Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „raz” v Slovníku slovenského jazyka

raz1

1. čísl. nás. [niekedycharakter podst. a skloňuje sa: 2. p. -u, 6. p. -e, mn. č. -y, 2. p. ráz (nár. i razí) muž. r.] vyjadruje toľkoraké opakovanie, toľkoraký výskyt niečoho, koľko udáva číselný výraz;
-krát: urobiť, napísať, povedať niečo dva, tri, štyri razy;
päť, šesť ráz;
mnoho ráz
často;
prvý, druhý, piaty raz;
ostatný, posledný raz
;
hovor. raz, dva razy taký, desať ráz toľký (toľko) dvojnásobne, desaťnásobne väčší (viac);
raz za rok, do roka;
raz za čas
pomerne zriedka;
Aj iné razy cestoval s furmanmi. (Kuk.) Všetci máme možnosť pracovať na točovke aspoň po raze. (Gab.) Aby si druhý raz dal pozor na naše vinohrady! (Štítn.)

hovor. raz za uhorský (turecký) rok veľmi zriedka;
prvý a posledný raz iba jedenkrát;

2. čísl. zákl. len v základnej podobe raz používa sa namiestojedenpri počítaní bez pomenovania počítanej veci: raz, dva, raz, dva;
raz, dva, tri ..

raz-dva (napr. urob to raz-dva) ihneď, rýchlo

raz2

I. prísl. v istej podobe, v istom čase, niekedy, dakedy, kedysi, voľakedy: Bol raz jeden veľmi chudobný kováč. (Dobš.) Raz vám hádam poviem, prečo som nie vlastenka. (Kuk.) Raz som bol s kýmsi na Zadnom sedle. (Bedn.) Človek píše raz tak, raz onak. (Stod.) Čo raz vetrík zavial, vždy udrela mu do nozdier vôňa (Ondr.) kedykoľvek.

II. čast.

1. obyč. s prísl. uzaviera predtým naznačenú situáciu;
teda, konečne: Bude už raz to veselie? — pýta sa Števko. (Kuk.) Povedz mi už len raz, čo chcete. (Al.)

2. hovor. expr. zdôrazňuje výraz a potvrdzuje jeho platnosť;
naozaj, skutočne: Život je už raz taký. (Vaj.) Mne je už raz koniec. (Dobš.) Je to len raz múdry doktor. (Taj.) Raz darmo, myšlienka na smrť je produktom závislosti človeka na prírode. (Tat.);
raz navždy s konečnou platnosťou: Otec napokon musí ho vyhodiť raz navždy. (Al.)

3. zdôrazňuje, podčiarkuje záporný výraz, pri ktorom stojí;
vôbec (nie): Raz neviem, kde berú peniaze. (Smrč.) Nemá raz čo robiť, keď nevidí. (Jégé) Raz nemôžem pochopiť, prečo utekajú. (Urb.)

raž, -i, mn. č. -e žen. r. druh obilniny a jej zrno, nár. žito: jarná, ozimná r.;
bot. r. siata (Secale cereale)

hovor. nebude z tej raži múkavec sa ti nepodarí;

ražný, zried. i ražový príd. m.: r-á múka, r. chlieb;
r-á slama

ráz1, -u muž. r.

1. vlastnosť, povaha, charakter veci al. javu, zried. i človeka: spoločenský r. výroby;
triedny r. spoločnosti;
revolučný r. robotníckeho hnutia;
škola technického rázu;
piesne vlasteneckého rázu
;

2. biol. krajové plemeno, skupina zvierat istého plemena prispôsobených klimatickým podmienkam kraja

ráz2, -u muž. r.

1. mech. jav, ktorý nastáva, ak sa strednú dve telesá tak, že si navzájom prekážajú;

2. fyz. periodické zosilňovanie a zoslabovanie tónov, ak znejú zároveň dva tóny blízkych kmitočtov, záznej;

3. fon. neznelá razená hrtanová spoluhláska

ráž1, správ. kaliber

ráž2, -e žen. r. zastar. bojová nálada, zápal: Kričí celý v ráži. (Vaj.)

razancia, -ie žen. r. sila, prudkosť al. priebojnosť úderu al. rany;

chem. mohutnosť účinku, ktorý má výbušnina

razantný príd. m. silný, prudký, priebojný: r. úder, r-á strela;
chem. r-á výbušnina s mohutným trhacím účinkom;

razantne prísl.: r. vystreliť (v športe)

razba, -y, -zieb (star. i ražba, -y, -žieb) žen. r.

