rozkalkulovať dok. urobiť kalkuláciu, rozpočítať: r. ceny, náklady
rozkaz -u m. ústny al. písomný prejav, ktorým sa niekomu (obyč. podriadenému) ukladá úloha, povinnosť, príkaz, nariadenie: vydať, dostať r.;
splniť, vykonať r.;
r. na ústup;
voj. denný r. súhrn rozhodnutí o organizácii činnosti útvaru
rozkazovací príd. rozkazovačný, panovačný: r. tón reči;
gram.: r. spôsob súčasť gram. kategórie slovesa vyjadrujúca výzvu al. želanie, aby sa uskutočnil dej, imperatív;
r-ia veta
rozkazovačne prísl.
rozkazovačný príd. kt. rád rozkazuje, panovačný; svedčiaci o tom: r-á manželka;
r. hlas;
nedok. rozkazovať
rozklad -u m.
1. rozloženie, rozkladanie na časti: r. akordu na tóny, r. pohybu na fázy;
mat. r. mnohočlena;
fyz. r. svetla;
telev. riadkový r.
2. premena spôsobená obyč. hnitím, skaza: hnilobný r.;
mäso podlieha r-u
3. postupujúci úpadok, zánik, deštrukcia: r. Rímskej ríše, morálny r. rodiny
4. práv. opravný prostriedok proti rozhodnutiu orgánu št. správy: podať r.;
rozkladací príd. kt. sa dá rozložiť: r. gauč, r-ie kreslo
nedok. rozkladať
rozkladne prísl. k 1: r. pôsobiť
rozkladný príd.
1. spôsobujúci rozklad, deštruktívny: r-á činnosť, r. vplyv
2. vznikajúci, existujúci pri rozklade: chem. r. produkt;
rozkladový príd.
// rozkmitať sa: lano sa r-lo
rozknísať -še -šu dok. rozkolísať, rozkývať: vietor r-l konáre stromov
// rozknísať sa
1. rozkolísať sa, rozkývať sa: okenice sa r-li
rozkolnícky príd.: r-a činnosť;
rozkolníctvo -a s.
nedok. rozkolísavať -a
rozkolísať -še -šu dok.
1. uviesť do kolísavého pohybu, rozhojdať, rozkývať: r. čln, zvon
2. urobiť kolísavým, nejednotným, nepevným: r. výslovnosť, r. niekoho v jeho presvedčení;
nedok. rozkopávať -a
nedok. rozkopávať -a
rozkopávka -y -vok ž. rozkop(áv)anie, rozkopané miesto: mesto je plné r-ok