Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „samo��inn��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

samodŕžavie,samodŕžavný p. samoderžavie

samobičovanie, -ia stred. kniž. bičovanie, trýznenie seba samého: idea samobičovania a samovzývania (Jes-á)

samobyt, -u muž. r. zastar. samobytnosť (Dobš.)

samobytný príd. m. kniž.

1. nezávislý, samostatný, slobodný: s. národ, s. duch (Dobš.);
s. národný vývin (I. Hruš.);

2. osobitný, svojrázny: s. slovesný útvar;
s-á báseň
(Vaj.);
s-á kultúra;
s. umelec;
Chcem byť cele svojským a samobytným tvorom.
(Roy);

samobytnosť, -ti žen. r.

1. nezávislosť, samostatnosť, sloboda: zápas o národnú samobytnosť (Urb.);
chrániť s. národa;
politická s.;
S Matúšom Čákom padá i tento pomník samobytnosti slovenskej.
(Vlč.) Ak dostúpime rozvoja a samobytnosti, za ktorou úpia duše naše ... (Vaj.)

2. zried. osobitosť, svojráz: Výstavka ukazovala pospolitého Slováka v jeho sile, kráse a samobytnosti. (Botto);
s. národných jazykov

samochod, -u muž. r. zried. stroj al. dopravný prostriedok pohybujúci sa sám, na vlastný pohon: Električky, autá a iné samochody rušajú okolo vás. (Gráf)

samochodka, -y, -diek žen. r. hovor. zastar. stroj pohybujúci sa sám, na vlastný pohon (napr. poľnohospodársky stroj, vojenské vozidlo ap.)

samochodný príd. m. pohybujúci sa vlastnou silou: s. kombajn, s. stroj

samochtiac prísl. kniž. z vlastnej vôle, dobrovoľne, svojvoľne: Rúti sa do záhuby samochtiac. (Kuk.) Samochtiac sa vzdali prostriedkov pozdviženia duše. (Jégé) Vidíš priepasť, do nej letíš samochtiac. (J. Kráľ) Bežal samochtiac čertom do pazúrov. (Dobš.)

samochvála, -y, -chvál žen. r. vychvaľovanie, vynášanie seba samého, vystatovanie sa, chvastúnstvo: On úst neotvorí k samochvále. (Vaj.) Nevydrží a chváli sa, i keď samochvála smrdi (Tat.) je nepekná, odpudzujúca.

samočinný príd. m.

1. dejúci sa bez pomoci, pričinenia človeka, samovoľný, živelný: s. vývin, s-á kontrola, s. regulátor výroby;
s. pohyb
(napr. vody, rastlín);

2. vykonávajúci nejaký pohyb alebo činnosť bez ľudskej práce, poháňaný vlastnou silou al. mechanizmom, automatický: s. stroj, s-é zariadenie;
tech. s. počítač, s-é návestie, s-é čistenie;
s. vypínač
(prúdu), s-á brzda, s-á telefónna ústredňa;
poľnohosp. s-é napájadlo;
ban. s. obeh vozíkov samospádna doprava vozíkov na okružných koľajach;
voj. s-é zbrane automaticky sa nabíjajúce al. opakujúce výstrely: s-á puška, pištoľa;

samočinne prísl.

1. bez pričinenia, pomoci niekoho, samovoľne, mimovoľne: Obrátili sa samočinne ku schodom. (Fr. Kráľ) Obracali hlavy samočinne na severovýchod. (Heč.) [Výraz] splynul akosi samočinne z úst (Štef.) Dvere sa zavrú samočinne. (Ráz.) Všetko zlé ustupovalo pred ním akoby samočinne. (Min.)

2. bez zásahu človeka, automaticky: stroj pracuje s.;
s. zaznamenávať
(napr. teplotu, tlak) o prístroji;
priechody sa čistia s.;
[Koše] samočinne letia po výťahu.
(Jil.);

samočinnosť, -ti žen. r.

