Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „rovn��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

roven,rovna,rovno príd. m. kniž. zastar. menný tvar k rovný (len v prísudku so sponovým slovesom byť): A uistil (som) ju bozkom svojho zraku, že nijak nie som roven kameňu. (Smrek)

rovn1, -a muž. r. nástroj slúžiaci na rovnanie, obrovnávanie niečoho (obyč. dreva), druh hoblíka: tesársky, stolársky r., oceľový r.

rovnač2, -a muž. r. robotník ukladajúci tehly do štôsov, do hraníc

rovnačka, -y, -čiek žen. r. stol. stroj na rovnanie, obrovnávanie dosák, lát ap.

rovnak zastar.

1. prísl. rovnako: Dvoch bratov vystrojuje povesť do cesty a na výboje rovnak ozbrojených. (Dobš.)

2. čast. aj tak, i tak, beztak: Musela teda ostávaťrovnak slabá stará mati s ním doma. (Taj.)

rovnako

1. prísl. rovnakým spôsobom, zhodne, tak isto, jednako, rovnakým dielom: r. oblečení, r. dlhý, veľký;
Všetky má rovnako rád.
(Dobš.) Rovnako charakterizuje historické prednášky Štúrove i Ján Kalinčiak. (Mráz) Vetrovský zachádzal s každým človekom úplne rovnako. (Jégé)

2. prísl. bez zmeny, vždy tak isto, nepremenne: Stále rovnako, bez ohľadu na počasie, spieval cirkulár v Gazdíkovie píle. (Krno)

3. čast. a predsa, jednako, jednak, aj tak, pri tom všetkom: Zostupovanie jeho bolo rovnako mohutné. (Krčm.) Jej kuchynská angličtina znela rovnako neamericky. (Gráf)

rovnaký príd. m.

1. úplne sa zhodujúci, zhodný, taký istý, jednaký;
totožný: r. spôsob, (mať) r-é právo, byť r-ej mienky;
hovor. navlas r.;
sú na nepoznanie r-í (r-é);
ísť r-ým krokom;
Všetky domy rovnaké štrúdle, do všetkých vedú rovnaké schody, pod všetkými vchodmi rovnaké kutice.
(Fr. Kráľ)

r-ým dielom rovnako;
všetci sme (sú) z r-ého cesta toho istého pôvodu, rovní;

2. rovnako veľký: mať r. význam, r-ú hodnotu, merať, znášať niečo r-ou mierou;
Na obraze treba venovať všetkému rovnakú starostlivosť.
(Zúb.) Mladí ľudia režú zdravé i nezdravé miesta s rovnakou energiou. (Vaj.)

3. stále ten istý, nemenný, nezmenený: Kdeže ja, čože ja s mojím biednym zdravím?! — narieka už tridsať rokov a vždy je rovnaký. (Taj.);

rovnakosť, -ti žen. r. jednakosť: Obyčajom z hľadiska indivídua rozumieme rovnakosť vedomých úkonov človeka. (Luby)

rovnanina, -y, -nín žen. r. odb. druh kamennej dlažby bez malty

rovn, -á, -ajú nedok.

1. (čo) hladením, urovnávaním upravovať, robiť rovným, hladkým, urovnávať (obyč. niečo čo má nerovný povrch, čo je hrboľaté, nerovné, pokrkvané, pokrčené, zhúžvané ap.): r. zem, hlinu;
r. dvor, cestu;
r. šaty, papier;
Rovnal, rovnal, až mu zo slaniny motúz na hlavu padol.
(žart. úsl.) Rovnala svoju hlávku oboma rukami (Vaj.) upravovala vlasy;
pren. (Kométa) metlou žiarnou mietla vo svete, rovnala vrchy s dolinami. (Botto)

kniž. r. niekomu cestu pomáhať odstraňovať prekážky, uľahčovať niekomu život: Ja budem bdieť nad tebou, ja ti budem rovn cestu, aby ti nebolo ťažko. (Kuk.)

2. (čo) ukladať, klásť, dávať na patričné miesto, usporadovať;
zoraďovať: r. jablká do vrstiev;
(Ela) prestala bedlivou rukou rovn poháriky a škatuľky.
(Vaj.) Pri jednej stene ženy stlali a rovnali ražnú slamu. (Tat.) Milanec niektoré knihy bral do ruky, dával nazad, rovnal. (Vaj.) Už od niekoľkých rokov zbieram a rovnám látku. (Vlč.);
pren. Vypočúva v tichosti a všetky slová Soviarove rovná si tak, aby ich mohol obrátiť v svoj prospech (Jil.) chápe.

