Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „rod” v Slovníku slovenského jazyka

rod, -u muž. r.

1. rad jednotlivcov, potomkov (živých i mŕtvych) pochádzajúcich z jedného predka, pokolenie, rodina v širšom zmysle: starý, slávny, bihatý, chudobný r., kráľovský, panovnícky, šľachtický, zemiansky r.;
známy, vznešený r.;
hudobnícky r.;
Prišiel Martin Hvaliar, hlava rozvetveného gazdovského rodu.
(Min.) Vtedy som sa s ňou oženil, lebo bál som sa, že mi rod vykape. (Dobš.);
biol. pud zachovania r-u

zastar. byť v r-e (Čaj.) v príbuzenskom, rodinnom vzťahu;

2. základná spoločenská jednotka v prvotnej pospolnej spoločnosti ako spojenie pokrvných rodín: slovanské r-y;
A spurné rody vaše pôjdu Rímu slúžiť.
(Chal.)

3. bás. národnosť, národ: slovenský r. (Chal.);
láska k r-u;
služba r-u
(A. Mat.);
najlepší synovia nášho r-u (Fr. Kráľ);
pren. ľudský r. ľudstvo;

4. skupina jednotlivcov vyznačujúcich sa určitými spoločnými znakmi: Je z rodu najtvrdších bojovníkov. (Laz.) Bol z rodu tých, čo sa dotýkajú hviezdnych ciest i hlboko sú vkorenení do rodnej zeme. (Štítn.);

bot., zool. jednotka v klasifikácii rastlín a zvierat nadradená druhom, ktoré majú niektoré spoločné znaky;

log. pojmu nadradená trieda (trieda vyššia v pomere k druhej);

5. pôvod (spoločenský, rodinný, podľa miesta, krája, národnosti ap.): byť nízkeho, vysokého r-u;
hrdý r., roľnícky, sedliacky, robotnícky r.;
r-om Slovák, Čech;
Mať jej je z druhej dediny rodom.
(Tim.) Matku som mala rodom pohanku. (Stod.) Mamička je zemianskeho rodu. (J. Chal.)

6. narodenie, zrod obyč. v spojení od rodu a) od narodenia;
b) od prírody: sirota od r-u;
Od rodu sa učím chodiť po horách.
(Taj.) Bol od rodu trocha nasprostastý a aj hluchý. (Taj.) Od rodu bola do učenia lenivá. (Taj.) Ravasy bol oplan, a to oplan od rodu. (Lask.)

7. gram. jedna z gramatických kategórií podst. mien: mužský, ženský, stredný r.;
prirodzený r.
zhodný s rozdielmi pohlavia (mužský, ženský);
gramatický r. založený na určitých gramatických príznakoch (pádových koncovkách a zhode);

8. gram. slovesný r. gramatická kategória slovesa vyjadrujúca vzťah deja k podmetu: činný r. vyjadrujúci slovesné deje, ktorých činiteľ al. nositeľ je podmetom vety;
trpný r. vyjadrujúci slovesné deje, ktorých činiteľ al. nositeľ nie je podmetom

rodičiť sa, -í, -ia nedok. nár. mať, udržiavať dobrý, vrelý vzťah k rodičom (k rodičovi): Kým ten (otec) žili, ani sme sa veľmi nerodičili. (Podj.)

rodičovský,rodičovstvo p. rodič

rodinať sa, -á, -ajú nedok. nár. udržiavať, pestovať dobré príbuzenské styky, rodinkovať sa (Dobš.)

rodinkáriť sa, -í, -ia nedok. hovor. expr. priateliť sa, rodinkovať sa: Dosť možné, že by sa dnes s niektorým spomedzi nás rodinkáril. (Zgur.)

rodinkovať sa, -uje, -ujú nedok. hovor. expr. udržiavať rodinné, priateľské styky: Od tejto chvíle začali sa (dve rodiny) rodinkovať. (Vans.) Naraz také vypisovanie, také rodinkovanie. (Zgur.)

rodák, -a, mn. č. -ci muž. r.

