Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „robiť” v Slovníku slovenského jazyka

robiť, -í, -ia nedok.

1. konať, vykonávať (manuálnu) prácu, pracovať;
byť zamestnaný: ťažko, tuho, tvrdo r., r. do úmoru, od svitu do mrku;
r. na poli, v továrni;
r. akord, na akord, v akorde;
r. na niekoho
drieť pre zisk niekoho: Za dva dni robilo (dievča) teda na korheľa a za štyri na seba. (Taj.) Jej nebohá mamka robili do posledného dychu. (Laz.) Tu robí za slúžku, nájomníka, robí všetko iné, len nie to, čo má. (Al.) Vtedy sa robilo ešte v baniach. (Fr. Kráľ) Starý otec ostal robiť pri železnici. (Janč.) Nebol už teda súci ku koňom, prišlo mu robiť na voloch (Taj.) s volským záprahom;
r. za dvoch, za troch veľa, veľmi mnoho;
expr. r. ako kôň, ako vôl veľa pracovať, drieť;
r. ako drak veľmi usilovne;
Kubo robí, Kubo je (úsl.) kto pracuje, pracuje pre seba, vo svoj prospech;
r. si svoje svoju prácu, robotu;
r. (si) okolo svojho, na svojom;
r. na svoju ruku
samostatne;
pren. iron. r. jazykom, papuľou o práci veľa hovoriť, ale nepracovať;
pren. r. hlavou rozmýšľať, duševne pracovať;

2. (čo i bezpredm.) konať, vykonávať (obyč. dlhšie) nejakú činnosť, zaoberať sa, zamestnávať sa niečím, podnikať niečo, počínať si: Čo robíš?;
r. prípravy na niečo, r. prehliadku;
r. skúšku
skladať;
r. vychádzky;
r. túry;
r. remeslo;
r. kupectvá
(Fig.);
Od mala robil murárčinu. (Mih.);
r. niečo dobre, zle;
r. mierovú, dobrú, zlú politiku;
r. kotrmelce
, pren. expr. počínať si neuvážene, prenáhlene, unáhlene;
r. niečo bez rozumu, bez rozmyslu;
r. (si) svoju povinnosť;
mať, nemať čo robiť;
Začal stopovať hosťa, čo robí.
(Kuk.) Vtedy sa už nedalo nič múdrejšieho robiť. (Urb.) Vieš dobre, že všetko robím, ako ty chceš. (Krno) Mám právo robiť, čo sa mi páči. (Al.) Čas sa míňal a nerobilo sa nič k môjmu prospechu. (Švant.);
pren. hovor. Čo robí krčma Pod búdou? (Žáry) čo sa v nej deje, ešte stojí? Šli s ním pozrieť, čo robí kaštieľ, či sa svieti, či niečo znať. (Vaj.);
r. niečo na vlastnú päsť samostatne, bez cudzej rady a pomoci;
Čo mám zrieť, čo robí kaštieľ, či sa svieti, či niečo za chrbtom klamať, podvádzať ho;
Čo tu robíš? výraz podivenia al. nevôle nad prítomnosťou niekoho niekde;
nedá sa nič robiť niet iného východiská, je to nezmeniteľné;
nerob! prestaň vyvádzať hlúposti, prestaň dobiedzať, daj pokoj!;
r. (si) po svojom postupovať podľa vlastného uváženia, rozhodnutia;
r. nábor získavať;
r. (si) plány plánovať;
mať čo robiť s niekým, s niečím mať do činenia, stretávať sa: Miesto slohu máme čo robiť so slohovými cvičeniami, manierou a mániou. (A. Mat.)

3. (čo, čo z čoho) pripravovať z materiálu, vyrábať, uskutočňovať, zhotovovať, zostrojovať;
utvárať, tvoriť: r. maltu, tehly, r. cesto;
r. šaty;
r. zo starého nové;
r. víno, r. čaj, kávu;
r. pokusy, experimenty;
Robíte výbavu pre malého občianka?
(Jégé) Robím zajacom búdku. (Ráz.) Rozpálená cigara robila oblaky dymu. (Vaj.);
r. krik, lomoz, hurhaj, zhon, výtržnosti, škandále, r. bláznovstvá, hlúposti, žarty, vtipy, smiechy, pestvá, nezbedu, komédie, šantu, fígle vystrájať;
r. poznámky a) napr. do knihy, písať;
b) vtipkovať;
r. dlhy požičiavať si peniaze;
r. poriadok a) upratovať, riadiť;
b) urovnávať spor, zvadu, nezhody;
hovor. r. poriadky vybavovať, urovnávať určité právne záležitosti;
r. chaos, zmätok, neporiadok;
Kto z mála robí veľké veci, hoden je dvojnej slávy.
(Vaj.)