1. posledná fáza výroby mincí z kovu, razenie: strieborné lážovce dobrej ražby (Chrob.);

2. čo je vyrazené na minciach: nádoby sú presne datované r-ami

ražba p. razba

rázcestie, -ia stred. miesto, kde sa rozchádzajú cesty, križovatka, ľud. krížne cesty: Za dolinou bolo rázcestie a za ním hájovňa. (Sev.);
pren. byť, stáť na r-í byť, stáť pred vážnym rozhodnutím

rázdelie, -ia stred. zastar. medza medzi viacerými roľami

raždie, -ie stred. hromad. suché vetvy, haluzina, haluzie: nanosiť r-ia;
priložiť r-ia na oheň;
zbierať r.

raždina, -y žen. r. hromad. suché vetvy, raždie, haluzina, haluzie: kopa r-y;

raždinka, -y žen. r. zdrob. expr. : Poležím si na raždinke. (Gab.)

raž, -žňa muž. r. zariadenie, nástroj (na konci zaostrená žrď al. železná tyč) na pečenie mäsa priamo na ohni: piecť mäso na ražni;
Drak krútil raž nad pahrebou.
(Chrob.)

hovor. expr. chodí, akoby raž zhltol a) vzpriamený;
b) namyslený, pyšný;

ražník, -a muž. r. zdrob. : Nastrúhal ražníkov. (Vans.)

razenie, -ia stred. charakter, ráz, spôsob: Troch debutantov som zmietol z povrchu zeme britkými ironickými šľahmi shawovského razenia. (Karv.);
skúsený statkár starého razenia (Jil.)

razený príd.: fon. r-é spoluhlásky artikulované tak, že vzduchový prúd náhle prerazí záver, explozívne spoluhlásky, explozívy

rázga, -y, rázg žen. r. suchá haluz: Ostrvy suchárov trčia — iba rázga, hrča. (Pláv.)

chlap, žena ako r. vysoký(-á) a chudý(-á)

razia, -ie, -ií, -iám, -iách žen. r. náhla policajná prehliadka podozrivých miestností al. istého obvodu: Žandári robia razie po chatách. (Bedn.)

raziaci, -a, -e príd. m. slúžiaci na razenie, ktorým sa razí: tech. r. stroj a) samohybný stroj uspôsobený na razenie podzemných chodieb v bani;
b) stroj na razenie peňazí

raz, -a muž. r. ban. baník, ktorý razí chodby

razidlo, -a, -diel stred. nástroj na razenie, napr. peňazí;
nástroj na tlačenie písma, značiek, nápisov (na sucho)

raz1, -í, -ia nedok. (čo)

1. prudkým tlakom, úderom, nárazom tvoriť, robiť, vytvárať, formovať: r. peniaze, mince, odznaky;
r. písmo, značky
(na sucho);

2. prekopávať, hĺbiť: r. tunel;
r. chodbu v bani

r. si cestu namáhavo sa niečím predierať: Loď si razí cestu zamrznutým morom. (Zúb.) Razil si cestu vrbinou. (vaj.) Razili si cestu davom cestujúcich. (Urb.);
pren. Šľachetné idey razia si cestu (Jégé) prenikajú;
r. cestu niečomu odstraňovať z cesty prekážky: r. cestu pravde (Jégé);

3. rozširovať, šíriť: Mahut razil vlastné heslá. (Urb.);

opak. razievať, -a, -ajú;

dok. k 2 preraziť

raz2, -í, -ia nedok. hovor. (čím i bezpredm.) páchnuť, zapáchať, smrdieť: Polievka razila lojom. (Kuk.) Šaty razia benzínom. (Al.) Loj razí. (Vans.) Z úst mu razí. (Ráz.) Razí z teba víno. (Urb.);
neos. Od rozpálenej paluby razilo horúcou smolou. (Jes-á)

razítko, -a, -tok stred. zastar. pečiatka;
razítkový príd. m. zastar. pečiatkový

raž, -ého stred. i ražná, -ej žen. r. hovor. pálenka z raži, ražovica: Z úkrytu vynášali fľašiská ražného. (Zgur.);
pár pohárikov ražnej (Min.)

rázne p. rázny

raznica, -e, -níc žen. r. tech. jedna z dvoch častí nástroja, ktorým sa prestrihávajú al. prehýbajú plechy

razník, -a muž. r. tech. nástroj na razenie dutín v zápustkách za studena

ražnište, -ťa, -níšť i ražnisko, -a, -nísk stred. pole, na ktorom je al. bola zasiata raž

ražno prísl. nár. rezko: Kone kráčajú ražno. (Heč.) Uršuľa ražno vstúpi. (Urbk.)

raž p. raž

rázny príd. m. dôrazný, energický;
rozhodný: r. človek;
r. krok, r. hlas;
r. úder;
Môj tatuš mal ruku ráznu
(Ráz.-Mart.) bol prísny;

rázne prísl.: r. vykročiť;
r. niečo povedať
;

ráznosť, -ti žen. r.

razom prísl.

1. v tom istom čase, súčasne, odrazu, naraz: Celá skupina razom postavila sa do pozoru. (vans.) Razom zo všetkých dvorov ozvali sa zvonce. (Tat.) Kde? — spýtajú sa razom i niekoľkí. (Ráz.)

2. zrazu, neočakávane, naraz: Razom sa schladilo. (Taj.) Šibol ju prísnym okom, že jej smiech razom primrzol na ústach. (Kuk.) Únava sa razom stratila. (Ondr.)

3. na jeden raz, naraz: Sfúkol som ho (lampášik) razom. (Kost.) Ja razom zbohatnem. (Jes-á)

4. nár. v tú chvíľu, hneď, zaraz: Ale ti ju (hlavu) razom na kusy dolámem. (Tim.)

Naposledy hľadané výrazy

1. raz v Slovníku slov. jazyka