Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „rozru��enie” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

rozručať sa, -í, -ia dok. (o zvieratách) dať sa do ručania, začať ručať;

pren. vulg. (o človeku) začať nahlas plakať

rozruchať sa, -še, -šú dok. kniž. zried. porušiť sa, narušiť sa, pokaziť sa: Pretrhne sa naostatok, rozruše i krásy mam. (Hviezd.);
vtip, čo pazder ľsti sa nerozruše (Hviezd.)

rozrusať sa, -á, -ajú dok. nár. rozstrapkať sa: starý širák s rozrusanými okrajmi (Fel.);
pren. Tkaň duše sa rozrusá (Ráz.) poruší, naruší;

pren. rozpadnúť sa, zaniknúť: Po putách rozrusaných si postupuje Slovák. (Hviezd.) Jak čo by pavučinné plachty sa rozrusala prelesť šľachty. (Hviezd.)

rozrúšať,rozrúšať sa p. rozrušiť, rozrušiť sa

rozružovieť sa, -ie, -ejú dok. nadobudnúť ružovú farbu, sfarbiť sa do ružova, stať sa ružovým, zružovieť: Líčka sa jej rozružovejú, ako ma zazrie. (Al.)

rozrúbať, -e/-a, -u/-ajú, rozk. -rúb/-rúbaj dok.

1. (čo) rúbaním (sekerou, šabľou ap.) rozdeliť na časti, kusy, rozsekať, porúbať: r. trochu dreva, r. strom, polená;
r. stôl, dvere;
r. sekerou ľad
;

2. expr. (koho) sekerou, šabľou ap. rozsekať, dorúbať: Rozrúbali ťa Nemci na kúštičky aj s pánom Mikulášom. (Kal.)

rozrúcať, -a, -ajú dok. (čo) rúcaním porušiť, porúcať, zrúcať: rozrúcané domy, ulice, mestá;
pren. r. jednotu (Jil.) narušiť, pokaziť

rozruch, -u muž. r.

1. všeobecné vzrušenie, znepokojenie: vyvolať, spôsobiť, vzbudiť, narobiť, spraviť veľký, neobyčajný, nesmierny, obrovský r.;
Vzápätí nastal v krčme rozruch.
(Chrob.) Aký to bol rozruch v Dolčinách, keď sa vydávala Antica! (Kuk.);
geol. seizmický r. nepokoj v zemskej kôre po zemských otrasoch;

fyz. porucha rovnovážneho stavu v spojitom prostredí: r. atómov;
kmitočet r-u
;

2. vnútorný nepokoj, vnútorné rozčúlenie, vzrušenie: Líčka tvoje prezrádzajú rozruch. (Urbk.) Ostalo iba vyvolávanie rozruchov a stiskov rúk. (Fig.)

rozrujený príd. m. expr. zried. rozbujnený, bujný: r. osol (Žáry)

rozrumenený príd. m. kniž. červený, rumenný: r-é líca (Kuk.)

rozrumiť, -í, -ia dok. kniž. (čo) obrátiť v rumy, rozrúcať, rozváľať, porúcať, dorúcať: r. dom (Ráz.);
r. múry (Vlč.);
palác rozrumí (Vaj.);
rozrumené mestá (Laz.);
Achiles netají, že prišiel rozrumiť Tróju. (Vaj.);
pren. Chcú mu pomôcť, aby si vybudoval vlasť tak, že by mu ju nemohol rozrumiť nijaký nepriateľ. (Len.) Treba rozrumiť v ľudstve ideu boha (Jes-á) zničiť;

nedok. rozrumovať, -uje, -ujú

rozrušenie, -ia stred.

1. duševný nepokoj, vzrušenie, rozochvenie, rozčúlenie: Na nej by i veľmi ostré oko sotva bolo pobadalo nejaké rozrušenie. (Jégé)

2. narušenie, porušenie, poškodenie: r. pôdy, zeme, r. porastu, rastlín

rozrušený príd. m.

1. pozbavený pokoja, rovnováhy, veľmi znepokojený: r-í ľudia, r-é nervy, r-é srdce;
Rozrušení chlapci prechádzali sa celú noc po izbe.
(Tomašč.)

2. prezrádzajúci nepokoj, rozrušenie: r. hlas;

3. narušený, porušený, poškodený: r-é mosty, r-é továrne, domy;
dažďom r-á zástava
(Vaj.);
r-é dvere (Tim.);

rozrušene prísl. rozčúlene, vzrušene: chodiť, hovoriť r.;

rozrušenosť, -ti žen. r. duševný nepokoj, rozčúlenie, vzrušenie, rozochvenie

rozrušiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo) vyviesť niekoho niečím z duševnej rovnováhy, pripraviť niekoho o duševný pokoj;
znepokojiť, vzrušiť: Zvesť o kúpe chalupy rozruší Gaby. (Ráz.) Večer strávený pri víne Kristu čudne rozrušil. (Urb.)

2. (čo) rušivo do niečoho zasiahnuť, porušiť, pokaziť: „Daj boh šťastia!“ rozrušil tichý večer rúhavým pozdravom. (Ondr.) Úloha tohto dievčaťa je rozrušiť pokoj. (Kuk.)

3. (čo) porušiť, poškodiť, pokaziť: r. pôdne vrstvy, hrdza rozruší kovové predmety;
pren. (Spisovatelia) namiesto toho, aby rozrušili túto idylu, si vzájomne podkurujú. (A. Mat.) Polícia chcela rozrušiť schôdzku stávkujúcich. (Karv.);

nedok. rozrušovať, -uje, -ujú i rozrúšať, -a, -ajú

|| rozrušiť sa

1. (bezpredm. i čím) dať sa vyniesť z duševnej rovnováhy, stratiť duševný pokoj, znepokojiť sa, vzrušiť sa: dať sa, nedať sa r;
Dosiaľ sa nijako nerozrušil pri slove ženba.
(Hor.) Takýmito myšlienkami som sa rozrušil. (Ondr.)

2. porušiť sa, poškodiť sa, pokaziť sa a potom sa obyč. rozpadnúť: vplyvom hrdze sa kov rozruší;
vplyvom vody sa kameň rozruší
;

nedok. rozrušovať sa i rozrúšať sa

rozrušovateľnosť, -ti žen. r. odb. vlastnosť, schopnosť niečoho rozrušovať sa: r. betónu

rozrútiť, -i, -ia dok. zried. (čo) celkom zrútiť, zrúcať: r. skalisko

rozružovelý i rozružovený príd. m. zried. ktorý nadobudol ružovú farbu, ktorý sa sfarbil do ružova: rozružovené ústa (Al.);
rozružovelý mrká na hrnček (Ráz.)

Naposledy hľadané výrazy

1. rozru��enie v Slovníku slov. jazyka