Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „ruba��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

rubač, -a muž. r.

1. robotník, ktorý rúbe stromy;

2. ban. haviar, ktorý pracuje pri poruboch, rúbe horninu;

rubačský príd. m.

rubáč p. rubáš

rubacha p. rubaška

rúbačka, -y, -čiek žen. r. hovor.

1. rúbanie dreva;

2. bitka, pri ktorej sa súperi (bojovníci) rúbu, sekajú sečnými zbraňami až do krvi: krvavá r. (Hviezd.)

rúbaň, -ne žen. r. vyrúbaná plocha v lese, rúbanisko: Neďaleko končila sa rúbaň a začínala jedľová hora. (Ondr.);

rúbaňový príd. m.

rúbanica, -e žen. r. expr. zried. bitka: I nastala strašlivá rúbanica. (Kal.)

rúbanisko, -a, -nísk stred. vyrúbaná plocha v lese, porastená malinčím a horskou trávou: lesné, holé r.;
Rúbaniská broneli jahodami.
(Jil.);

rúbaniskový príd. m.

rúbanka, -y, -niek žen. r. nár. rúbanie dreva, vytínanie lesa (Hviezd.)

rubár, -a muž. r. robotník, ktorý rúbe stromy, rubač, drevorubač: Cachoval som s rubármi drevo v hore. (Taj.);

rubársky príd. m.

rubáš (nár. i rubáč), -a muž. r. trochu zastar.

1. dlhá ženská košeľa, ktorá sa nosila ako súčasť ľudového odevu: svadobný r., konopný r.;
vyšívaný r.
(Taj.);
Musela sa zakaždým do čistého rubáča obliecť. (Zgur.)

2. dlhé rúcho podobné košeli, do ktorého obliekali mŕtvych: Vstal z mŕtvych, rubáš zhodil, žije! (Hviezd.);
pren. zimný r. (Hor.) sneh;
žľab zahalený v rubáš (Ráz.-Mart.) zahmlený;

rubášik (nár. i rubáčik), -a muž. r. zdrob. expr.

rubaška, -y, -šiek (zried. i rubacha, -y, -bách) žen. r. (rus.) súčasť ruského odevu, košeľa s vysokým priľahlým golierom, vyložená na nohavice a prepásaná šnúrkou alebo remeňom

rúbať, -e/-a, -u/-ajú nedok.

1. (čo, do čoho) sekať, zatínať sekerou, vytínať, stínať, ťať: r. drevo, r. stromy, r. les;
r. v hore
stínať stromy;
pren. r. veslom do vody prudko zaberať;
Aj on rúbal cestu k slobode (Bend.) pripravoval slobodu, bojoval za slobodu.

dá si (dal by si) na chrbte drevo rúbať o veľmi povoľnom, mäkkom človeku;
Kubo už k stovke rúbe (Hor.) bude mať sto rokov.

2. (koho, čo, do koho, do čoho čím) sekať, biť, zabíjať, ničiť, hubiť sečnou zbraňou: Rúbal Turkov ako makovice. (Kal.) Začal planých ľudí šabľou rúbať. (Krno);
pren. expr. r. do koní biť ich bičom;
pren. hovor. r. niekoho, do niekoho kritizovať

r. do živého ostro kritizovať;
vysoko rúbe má priveľké, neskromné požiadavky;

3. ban. dobývať uhlie al. rudu: stenové rúbanie dobývanie uhlia zo stien;

opak. rúbavať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 rubnúť

|| rúbať sa (s kým) zápasiť, biť sa: Už sa rúbe Černok s Turkami. (Kal.);

pren. expr. hovor. hádať sa, škriepiť sa, ostro si vymieňať názory: Ja sa za neho rúbem ako tá ľvica. (Vans.);

opak. rúbavať sa

rubato [vysl. rubáto] prísl. hud. (o prednese) nie celkom v predpísanom tempe, voľne;

rubato, -a stred. skladba v tomto tempe;

rubátový príd. m.

Naposledy hľadané výrazy

1. ruba�� v Slovníku slov. jazyka