3. zried. (čo) zlaďovať, dávať do súladu: Neušiel, pri mne zotrval, rovnajúc krok svoj s mojou vládou. (Žáry);

dok. k 1 vyrovnať, zrovnať, k 1, 2 urovnať

|| rovnať sa

1. zried. stávať sa rovným, priamym, vzpriamovať sa, narovnávať sa: Jeho (Jarošova) postava počala sa nevdojak rovnať. (Vaj.)

2. (komu, komu v čom, čomu) byť taký ako niekto, byť rovný, rovnocenný (niekomu), mať rovnakú hodnotu, cenu ako niekto, ako niečo: (Žoša) chce sa rovn Betke. (Jégé) Chudák šor Ilija, ani zďaleka sa nemôže rovn nebohému kapitánovi Lukovi. (Kuk.) Hja, žreci múz! — Kto by tým sa rovnal? (Hviezd.) V práci sa (Pavlínka) rovnala chlapom, ale v láske sklamala. (Tal.)

3. (s kým, s čím, komu) prirovnávať sa k niekomu, k niečomu, pokladať sa za rovného s niekým, s niečím: Hoci sme boli rovesníci, vzrastom som sa nemohol s ním rovnať. (Švant.) Kde sa mne rovn s Andrejom Lutišičom! (Vaj.) No, už sa ty mne, mati, nerovnaj. (Taj.)

4. (čomu) byť rovnaký, totožný, zhodný s niečím;
byť celkom podobný niečomu, celkom sa podobať: Júlia vedela materi skomponovať účes, ktorý ju mladil, rovnal sa antickému. (Vaj.) Prázdnemu sa však rovná klasu (vaša krása). (Smrek) Pohybuje sa s vážnosťou, ktorá sa rovná len hodnosti jeho. (Kuk.) Lúčenie s milými smrti sa rovná. (Urbk.);
mat. súčet uhlov v trojuholníku rovná sa dvom pravým uhlom;
fyz. napätie sa rovná súčinu prúdu a odporu;

5. trochu zastar. zhodovať sa, byť zajedno: Naše nátury sa nerovnali. (Jégé) Bratia títo vo všetkom pekne sa rovnali a matka by ich nebola dala za šíry svet. (Dobš.);

dok. k 1, 2, 3 vyrovnať sa

rovne prísl. zastar. rovnako: Sem sa bližšie, novinári, i vás rovne potrebujem. (J. Kráľ) Cítim rovne ako ty. (Kal.) Noc dňu večné nepriateľstvo zaprisahala a deň rovne noci. (Sládk.) Vítal všetkých s vyhladenou, rovne podelenou zdvorilosťou. (Vaj.)

rovnica, -e, -níc žen. r. odb. algebrický útvar skladajúci sa z dvoch častí a vyjadrujúci rovnosť dvoch veličín: matematická r., riešiť r-e;
lineárna r.
prvého stupňa, kvadratická r. druhého stupňa;
r. s jednou neznámou (dvoma, troma neznámymi);
slovná r.
daná slovami;
diferenciálne r-e udávajúce súvis medzi hľadanými funkciami, ich diferenciálmi a nezávisle premennými;

chem. vyjadrenie, znázornenie chemickej reakcie chemickými značkami a číslami, ktoré udávajú váhové pomery pri reakcii;

rovnicový príd. m.

rovník, -y muž. r. najdlhšia rovnobežka na zemskom povrchu;
geogr. zemský r. myslená kružnica na zemskom povrchu, ktorá je na všetkých miestach od oboch zemských pólov vzdialená o 90ř;
termický r. najteplejšia časť zemského povrchu na sever od zemského rovníka;
astron. nebeský r. myslená čiara majúca od oboch nebeských pólov rovnakú vzdialenosť;

rovníkový príd. m.: r-é územie pásmo okolo rovníka;
r-á Afrika územie v Afrike nachádzajúce sa v oblasti rovníka

rovnina, -y, -nín žen. r. zastar. rovina: Už cesty viac nevidno — snežná to rovina. (J. Kráľ) Rozkošné doliny, v dolinách rovniny. (Horal)

rovno

I. prísl.

1. v rovnej línii, bez ohnutia, priamo, neohnuto (op. krivo): sedieť, stáť, ležať r.;
r. zrezaný okraj niečoho;
Zlatožlté vlásky, do čela učesané a tam rovno ustrihnuté žiarili ozaj zlatou farbou.
(Vaj.)

