Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „riadiť” v Slovníku slovenského jazyka

riadiť1, -i, -ia nedok. (čo)

1. starať sa o správny chod, správnu činnosť niečoho, viesť, usmerňovať, spravovať: r. prácu, r. podnik, hospodárstvo;
Považoval sa za muža v pozadí, ktorý riadi útok.
(Min.)

2. viesť, usmerňovať chod stroja, vozidla: r. auto, lietadlo, loď;
Nad hlavami nám krúži žeriav. Dievča ho riadi.
(Štítn.);

opak. riadievať1, -a, -ajú

riadiť2, -i, -ia nedok. (čo i bezpredm.)

1. uvádzať do poriadku;
upratovať, čistiť: r. byt, izbu, kuchyňu;
Vnučka mi prišla riadiť stavanie.
(Fig.) Nevarila, neriadila, iba behala z domu do domu. (Laz.)

2. zastar. (koho, čo) opatrovať: Chlapec zostal pod opaterou totky. Matersky ho riadila. (Kuk.) Žena zunovala muža obchodiť a riadiť ako malé dieťa. (Taj.);
r. statok (Kuk.);
Chodila učiteľke kravu riadiť. (Švant.);

opak. riadievať2, -a, -ajú

riadiť sa, -i, -ia nedok. (čím, podľa čoho) spravovať sa, držať sa: r. sa pokynmi, smernicami;
r. sa podľa vlastnej mienky;
Ľudia sa neriadili múdrosťou.
(Bedn.) Treba študovať apatiu (ľudu) a podľa nej sa riadiť. (Vaj.)

riaditeľ, -a, mn. č. -lia muž. r.

1. osoba spravujúca, vedúca nejaký podnik al. inštitúciu: r. podniku, závodu;
r. školy, divadla, ústavu;
r. hlavnej správy;
generálny r.
hlavný;
robotnícky r. z radov robotníkov;

2. kto sa stará o úspešný priebeh niečoho: r. bálu (Tim.);
šport. r. pretekov funkcionár, ktorý je zodpovedný za priebeh pretekov;

riaditeľka, -y, -liek žen. r.;

riaditeľský príd. m.: r-é miesto, r. plat;
r-é povinnosti
;
škol. r-é pokarhanie pokarhanie riaditeľom;
r. deň voľno, ktoré udeľuje riaditeľ

riaditeľňa, -ne, -ní žen. r. kancelária riaditeľa (najmä v škole): „S pánom riaditeľom by som sa chcel pozhovárať.“ „Tam v riaditeľni,“ ukázal školník. (Rys.)

riaditeľný príd. m. ktorý možno riadiť, ktorý sa dá riadiť: ľahko r-é zariadenie;
automaticky r. mechanizmus;
r-á vzducholoď
;

riaditeľnosť, -ti žen. r. vlastnosť niečoho riaditeľného: dobrá r. mechanizmu

riaditeľovať, -uje, -ujú nedok. hovor. vykonávať funkciu riaditeľa: Vyučuje a riaditeľuje. (Gab.)

riaditeľský p. riaditeľ

riaditeľstvo, -a, -tiev stred.

1. (bez mn. č.) hodnosť riaditeľa: prijať r.;

2. predstavenstvo, správa, vedenie: r. podniku, školy;

3. budova predstavenstva, správy, vedenia: bývať na r-e, ísť na r.

Naposledy hľadané výrazy

1. riadiť v Slovníku slov. jazyka