Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „súdiť” v Slovníku slovenského jazyka

súdiť, -i, -ia, rozk. súď nedok.

1. (koho i bez. predm.) vykonávať súd nad niekým, rozhodovať o niekom v súdnom procese: Chytia ťa, zavrú, súdia. (Taj.) Nad jeho hlavou zasadla si mestská rada, aby ho súdila. (Gráf) Budem súdiť boháčov. (Tat.) Krivo ma obžalovali a nespravodlivo súdili. (Kal.) V sudcovskom talári triedi a súdi prísne. (Len.)

2. (koho i bezpredm.) rozsudzovať, urovnávať spor medzi niekým: Belka ich súdi, vyrovnáva. (Šolt.) Ja ich musela mieriť a súdiť. (Šolt.)

3. (koho. čo i bezpredm.) vynášať rozsudok, vyslovovať posudok o niekom, o niečom, posudzovať, odsudzovať, kritizovať: Radi súdime druhých a nehľadíme v prvom rade na seba. (Taj.) Poklesky súdi zhovievavo. (Kuk.) Nesúď lak prísne. (Urbk.) Ach syn môj, nesúď a nebudeš súdený. (Taj.) Podľa seba súdim teba. prísl.

4. kniž. (o kom, o čom. čo, ako) mať mienku, usudzovať, myslieť (si) niečo: Súdili by ste o ňom, že to robí z vrodeného lajdáctva. (Al.) O svojej osobe predpojato súdi. (Kuk.) I druhý kritik o Štúrovej knihe podobne súdi. (Mráz)

5. (podľa čoho, po čom, z čoho, na čo i so spoj. že) usudzovať, vyvodzovať, robiť závery, predpokladať: Podľa vrások okolo očú súdiac, má už vyše tridsať. (Podj.) Myslela, že to nejaký tulák, súdiac po obšúchanom kepeni. (Kuk.) Reptiš súdil, že je rodák zo západu. (Tat.) Z odpovede by ste súdili, že Mišo je majiteľom viníc. (Kuk.) Súdiť sa dalo na rozmarné chúťky zakladateľa. (Vans.)

6. (komu, čomu) používa sa iba v tvare trpného príčastia obyč. v spojeniach je (nie je) mi (mu) súdený, -á, -é prisúdený, určený (-a, -é): Mne súdený je múdrosti zlatý trón. (Smrek) Inšia smrť mu je nie súdená. (Min.) Pre mňa je súdené do úmoru robiť. (Stod.) Jej nie je súdené dosiahnuť, za čím duša vzdychá. (Kuk.)

hovor. (nie) sú si súdení (nepatria) patria spolu (ako manželia);
čo komu súdené (kraj. i súdenô), to ho neminie fatalistický výrok, podľa ktorého nikto sa nevyhne svojmu osudu;

opak. súdievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 3 odsúdiť;

k 2 rozsúdiť

|| súdiť sa viesť s niekým súdny spor, pravotiť sa: Daň si zaplatíme, súdiť sa nesúdime. (Taj.) Najprv si majetok presúdili s bratom, a nebolo im treba súdiť sa. (Fig.);

opak. súdievať sa

šudiť sa, -í, -ia nedok. nár. sypať sa, zosýpať sa: Zem sa šudila pod jeho ťarbavými nohami. (Ondr.)

šudiť, -í, -ia nedok. hovor. pejor. (koho, čo i bezpredm.) klamať, podvádzať: Sľúbi, že už bude dobrý, a bude ťa šudiť ďalej. (Jégé) Šudiť vedia svoj národ, božskí mendíci. (Jes.) (Sýkora) kupčí, klame, šudí. (Kuk.);

dok. ošudiť

Naposledy hľadané výrazy

1. súdiť v Slovníku slov. jazyka