expr. r. divy, zázraky dosahovať neobyčajné výsledky;
hovor. r. smutnú, vážnu, kyslú, chladnú, nevinnú tvár tváriť sa smutne, vážne, kyslo, chladne, nevinne;
šaty robia človeka a) výzor človeka závisí od šiat;
b) spoločnosť často posudzuje ľudí podľa ich oblečenia;
hovor. r. hriech vadiť sa, hnevať sa;
zried. r. reč (Tim.) klebetiť;
hovor. r. drahoty dávať sa veľa prehovárať, zdráhať sa;
r. fóry, okolky vykrúcať sa, vytáčať sa;
r. niekomu čiaru cez rozpočet kaziť, porušovať plány;
r. niekomu kázeň karhať ho, vyčítať niekomu niečo;
r. oči na každého (Jégé) koketovať s každým;
kniž. r. výber vyberať;
r. nápravu naprávať niečo;
r. rozdiel rozlišovať;
r. niekomu, niečomu reklamu vychvaľovať, propagovať niekoho, niečo;
r. prieky vzpierať sa, odporovať;
r. dojem vyvolávať určitú predstavu, pôsobiť;
hovor. r. niekomu divadlo vyvádzať;
zabávať niekoho;
r. česť niekomu, niečomu dobre reprezentovať: r. prekážky prekážať;
r. okľuky okolkovať;
hovor. r. (veľké) parády s niekým, s niečím zbytočne mnoho sa s niekým al. s niečím zapodievať, zdržiavať sa;
r. niekomu, niečomu (dobrý) chýr vychvaľovať;
r. pokrok, pokroky postupovať, napredovať (úspešne);
r. niekomu poklony, poklonky zaliečať sa;
r. opatrenia starať sa o niečo, zabezpečovať;
r. úklady pripravovať lesť, chystať nástrahy;
r. pózy, komédie pretvarovať sa;
r. (vážne) kroky k niečomu podnikať niečo, začínať niečo pripravovať;
r. narážky na niečo (nepriamo) pripomínať niečo;
r. si nároky nárokovať si;
r. si výčitky vyčítať si;
r. si z niečoho zásluhy pokladať niečo za svoju zásluhu;
r. si násilie premáhať sa;
r. si z niekoho dobrý deň mať niekoho za blázna, uťahovať si z niekoho;
r. si posmech, vtipy, žarty z niekoho vysmievať sa niekomu;
r. si z niečoho ťažkú hlavu trápiť sa pre niečo;
r. si z niečoho svedomie vyčítať si;
r. si z niečoho ťažké srdce trápiť sa pre niečo;
nerobiť si z niečoho mnoho neveľmi sa trápiť pre niečo;
nerob si z toho nič! netráp sa preto, nech ťa to nemrzí;
r. si starosti o niekoho, o niečo trápiť sa, znepokojovať sa;
r. si ilúzie tešiť sa klamnými predstavami: r. si nádeje dúfať v niečo;

4. (z koho, z čoho čo, koho čím, akým) meniť niekoho, niečo na niečo, vytvárať z niekoho, z niečoho niečo;
dodávať niekomu isté vlastnosti: Hľa, čo robí z detí vojna. (Zúb.) Ja si zo seba nenechám robiť blázna. (Zgur.) Z Hany robí Timrava predstaviteľku nášho nacionálneho horlenia. (Mráz) (Toaleta) robila ju štíhlou, vysokou. (Jégé) Obdivoval som vyrovnanosť, ktorá Úprku robila takým vytrvalým. (Al.)

r. z komára somára (slona, dromedára) zveličovať veci;

5. (čo komu, čo) spôsobovať, zapríčiňovať: r. niekomu radosť, ťažkosti, hanbu, krivdu, bolesť, muky, nepríjemnosti;
r. niekomu galibu, oštaru;
Drábovi robí zvláštnu pasiu udierať toho neboráka čím tuhšie.
(Jégé) Nechcela som vám robiť obidu. (Kuk.) Priznáva, že mu to robilo veľký duševný pôžitok. (A. Mat.) Tvár má vždy usmiatu. Robia to veľké ústa. (Jaš.)

