Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „reči” v Slovníku slovenského jazyka

rečičky, -čiek žen. r. mn. č. zdrob. expr. obyč. pejor hovor, rozprávanie, obyč. prázdne, plané, neužitočné: pekné r-y, nezmyselné r-y;
sladké r-y;
Azda si myslíš, že rečičkami ženskú omámiš.
(Chrob.) Rozhodujú výsledky, a nie rečičky. (Hruš.)

recidíva, -y, -dív žen. r.

1. návrat choroby po zdanlivom al. skutočnom vyliečení;

2. práv. opätovné spáchanie toho istého trestného činu;

3. návrat, opakovanie sa niečoho (vlastnosti, smeru ap.) po zdanlivom zmiznutí: r. formalizmu (Lajč.);
r. liberalizmu (Mih.);

recidívny príd. m.: r. záchvat

recidivista, -u muž. r. práv. kto sa viackrát dopustí toho istého trestného činu

recidivovať, -uje, -ujú nedok. lek. (o chorobách) opakovať sa, vracať sa

recipient1, -a muž. r. príjemca;

lek. chorý človek, ktorému dávajú krv

recipient2, -u muž. r. odb.

1. nádoba, z ktorej možno čerpať vzduch až do vzduchoprázdna;

2. tok, jazero, vodonosné vrstvy prijímajúce vody z istej oblasti

recipovať, -uje, -ujú dok. i nedok. kniž. (čo) prijať, prijímať, prebrať, preberať: r. názory;
práv. recipovaná cirkev štátom uznaná;
r. právny poriadok

reciprocita, -y žen. r. vzájomnosť, obrátená pomernosť: Krčméry nevidí len jednostranný vplyv, vidí i reciprocitu vplyvov. (A. Mat.);
práv. formálna r. zásada, že sa v istom štáte priznávajú príslušníkovi cudzieho štátu také práva, aké má príslušník tohto štátu v druhom štáte

recipročný príd. m. založený na zásade reciprocity: r-é štipendium;
r. zájazd
;
mat. r-á hodnota čísla prevrátená;

recipročne prísl.

reciproký príd. m. recipročný: r. pomer

recitácia, -ie, -ií, -iám, -iách žen. r. umelecká pôsobivý prednes literárneho diela, deklamácia: r. veršov;
sborová r.
prednášanie celým sborom;

recitačný príd. m.: r. súbor;
r-é preteky;
r-é umenie

recitál, -u, 6. p. -i, mn. č. -y muž. r. koncert zo skladieb jedného skladateľa

recitando [vysl. -či-] prísl. (tal.) hud. s výrazným prednesom;

recitando, -a stred. spôsob spevu, pri ktorom sa skôr hovorí, ako spieva

recitatív, -u muž. r. hud. spevná časť hudobného diela blížiaca sa viac voľnému prednesu;

recitatívny príd. m.: r. spev

recitátor, -a muž. r. kto recituje, kto sa venuje recitovaniu, prednášateľ umeleckého diela, deklamátor;

recitátorka, -y, -riek žen. r.;

recitátorský príd. m.: r-é umenie;

recitátorsky prísl.: r. neskúsený herec (Mráz)

recitovať, -uje, -ujú nedok. (čo)

1. pôsobivo a výrazne prednášať umelecké dielo: r. báseň, verše;

2. trochu pejor. odriekať, rectovať: r. modlitbu, r. veršík, r. lekciu;

opak. recitovávať i recitúvať, -a, -ajú;

dok. k 2 odrecitovať

Naposledy hľadané výrazy

1. reči v Slovníku slov. jazyka