Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „reme��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

remedium, -ia, mn. č. -iá, -ií, -iám, -iách stred.

1. liečivý prostriedok, liek;

2. zákonom prípustné zníženie váhy mince v dôsledku opotrebovania

remeň, -a muž. r.

1. dlhý, užší pás (obyč. kožený) používaný na rozličné účely (na sťahovanie, priťahovanie, upevňovanie, spájanie niečoho): r. do nohavíc;
opásať, odpásať (si) r., opásať sa r-om;
pritiahnuť, upevniť, stiahnuť niečo r-om;
zbiť, vyšľahať niekoho r-om, dostať r-om
;
stroj. hnací r. kožený al. gumový pás, ktorým sa prenáša pohyb z hnacieho mechanizmu na hnaný

hovor. pritiahnuť si r. uskromniť sa (najmä v jedle);

2. vypracovaná zvieracia koža: remeň na čižmy (Tim.);
baganče z nového remeňa (Švant.);
V izbe bolo len niekoľko ťažkých, čiernym remeňom obtiahnutých stolíc. (Jégé)

tuhý, silný ako r. veľmi;
expr. vojna ako r. o prísnej vojenskej službe;

remeňový príd. m. k 1 : r. prevod, r. pohon na remeň

remenák -a i remeniak, -a muž. r. hovor. bič z remeňa: (Počuť) údery remenáka na chrbát koní. (vaj.)

remenár, -a muž. r. remeselník vyrábajúci kožené predmety;

remenársky príd. m.: r. výrobok, r-e remeslo;
r-e družstvo
;

remenárstvo, -a, -tiev stred.

1. (bez mn. č.) zamestnanie remenára;

2. remenársky podnik

remenček p. remenec

remenec, -nca muž. r. užší, kratší remeň, remienok: vybíjaný r. (Žáry);
r. pušky (Mih.);
r-e na krpcoch (Ondr.);
ľahká obuv, spletená z remencov (Fig.);
vaky a kufre stiahnuté remencami (Jes-á)

expr. párať, rezať niekomu r-e z chrbta veľmi biť niekoho;

remencový príd.: šport. r-é viazanie (na lyžiach);

remenček, -a muž. r. zdrob. expr.

remenica, -a, -níc žen. r. stroj. koleso, na ktoré sa navlieka hnací remeň: kónická r.;
r. mláťačky

remenie, -i stred. hromad. hovor. súbor remeňov, remene: Nevyzná sa, ako rozvešať všelijaké remenie, z ktorého je zložené dielo, čo voláme šírami. (Kuk.)

remenistý príd. m. expr. zried. majúci vlastnosti remeňa, húževnatý: V dvojačkách kapusta, kyslá, remenistá, že vrždí pod zubami. (Kuk.)

remenný príd. m. z remeňa, kožený: r-á kapsa (Vans.);
r-á zástera (Al.);
r. kabát (Jégé);
hodinky na remennom závesku (Min.)

remeňový p. remeň

remeselne p. remeselný

remeselníčiť, -i, -ia nedok. hovor. vykonávať nejaké remeslo: Keď bude v zime remeselníčiť, nepôjde sa opíjať do krčiem. (Kuk.)

remeselník, -a, mn. č. -ci muž. r. odborník v nejakom remesle: vyučený r. (Taj.);
malomestský r. (Stod.);
malý, drobný r. malovýrobca;

remeselníčka, -y, -čok žen. r.;

remeselnícky príd. m. týkajúci sa remeselníka, vyznačujúci remeselníka;
patriaci remeselníkovi;
typický pre remeselníka: r. stav, r-e práce;
r. cech;
r. tovariš, učeň;
r-a dielňa;
r-a zručnosť;
r-e formy práce
;

remeselnícky prísl.: vyrábať niečo (po) r.;

remeselníctvo, -a stred. hromad. remeselníci;

remeselníček, -čka, mn. č. -čkovia muž. r. zdrob. expr.

remeselný príd. m.

1. vzťahujúci sa na remeslo, remeselnícky: r-á výroba;
r-é výrobné družstvo
združujúce remeselníkov;

2. trochu pejor. získaný cvikom v nejakej činnosti;
mechanický, šablónovitý;
nie umelecký: r-é majstrovstvo;
r-á zručnosť, presnosť, rutina;
r-é literárčenie
(Mráz);

3. vykonávajúci niečo ako svoje remeslo;
konaný ako remeslo: r. fotograf;
pejor. r-í vrahovia;
Prevalí sa sťa remeselný cirkusák.
(Hor.);
najaté, remeselné štvanie (Vám.);

remeselne prísl.: vyrábať niečo r. po remeselnícky;
vykonávať niečo r. a) ako remeselník;
b) mechanicky, nie umelecky;

remeselnosť, -ti žen. r.

1. remeselná zručnosť (Jil.);

2. šablónovitosť, rutinérstvo

remeslo, -a, -siel stred.

1. výrobná činnosť (odvetvie malovýroby) zaoberajúca sa spracúvaním surovín na základe životné potreby pomocou ručných nástrojov al. jednoduchých strojov: kováčske, murárske, stolárske, tesárske, krajčírske, obuvnícke r.;
umelecké r-á
vyrábajúce umelecké predmety;
učiť sa, vyučiť sa r., ísť na r., dať niekoho na r.;
vykonávať, robiť r.;
Remeslo má zlaté dne
(prísl.) o výnosnosti remesla;
hovor. expr. zavesiť r. na klinec prestať vykonávať remeslo

devätoro remesiel, desiata psota (bieda) o finančných ťažkostiach niekoho, kto často mení zamestnanie, kto je nestály v zamestnaní;

2. hovor. expr. akýkoľvek odbor činnosti, povolanie, zamestnanie: šoférske r. (Tal.);
literárne r. (Tat.);
vojenské r. (Fel.);
poľovnícke r. (Fr. Kráľ);
zlodejské r. (Jes-á);
vyznať sa vo svojom r-e byť dobrým odborníkom;
Taký doktor predsa musí rozumieť svojmu remeslu. (Švant.);
pren. krvavé r. (vojny) (Hruš.) zabíjanie, ničenie (vo vojne)

miešať sa, pliesť sa niekomu do r-a zasahovať do jeho vecí;

3. zried. činnosť konaná mechanicky;
návyk: Vojak z remesla slúži tomu pánovi, u ktorého nachádza väčšie výhody. (Kal.) Dora plakávala z remesla. (Kuk.)

Naposledy hľadané výrazy

1. reme�� v Slovníku slov. jazyka