Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „rok” v Slovníku slovenského jazyka

rok, -a/-u muž. r.

1. obdobie trvajúce 365 dní al. 12 mesiacov: kalendárny, občiansky r. od 1. januára do 31. decembra;
školský r. od 1. septembra do 30. júna (resp. 31. augusta) nasledujúceho roku;
hospodársky r. čas, za ktorý prebehne cyklus poľných prác;
jubilejný r. na ktorý pripadá výročie nejakej významnej udalosti;
minulý, lanský, vlaňajší r. ktorý práve prešiel;
budúci r. nastávajúci;
nový r. nastávajúci;
starý r. minulý;
Nový rok 1. január;
priestupný r. majúci 366 dní;
les. semenný r. v ktorom majú stromy semená;
astron. hviezdny r. doba, za ktorú sa Slnko vráti k tomu istému bodu oblohy (365 dní, 6 hodín, 9 minút, 9,5 sekúnd), siderický;
tropický r. čas, doba medzi dvoma prechodmi slnka jarným bodom (365 dní, 5 hodín, 48 minút, 46 sekúnd);
svetelný r. astronomická jednotka medzihviezdnych vzdialeností;
začiatok, koniec r-a (r-u);
raz do r-a;
čiastky r-u
jar, leto, jeseň, zima;
na rok a) na budúci rok;
b) na dobu jedného roka;
rok nato o rok, po roku;
suchý rok v ktorom málo prší;
mokrý rok v ktorom veľa prší;
expr. čierny rok nešťastný, nepriaznivý;
roky idú míňajú sa

hovor.: takto rok pred rokom;
na takto rok, do takto roka o rok;
z roka na rok každý rok;
od roka do roka každý rok;
ako je rok dlhý celý rok;
celý (boží) rok stále;
rok po rok každoročne;
raz za uhorský, turecký r. zriedkavo, veľmi zriedka;
žart. do roka proroka želanie mladomanželom, aby mali do roka dieťa;
posmeš. byť sto rokov za opicami veľmi zaostávať, zaostať (obyč. v civilizácii, v móde, v spôsobe života ap.);
zastar. roku Pána formula pri uvádzaní letopočtu;

2. (len v mn. č.) dlhšie al. kratšie obdobie, doba, časový úsek vyznačujúci sa istými charakteristickými vlastnosťami, znakmi, činnosťou ap., časy: revolučné, pokojné, mierové, vojnové r-y;
školské, učňovské, študentské r-y;
mladé, detské, chlapčenské, dievčenské, mužné r-y;
r-y mladosti;
plodné r-y
obdobie bohaté na tvorivú činnosť (napr. u spisovateľa);
od útlych r-ov od detstva;
roky strádania a lopoty (Zgur.);
staré r-y staroba;
hovor. najkrajšie r-y mladosť;
klzké r-y (Jaš.) doba dospievania, dozrievania (pohlavného)

hovor. roky a roky, toľké roky, (dlhé) roky (chodiť, spomínať, nevidieť niekoho, chystať sa na niečo ap.) veľmi dlho, dlhý čas;
od rokov od dávna;
po dlhé roky dlho;
po r-och po dlhom čase;

3. miera pri určovaní veku: mať rok, dvanásť r-ov;
dovŕšiť, dosiahnuť šestnásty rok;
Bolo jej štrnásť rokov preč.
(Taj.) Na Štefana mu minulo desať rokov. (Ráz.-Mart.);
hovor. je, ide mu (jej) na sedemnásty rok;
gazdiná v kanonických rokoch
(Záb.) vo veku predpísanom cirkvou, aby mohla byť gazdinou na fare;
V diaľke kukučka odpočítavala komusi roky (Zúb.) kukala (podľa ľudovej povery kukučka kukaním odpočítava roky: koľkokrát komu zakuká, toľko rokov vraj bude žiť);
pren. cítiť, pociťovať roky starobu;
hovor. roky mu (jej) pribúdajú starne