1. človek v pomere, vo vzťahu k miestu svojho narodenia, kto sa narodil v určitom mieste, kraji: oravský, spišský r., r. z Oravy, zo Spiša;

2. človek vo vzťahu k ľuďom pochádzajúcim z toho istého kraja, územia, národa;
príslušník toho istého kraja, národa, štátu;
krajan: slovenskí r-i, zahraniční r-i žijúci za hranicami;
Maroša prekvapí, keď tu nájde i rodáka Mila Klošku. (Ráz.) Zadarmo ho budem učiťlen preto, že váš chlapec je naozaj nadaný a že mi je rodák. (Krno) Aj iní rodáci a známi poslucháči Štúra. (Vans.);
zastar. rodáci!, rodáci moji! v rečníckom oslovení;

rodáčka, -y, -čok žen. r.;

rodácky príd. m.: Ráčte mi preukázať kúsok rodáckeho priateľstva. (Urbk.);

rodáctvo, -a stred. hromad. zried. rodáci (Šolt.)

rodenie, -ia stred. pôrod: Mladé matky zabúdajú po rodení, či s chlapcom, či s dievčaťom viac radosti spŕcha na svet. (Gab.);
pren. Pod blahodarnosťou lúča kyprela hlina a v prvých bolestiach rodenia vydýchla trávu a byliny so semenami. (Fig.)

rodený príd. m.

1. majúci určité vlastnosti dané pôvodom, narodením: r. Slovák, Čech;
r-á barónka
(Vaj.);
Čítania hodné práce podali v týchto dvoch ročníkoch „Nitry“ iba rodení a sústavne odchovaní spisovatelia českomoravskí. (Vlč.);
admin. rodená (skr. rod.) za slobodna sa menujúca, majúca meno za slobodna (u vydatých žien);

2. ktorý má prirodzené vlohy na niečo, s prirodzeným, vrodeným nadaním, nadaný, talentovaný: r. učiteľ, politik, hudobník, vodca, agitátor;
r. umelec, básnik;
r. kritik
(Karv.);
r. poľovník (Ráz.);
Potriasol puškou v povetrí ako rodený povstalec. (Gráf)

rodeo, -ea stred.

1. (špan.) cowboyská slávnosť;

2. niž. hovor. veľký neporiadok, zmätok, hurhaj: robiť r.

rod, -a, mn. č. -ia muž. r.

1. otec al. matka: Ach, čo chudák rod pre svoje dieťa podstúpi. (Stod.) Nezabudol, že mu je mať, že si rodiča uctiť máme. (Taj.) Rodič vychová desať detí, ale desatoro detí nevychová rodiča. (Al.);

pren. pôvodca: On bol vlastne rod tých citov, ktoré práve toť vyjavili ich duše. (Kuk.)

2. (v mn. č.) otec a matka: vlastní, nevlastní r-ia;
mať dobrých, zlých, prísnych r-ov;
krkavčí r-ia
(Gab.) zlí, nedbalí (najmä ktorí odhodili svoje dieťa);
starí r-ia starý otec a stará matka;
cirk. krstní r-ia ktorí niesli dieťa na krst;

rodičovský príd. m.: r. dom, l-á láska, r-á výchova, r-á rada, r-á starostlivosť, r-é požehnanie;
r-é meno
(Jégé) rodné;
hovor. expr. r-á ruka rodič;
Neúprosná smrť vyrvala ho z rodičovského náručia. (Fr. Kráľ);
škol. hovor. r-é združenie Združenie rodičov a priateľov školy;
zool., bot. r-é páry, r-é dvojice jedince používané na kríženie;

rodičovstvo, -a stred. rodičovský vzťah, vzťah rodičov k deťom

rodička, -y, -čiek žen. r.

1. žena, ktorá rodí al. ktorá práve porodila;
šestonedieľka;

2. expr. matka, mať: Pokoj tvojej pamiatke, rodička moja. (Ondr.);
pren. S dieťatkom nenarodeným načúvam, ako dýcha rodičkamatka zem. (Janč.);
cirk. Božia R. Panna Mária

rodičovské (nár. i rodičovskô), -ého stred. podiel z majetku rodičov: A mašinu na šitie jej kúpil, a svadba, veľké hodiny — padla na to polovička výplaty z rodičovského. (Taj.) Prvý gazda to dnes! — Kde by aj nie? Rodičovskô, strýkovskô má. (Hviezd.)

rodidlá, -diel stred. pomn. anat. ženské, u zvierat samičie pohlavné ústroje, plodidlá, genitálie: vonkajšie, vnútorné r.

rodievať p. rodiť

rodina, -y, -dín žen. r.

1. skupina príbuzných ľudí žijúcich spolu ako základná spoločenská jednotka (muž a žena, rodičia a deti): dobrá, sporiadaná, početná r.;
bezdetná r.;
živiteľ r-y;
príslušník, člen r-y;
hlava r-y
otec;
mať r-u, založiť (si) r-u, živiť r-u;
lepšia r.
z buržoázneho hľadiska z vyššie postavených spoločenských vrstiev;
bibl. Svätá r. Ježiš, Mária a Jozef;
prijať niekoho do r-y a) za svojho;
b) uznať za príbuzného;
expr. medvedia, srnčia, zajačia, vtáčia, husia r.

hovor. rodina-nerodina! nepoznám výnimku, každému rovnako;

2. expr. dieťa, deti: mať r-u, prísť, cestovať s r-ou;
Od dvoch-troch mesiacov sa tešili nádejou, že im bude požehnaná rodina.
(Jégé);
hovor. čakať r-u narodenie dieťaťa, pren. (o žene) byť samodruhá;

3. zastar. rod, pokolenie: Slávne rodiny moravské ťažko niesli nešváry tieto. (Kal.) Ja dám mnoho na rodinu, lebo som sama zo starej šľachtickej. (Vans.) Jahodovci sú stará rodina učiteľská. (Kuk.)