2. vzpriamene, kolmo, priamo hore, dohora: držať hlavu, telo r.;
dvíhať sa, stúpať, rásť r.;
Dym stĺpovite, rovno vznášal sa k jasnej oblohe.
(Urb.) (Obelisk) čnie rovno do výšky. (Kuk.) Chodiť sa už naučil ako on, strmo, rovno, akoby bol zhltol ražeň. (Vaj.)

3. vo vodorovnej polohe, vodorovne (op. šikmo): Tie (nápisy) boli bokom, rovno, hore nohami a ako by ani nepomyslel krížom-krážom (Taj.)

4. priamym, rovným smerom, bez odchýlenia sa od rovného, priameho smeru, bez okľúk, priamo: ísť, kráčať, bežať, skočiť, utekať, letieť r. k niekomu, k niečomu, zamieriť r. na niekoho, na niečo;
Vybrali sa rovno na západ Slovenska.
(Škult.) Rovno salón, naľavo kuchyňa. (Tim.) Náš pocestný šiel rovno pred seba, sťaby strihal. (Dobš.) Slnko svieti rovno zhora. (Bedn.) Dá sa mu držať okolo hrdla a pozerať si rovno, rovno do očí. (Kuk.) Obuvník akoby sa vysmieval smrti rovno do tváre. (Jaš.)

5. bez zastavenia, zdržania, zdržovania sa, bez ohľadu na poradie, postupnosť, priamo: Musí ísť rovno domov. (Jes.) Ani sa neohlási v Havre, ale pôjde rovno do Hamburgu. (Kuk.) U nich totiž chodievalo odjakživa bez klopania, rovno. (Urb.) Pôjdeme rovno na magistrát. (Jégé)

6. práve, presne, akurát, priamo: Kladivo dopadlo rovno na hlavu. (Vlč.) Jeden z vozňov prisunul sa tak, že schodíky zastali im rovno pri nohách. (Urb.) Budem mať rovno 80 jutár. (VHV) Lietadlo sa spúšťa ako jastrab rovno nad naše námestie. (Zát.)

Trafil klinec rovno po hlave presne uhádol, vystihol podstatu veci.

7. bez okolkov, otvorene, úprimne, bez pretvárky: povedať niečo (niekomu) r. (do očí);
hovoriť r.;
Napísal mu rovno, že ak mu nechá voľnú ruku i ďalej, dedičstvo príde onedlho na bubon.
(Podj.)

8. bez dlhého rozhodovania sa, bez meškania, bez otáľania, hneď, ihneď: Bola by šla do Bežanov rovno a vyzrubila im pravdu. (Kuk.) Na druhý deň zavčasu vstaneme. Ideme rovno do záhrady. (Al.) V Klátovci Krupovská ide rovno do banky. (Ráz.) Pritúlila ho, rovno ako zo sveta došiel. (Taj.)

ísť r. k veci začať o niečom hovoriť bez úvodu;

9. bezprostredne, bez sprostredkovania, priamo, hneď: Pil by som ju (slivovicu) ešte za horúcarovno z kotla. (Smrč.) Pásikavý vigan, oblečený rovno na nahé tielko, je už celkom mokrý. (Ráz.-Mart.) A už sa hrnú aj robotníčky, robotníci, všetci rovno od strojov. (Gab.) Posielal ich (zemiaky) do pálenice rovno zo zemiačiska. (Kuk.)

10. zastar. rovnako, zhodne, jednako, súladne: r. zmýšľať (Vaj.);
Viedenské vojsko bolo rovno činné. (Kal.) Poznajúc v ňom rovno cítiacu dušu, odporúčal ho kniežaťu. (Jégé) Spievali zachrípnutými hlasmi, celkom inak nôtiac, ako hrala hudba;
no oni mysleli, že s ňou rovno kričia.
(Tim.) Podelili sa ako rodní bratia na rovno. (Dobš.)