muž (žena) v rokoch nie mladý (mladá);
človek stredných rokov ani mladý, ani starý;
je v tvojich rokoch je rovnako starý ako ty;
byť v najlepších rokoch stredného veku;
má svoje roky a) je (už) dospelý;
b) nie je už mladý

rokambol, -u, 6. p. -e muž. r. záhr. odroda cesnaku kuchynského, perlovka (Allium sativum ophioscordon)

rokľa, -le, -lí žen. r. hlboká, úzka a dlhá priepadlina, preliačina na zemskom povrchu, priepasť, výmoľ, úžľabina, roklina: hlboká r.;
temné r-e
(Hviezd.);
Rúca sa (hmla) do dolín, roklí. (Kuk.)

roklina, -y, -lín žen. r. rokľa: Zahľadela som sa so strmých svahov, zrázov, pilierov, zárezov, kuloárov, rebier, žľabov a roklín Veľkého vrchu. (Bedn.) Tu v týchto divých horách, roklinách a jamách zimovali lanskej zimy naši partizáni. (Fr. Kráľ)

rokoko, -a stred.

1. umelecký sloh v druhej polovici 18. storočia, vyhovujúci buržoáznemu vkusu prílišnou povrchovou výzdobou stavieb, predmetov ap.;

2. obdobie tohoto slohu;

3. predmety, výtvory zhotovené v tomto slohu: čipkové r. (Krčm.);

rokokový príd. m.: r. sloh, štýl;
r-á doba, r-á architektúra, r-é sochárstvo;
r. salón
(Jégé);
r. nábytok, r. oblek z doby rokoka

rokovací, -ia, -ie príd. m. týkajúci sa rokovania: r. poriadok, r. program;
r-ia reč
ktorou sa na rokovaní hovorí;
r-ia sieň v ktorej prebieha rokovanie;
štýl. r. štýl súhrn, vrstva jazykových prostriedkov používaných v istých úradných (diplomatických) rozhovoroch

rokovanie, -ia stred.

1. výmena názorov, mienok, oficiálne rozhovory týkajúce sa rozličných záležitostí, porada, zasadanie: prípravné, diplomatické, úradné, verejné r.;
mierové r.
o mieri;
program r-ia;
predmet r-ia;
zúčastniť sa na r-í, prerušiť, odročiť r.;
viesť r.
;

2. práv. používa sa niekedy nevhodne namiesto pojednávanie: hlavné r., správ. hlavné pojednávanie (na súde)

rokovať, -uje, -ujú nedok.

1. (o čom, o kom, bezpredm., zried. s kým) viesť rozhovory, poradu, rokovanie, radiť sa úradnou formou: r. o mieri, o prímerí;
správa JRD rokovala o stanovách;
Rokovali hodinku dosť znesiteľne o veciach verejných.
(Kuk.) Rokovať budeme na dnešnej tajnej schôdzi o veľmi chúlostivej otázke. (Stod.) Snemy rokovali. (Škult.) Rokovalo sa v prítomnosti kráľovského komisára. (Bodic.) O prípade rokoval súd. (Jégé)

2. trochu zastar. (o kom, o čom i bezpredm.) debatovať, diskutovať, dišputovať, besedovať: Rokovalo sa tu o nastávajúcej reštaurácii. (Kal.) Ostatní sklonili hlavy do kruhu a rokovali o udalosti. (Ondr.) (Žiaci) živo medzi sebou rokujú. (Kuk.)

rokyt, -u muž. r. bot. druh machu (Hypnum)

rokyta, -y, -kýt žen. r. nár. rakyta

rokytie, -ia stred. nár. rakytie

rokytina, -y žen. r. hromad. nár. rakytie, rakytina: Rástla predtým medzi papierňou a Zlámancom hustá rokytina. (Vans.) Vetrík zadul a odniesol ostatné slová medzi rokytinu. (J. Mat.)

rokytník, správ. rakytník

Naposledy hľadané výrazy

1. rok v Slovníku slov. jazyka