4. príbuzenstvo, ľudia spojení príbuzenským zväzkom, pokrvní, príbuzní;
príbuzenský zväzok: pokrvná r.;
blízka, ďaleká, veľká, široká r.;
mať veľkú r-u
;
hovor.: byť niekomu r., byť s niekým (byť si) r.;
vstúpiť, vojsť, dostať sa, prísť do r-y;
patriť do r-y;
tisnúť sa, núkať sa niekomu do r-y

hovor. žart. Je mu rodina po Adamovi a Eve nijaký príbuzný.

5. spoločenstvo jednotlivcov spojených určitými spoločnými znakmi, približne rovnakými vlastnosťami, rovnakou činnosťou, spoločným záujmom ap.: družstevná, kolchozná r., r. športovcov;
r. mierumilovných krajín;
Roľníci — jedna rodina, to je pekné heslo.
(Krno);

včel. úľ, včely s jednou matkou;

6. kniž. zastar. (rus.) vlasť, otčina: Dlho, ako viete, bratia, ležalo vo sne Slovensko, rodina naša. (Štúr) Chcel bych vás objať, kraje rodiny! (Sládk.);

rodinka, -y, -niek žen. r. zdrob. expr. ;

rodinôčka, -y, -čok žen. r. zdrob. expr.

rodinkárstvo, -a stred. uplatňovanie rodinných, príbuzenských vzťahov, uprednostňovanie príbuzných a známych vo verejnom živote, protekcionárstvo, protekcia: upadnúť do r-a, pestovať r.;

rodinkársky príd. m. i prísl. : r. pomer, vzťah, postoj;
počínať si r.;
Kandidátky sa zostavujú rodinkársky.
(Jes.)

rodinnoprávny príd. m. práv. týkajúci sa rodinného práva: r-e pomery

rodinný príd. m.

1. týkajúci sa rodiny vôbec, vzťahujúci sa na rodinu vôbec: r-é pomery, vzťahy, zväzky;
r. byt, r. dom, domček, r. kruh, r-é šťastie, r-é teplo, r-é prostredie;
r. život, r-á výchova
v rodine;
r. príslušník;
r-á hádka, zvada;
r. človek
majúci zmysel pre rodinu, pre rodinný život;
expr. r-é hniezdo, r. krb domov;
práv. r-é právo súhrn predpisov o vzťahu medzi manželmi, rodičmi a deťmi;
r-é prídavky príplatok na deti k platu;
zastar. r-á škola pre tzv. ženské povolania;

2. týkajúci sa jednej, určitej rodiny, vzťahujúci sa na jednu, určitú rodinu, charakterizujúci jednu, určitú rodinu: r-á tradícia, r-á intimita, idyla, r-á kronika, r-á udalosť, slávnosť;
r. album, r. stôl;
r-á hrobka;
r-é relikvie
(Urb.);
zastar. r-é meno priezvisko;
Zas jedna vetev sa ide odčesnúť od rodinného stromu (Kuk.) od rodiny.

3. zastar. rodný: Žiadnej rodinnej duše nebude okolo mňa. (Kal.) Ach, mati moja, mať rodinná! Pozri, nepoznáš — svojho syna. (Botto) Šuhaj sa brodí po lúkach kvetných, rodinných. (Sládk.)

4. zried. rodinne, intímne sa chovajúci, blízky, dôverný: S Andrejom bola Lejla prosto rodinná po dávnej známosti z detstva. (Vaj.);

rodinne prísl.;

rodinnosť, -ti žen. r. rodinný zväzok, blízka príbuznosť

rodinôčka p. rodina

rodinský príd. m. zastar. rodinný, príznačný pre rodinu: Sestra tak bez okúňania smie si tu brať do nároku rozličné milé oprávnenosti rodinské. (Šolt.);

(po) rodinsky prísl. ako v rodine, rodinne: Keď ma takto po rodinsky vyhodili — najmenší strýk a stryná ešte i skalami hádzali do mňa. (Jégé) rodinskosť, -ti žen. r. zried. rodinné prostredie (Hruš.)

rodinstvo, -a stred. zried. rodinný, príbuzenský vzťah, rodina: Ani na rodinstvo nehľadí — sú rodina tak trochuani na susedstvo. (Tim.)

rodisko, -a, -dísk (zastar. i rodište, -ťa, -díšť) stred. miesto narodenia (obec, mesto ap.): rodisko Homérovo (A. Mat.);
Do r. 1884 bol učiteľom vo svojom rodišti. (Vlč.);

pren. bás. rodná zem, rodný kraj, vlasť: Slovensko mladé! rodisko moje aj mohyla mojich kostí. (Sládk.) Rodisko moje dnešné hockto oklebetí. (Smrek)

rod, -í, -ia nedok.