1. automatickosť, mechanickosť, ponechanie na živelný vývin: Obchod, ktorý šiel so skvelou samočinnosťou, začal viaznuť. (Gráf);
ponechať niečo náhode a s-i;
nespoliehať sa na s. v plnení plánu
;

2. zastar. samostatná činnosť: Chce povzbudiť národ k samočinnosti. (Vaj.)

samočistenie, -ia stred. odb. prirodzené, samočinné čistenie bez umelých zásahov: schopnosť s-ia vody;
s. vína, s. rieky

samočistiaci, -a, -e príd. m. odb. spôsobujúci prirodzené čistenie: s-e pôdne pochody

samoderžavie, zried. i samodŕžavie, -ia stred. (rus.) kniž. absolutistická vláda v býv. cárskom Rusku, samovláda: Bolo povalené cárske samoderžavie a pod vedením Lenina zvíťazila Veľká októbrová revolúcia. (Pláv.);
od premoženia ruského samodŕžavia (Vaj.);

samoderžavný i samodŕžavný príd. m. absolutistický, tyranský: samoderžavný štát (Škult.);
samodŕžavné snahy dynastií (Vlč.);
Ján je samdŕžavným monarchom v svojom úzkom kráľovstve. (Vaj.)

samodôvera, -y žen. r. zastar. sebadôvera: Vzbudil v ňom stratenú samodôveru. (Vaj.) S podivuhodnou samodôverou vyznal jej svoju náklonnosť. (Vans.) Nesmelosť a málo samodôvery je tvoja chyba. (Tim.);
vidiac tú istotu a samodôveru (Kuk.)

samodruh, -a muž. r. zried. jediný druh, priateľ: Samodruh môj, schovávateľ mojich zámyslov. (Hviezd.)

samodruhá príd. m. (o žene) majúca porodiť dieťa, tehotná: Najviac ho [dub] ohrýzali ženy v druhom stave, samodruhé. (Tat.) Jeho manželka ostala samodruhá a porodila syna. (Dobš.);
pren. bás. Pozrela na samodruhé pole, kde zreje pšenica (Heč.) úrodné, pred žatvou. Nad ťažkými, dusnými, samodruhými chmárami (Vám.) z ktorých bude lejak;

samodruhosť, -ti žen. r. zried. tehotnosť

samodružie, -ia stred. zried. tehotenstvo

samodružný príd.: geom. s. bod odpovedajúci sám sebe medzi dvoma súmiestnymi útvarmi;
s-á priamka, rovina priamka, rovina dvoch projektívnych rovinových lúčov

samofinancovanie, -ia stred. ekon. v kapit. hosp. získavanie kapitálu v kolektívnych podnikoch použitím nerozdelených ziskov

samohláska, -y, -sok žen. r. lingv. hláska ľudskej reči, vznikajúca chvením hlasiviek a modifikovaná v ústnej al. nosnej dutine ako tón, obyč. nositeľ slabiky: tvrdé, mäkké samohlásky, dlhé, krátke s-y;

samohláskový príd. m.: s. systém, s-é skupiny

samohonka, -y žen. r. (rus.) doma vyrobená pálenka (Jil.)

samohovor, -u muž. r. zastar. samovrava: Taký samohovor zunujúc, dal sa do hrozného kriku. (Kub.)

samohyb, -u muž. r. stroj al. dopravný prostriedok, ktorý netreba ťahať al. vliecť, majúci vlastný pohon (napr. motor);
v lodnej doprave remorkér;

ban. vozík pohybujúci sa samospádom;
večný s. (Tal.) perpetuum mobile

samohybný príd. m. pohybujúci sa vlastnou silou: s. stroj, s-é plavidlo, s-é delo, s. kombajn, s-á hračka

Naposledy hľadané výrazy

1. samo��inn�� v Slovníku slov. jazyka