hovor. robí mu to dobre lahodí mu to, dobre mu to padne, je mu to príjemné;
nerobí mu to dobre je mu to nepríjemné, zle to znáša;
r. zlú krv budiť, vyvolávať nespokojnosť;
robí to zlé oko, nerobí to dobré oko vyvoláva, budí nespokojnosť, nedôveru, neľúbosť;
r. niekomu na zlosť, na jed hnevať, zlostiť niekoho;
r. niekomu lepšiu vôľu (Taj.) vzbudzovať väčšiu chuť do niečoho;

6. hovor. (čo i akého) vykonávať, zastávať určitú funkciu, mať určité postavenie, úlohu, funkciu, byť v určitom postavení, byť niečím, niekým (obyč. na kratší čas, prechodne, nie natrvalo);
stavať sa do istej pózy, tváriť sa nejako: r. vedúceho;
Robil županovi sekretára.
(Jes.) Sedel pri Dlháňovi, ktorý robil kočiša prvého voza. (Barč) Tomáš robil spojku medzi ním a Orešanským. (Zúb.) Však som robil partafíru, keď sme garáže stavali. (Karv.) Pokúša sa robiť nestranného. (A. Mat.) Arabella robila hostiteľku. (Zel.)

r. niekomu advokáta zastávať ho;
r. niekomu žandára (Urb.) strážiť ho;
r. niekomu (obyč. žene) gavaliera byť spoločníkom;
r. niekomu spoločnosť, spoločníka, sprievod sprevádzať niekoho;
hovor. r. urazeného tváriť sa urazeme;
r. (niekomu) richtára rozsudzovať (obyč. v spore);
hovor. r. pána žiť, správať sa ako pán;

7. (s kým, s čím) zachádzať, zaobchádzať, nakladať, počínať si určitým spôsobom s niekým, s niečím: Robila s ľuďmi, čo chcela. (Vám.) Viem, čo robiť so svojím dieťaťom. (Jes-á) A čože mám robiť s tým Karikášom? (Min.) Čo som mal robiť s majetkom? (Min.) Rob si s nimi, čo chceš. (Laz.)

8. zried. predstierať, tváriť sa, robiť sa: Keď Julka pobadala, že sa jej nasilu vyhýba, robila, akoby ju nepoznala. (Skal.)

9. (o cene) rovnať sa;
činiť: To robí dolár a šesťdesiatosem centov. (Boor) Zratúva, koľko robil do haliera Veronin podiel. (Laz.) A koľko by tá náhrada robila? (Jégé)

10. ľud. (komu) pomáhať (obyč. zariekaním al. iným ľudovým liečením): Iva nebola z tých, ktorým trebarobiť od ľaku“. (Podj.) A dačo mu rob, kmotra, aby nebola zimnica. (Taj.);

opak. robievať, -a, -ajú;

dok. k 3, 4, 5, 7 urobiť

|| robiť sa

1. (bezpredm. i s kým, s čím) diať sa, stávať sa, konať sa, uskutočňovať sa: Len hluchý a slepý nevidí, čo sa robí vo svete. (Lajč.) Čo sa to u vás robí, kmotrička moja? (Tim.) Čo sa po polnoci na lúkach robilo, to už nebolo hodovanie. (Urb.) Čo sa to len s tým človekom robí? (Jégé) Nech sa potom so svetom robí, čo sa mu len páči. (Kal.);
hovor. Nech sa robí, čo chce nech je akokoľvek;

2. (bezpredm. i komu) utvárať sa, vytvárať sa, vznikať: Robia sa Maroškovi kruhy pod očami. (Ráz.) Zakázali po dedine pažite vypásať pomedzi domy a záhrady, lebo že sa škoda robí. (Taj.) Na chrbte sa mi robil srieň. (Švant.) V tyle hrubé záhyby sa robili. (Kuk.) Už po ceste robilo sa im zle (Taj.) bolo im zle

hovor. Čo sa mu robí? a) čo mu je, čo je s ním?;
b) čo si myslí, ako si to predstavuje?

3. (kým, čím, akým, so spoj že, akoby) tváriť sa, stavať sa, predstierať niečo: r. sa dôležitým, milým, hlúpym, nevinným, vážnym, svätým, múdrym, sprostým, hluchým;
r. sa bláznom, hrdinom;
Divne sa on robí pri takej všednej výpovedi.
(Kuk.) Robí sa, že spí. (Taj.) Robila sa, že ho nepozná. (Jégé) Strakatý kôň len sa robil, že ťahá. (Jes-á) Robil som sa, akoby ma to nezaujímalo. (Fig.) Robí sa, akoby nepočul. (Vám.) Robil sa, akoby nič. (Min.);

opak. robievať sa;

dok. urobiť sa

Naposledy hľadané výrazy

1. robiť v Slovníku slov. jazyka