II. čast. zdôrazňuje príslušný vetný člen;
priam, priamo, zrovna: Páni rovno prenasledovali ju pohľadmi. (Tim.) A toto im vybubnoval (obecný sluha) rovno tu pred ich nosom. (Zát.) Boli jednoduché (slová), ale povedané s takou presviedčajúcou silou, že prítomných chytilo rovno za srdce. (Urb.) Aká starostlivosť sa v Sovietskom sväze venuje deťom — to človeka rovno omráči. (Heč.)

rovnobežka, -y, -žiek žen. r.

1. geom. priamka, ktorej každý bod je rovnako vzdialený od danej priamky;

2. geogr. myslená kružnica na povrchu zemskom rovnobežná s rovníkom: zemská, zemepisná, stredná r.;

rovnobežkový príd. m.: r-á kružnica, r-á dráha

rovnobežne p. rovnobežný

rovnobežník, -a muž. r. geom. rovinný útvar, obrazec ohraničený štyrmi stranami, z ktorých protiľahlé sú rovnobežné a rovnaké;

rovnobežníkový príd. m.

rovnobežnosten, -a/-u muž. r. geom. teleso ohraničené šiestimi rovnobežníkmi, z ktorých dva a dva protiľahlé sú rovnobežné a zhodné: pravouhlý r. kváder

rovnobežný príd. m. na celej svojej dĺžke, na celom úseku rovnako vzdialený jeden od druhého, v rovnakej vzdialenosti sa tiahnúci, paralelný: r-é čiary, r-é rezy;
r-é cesty
(Kuk.);
Nad dolinou, ktorú tvorili rovnobežné dve reťaze nevysokých kopcov, zavislo šedasté nebo. (Vaj.) Svetlo sa úsilne prediera pomedzi kmene stromov v dlhých rovnobežných zväzkoch. (Chrob.);

geom. majúci v každom bode rovnakú vzdialenosť od daného útvaru: r-á priamka, úsečka;
r-é hrany, r-é roviny, r-é steny;
r-é premietanie
;

rovnobežne prísl. v rovnakej vzdialenosti od seba, paralelne: Dve rieky tečú teraz rovnobežne. (Hviezd.) Žila ide rovnobežne s našimi dielmi. (Hor.);

rovnobežnosť, -ti žen. r.

rovnocenný príd. m. majúci rovnakú cenu, hodnotu, rovnaký význam, ekvivalentný: r-á hodnota;
mať r-é postavenie (s niekým, s niečím), byť r-ou časťou, súčiastkou niečoho;
r. spoločník, r. súper, partner;
Našu ríšu stavajú dnes za rovnocennú s východnou franskou.
(Stod.) Vychádzalo sa z názoru, že obyčajové právo je rovnocenné so zákonným. (Luby);

rovnocenne prísl.: „Kain“ je veľdielo, ktoré sa rovnocenne stavia po bok vrcholom prometejskej literatúry. (Chorv.);

rovnocennosť, -ti žen. r.

rovnodennosť, -ti žen. r. doba v roku, v ktorej je deň rovnako dlhý ako noc (21. marca a 23. septembra): jasná, jesenná r.

rovnodobosť, -ti žen. r. odb. časová zhoda, izochronizmus

rovnodušný príd. m. zastar. (rus.) ľahostajný, ktorý stratil záujem;
pokojný, vyrovnaný: r. človek;

rovnodušne/-o prísl.: Znáša všetko rovnodušne. (Vans.) „Zaslúžil som,“ vravel si rovnodušne. (Taj.) Pražským priateľom rovnodušno zjavil svoje nové stanovisko. (Vlč.);

rovnodušnosť, -ti žen. r. ľahostajnosť, nezáujem;
pokojnosť, rozvaha: Už (ho) rovnodušnosť zajala celého. (J. Kráľ) A potom zachovajže si rovnodušnosť! (Vans.)

rovnokrídly príd.: zool. hmyz r. rad hmyzu z podtriedy hmyzu krídlatého (Orthoptera)

rovnoľahlý príd. m. geom. ležiaci v rovnakej vzdialenosti od daných bodov (útvarov): r-á poloha;

rovnoľahlosť, -ti žen. r. navzájom jednoznačné priradenie bodov bodom

rovnolistý príd. m. bot. majúci, tvoriaci listy rovnakého tvaru al. veľkosti;

rovnolistosť, -ti žen. r. homofýlia

Naposledy hľadané výrazy

1. rovn�� v Slovníku slov. jazyka