priznanie sa k vlastnej vine, chybe: Povážte akú váhu dodáte žalobám svojím sebaobvinením. (Vaj.)

Naposledy hľadané výrazy

1. seba v Slovníku slov. jazyka