1. privádzať, prinášať na svet deti al. (živé) mláďatá (o ženách, zried. i o niektorých samiciach zvierat), prekonávať pôrod: Kľakli na kolená k posteli ženy, ktorá rodila. (Fig.) Byť poduškou tým matkám, ktoré rodia. (Smrek) Ty budeš rod v bolestiach. (Jes.) Do tej nemocnice nepôjdu rodiť. (Tat.)

2. (koho, čo) dávať život niekomu, privádzať na svet pôrodom (o ženách, zried. i o samiciach zvierat): r. deti;
Slovenské matere neprestali rod schopných synov.
(Škult.);
myš rodí živé mláďatá;

pren. bás. plodiť: Prečo jar rodí kvet, prečo smrť zimou vanie? (Len.)

3. prinášať, dávať úrodu, plody, plodiť, byť plodný, úrodný (o rastlinách, o živej pôde): rodiaci strom;
Natieral cestom stromy, aby dobre rodili.
(Taj.) A zem rodí prebohato. (Tat.) Zachránila roľu na Brezovci, ktorá vždy rodila do úmoru. (Fig.) Tešila sa, ako rodia jeho nivy. (Vaj.);
rodiaca záhrada (Vaj.) s rodiacimi stromami;

4. (čo) dávať, prinášať niečo ako plod, úrodu: r. dobré, zlé ovocie;
Dobré zrno rodí dobrý klas.
(Gab.);
jabloň rodí sladké jablká;
zem rodiaca víno
(Štítn.);

5. kniž. (čo) tvoriť, utvárať, dávať niečomu vznik, spôsobovať vznik niečoho;
plodiť: Myšlienka rodila myšlienku. (Hor.) Dopyt rodí ponuku. (Urb.) Ty z moci svojej večné divy rodíš. (Kuzm.);
pren. bás. Tisíce žriedel búrne nebe rodí (Kras.) prší;

opak. rodievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 porodiť, k 3 zarodiť, obrodiť;

k 5 zrodiť

|| rodiť sa

1. prichádzať na svet pôrodom (o človekovi, zried. i o zvieratách): Deti sa im rodili každé dva, tri roky. (Taj.) My chudobní sme sa z lásky rodili, z lásky sme sa brali. (Min.) Bol to muž a zať, akých sa veľmi málo rodí (Tomašč.) akých je málo. V zrubových domoch začali sa rod dcéry a synovia, ktorí mali žiť z roboty v lese. (Ondr.);
niektorý hmyz rodí sa z vajíčok liahne sa;

2. rásť, vyrastať do plodov, prinášajúc úrodu (o plodoch rastlín): Rodí sa mi ovocie najvyberanejšej fajty. (Jes.) Trnky sa tu rodia a hlohyne. (Ráz.) Tu rodí sa hojne najmä hrozno. (Kuk.) Nám sa tuto po dolinách víno nerodí. (Bedn.) Neoriem, nesejem, samo sa mi rodí. (ľud. pieseň)

3. hovor. rásť, vyrastať: Huby za jednu mokrú noc navidomoči sa rodia. (J. Kráľ) Pod plotmi, v javorovom lístí tráva sa rodila nová. (Urb.)

4. expr. vznikať, povstávať, nastávať, začínať sa, tvoriť sa, skŕsať: Začalo sa v ňom rod smelé odhodlanie. (Urb.) Vycítila, že sa tu čosi rodí, čomu sama svojou vtieravosťou zabŕdla do cesty. (Gab.);
rodí sa nový deň, nové ráno;
rodí sa nové dielo;
Vysoké dumy rodia sa pod jeho perom.
(Vaj.) Smelé myšlienky sa rodili v tej hlave. (Zúb.) Vtedy sa vo mne začali rod pochybnosti. (Fel.) Rodil sa skutočne nový svet. (Krčm.);

opak. rodievať sa, -a, -ajú;

dok. k 1 narodiť sa, k 2, 3 urodiť sa, k 4 zrodiť sa

Naposledy hľadané výrazy

1. rod v Slovníku slov. jazyka