Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „rade” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

radievať,radievať sa p. radiť1, radiť sa1

rad-radom, radradom p. radom

rad1, -u muž. r.

1. viac jednotlivcov al. vecí usporiadaných vedľa seba al. za sebou v jednej línii: rovný, krivý r.;
r. cvičencov, ľudí, r. stromov, domov, lavíc;
r. zubov;
dva rady perál;
domy stáli vo dva rady;
sedieť v prvom rade
(napr. v divadle);
stať si, postaviť sa do radu;
stáť v rade
;
hovor. r. na citróny ap. rad kupujúcich citróny ap.;
r. trávy, ďateliny ap. pás pokosenej, na zemi ležiacej trávy, ďateliny ap.;
vykosiť r. pás (trávy, ďateliny ap.) široký na jeden záber kosy;

tel., voj. útvar, v ktorom cvičiaci stoja vedľa seba (na rozdiel od zástupu);
zovretý r. v ktorom cvičiaci stoja tesne vedľa seba;
V rad nastúpiť! povel;
šport., voj. útočný, obranný r.;
pren.: zovreté, stmelené rady (bojovníkov, súdruhov ap.) svorne a jednotne zmýšľajúci a konajúci (bojovníci, súdruhovia ap.);
zomknúť svoje rady svorne a jednotne zmýšľať a konať

ísť, stáť v predných, prvých radoch (v prvom rade) a) byť v popredí;
b) byť priekopníkmi (priekopníkom), avantgardou;
žart. ísť v husom rade po jednom za sebou;
stať si, postaviť sa do jedného radu s niekým stotožniť sa s niekým, zaujať rovnaké stanovisko, postaviť sa na roveň niekomu;

2. dlhá ulica s domami len na jednej strane, napr. na nábreží ap. (obyč. v názvoch ulíc): Dostojevského r. ulica v Bratislave;

3. poradie, v ktorom niečo po sebe nasleduje, sled: byť na rade, prísť na r. nasledovať;
je r. na niekom, na niečom;
Keď prišiel rad na mňa, ujo Gajdošík mi položil ruku na plece.
(Ondr.)

v prvom rade predovšetkým, na prvom mieste;
na všetko príde r. všetko sa postupne bude riešiť;
za radom, rad za radom, do radu, po rade (pís. i porade) podľa poradia, postupne;
zastar. rad po rad (Šolt.) stále;

4. neurčitý počet niečoho, mnoho: dlhý r. dní, rokov;
r. udalostí, náhod;
celý r. otázok, problémov
;

5. skupina jednotlivcov al. vecí súvisiacich spolu, spojených nejakou spoločnou vlastnosťou, spoločnými záujmami al. tvoriacich nejaké osobitné spoločenstvo: patriť do radu umelcov, bojovníkov za niečo;
prijať niekoho do svojich radov;
vylúčiť niekoho zo svojich radov;
Robotnícka trieda súdružsky prijme do svojich radov každého, kto sa dobrovoľne prihlasuje rozmnožiť jej rady.
(Laz.);
biol. vývinový (vývojový) r. séria členov podľa vývinových stupňov v časovej postupnosti;

bot., zool. skupina v systéme (nižšia ako trieda, vyššie ako čeľaď);

chem. skupina zlúčenín s podobným usporiadaním atómovej väzby al. odvodených od spoločnej základnej látky: metánový r.;
mat. aritmetický, geometrický r. sled čísel usporiadaných vzostupne al. zostupne podľa určitých zásad;
nekonečný r. ktorýneobmedzený počet členov;
lingv. r. vokálov;
metr. metrický r. súhrn stôp istého druhu;
hud. oktávový, tónový r. stupnica;
poltónový r.

opustil naše rady a) odišiel spomedzi nás, už nepatrí k nám;
b) zomrel;
odišiel z radov živých (Mráz) zomrel

rad3, -u muž. r. tech. jednotka pre dávku žiarenia

rád1, -u muž. r. združenie ľudí viazaných sľubom, že budú žiť podľa určitých náboženských pravidiel, rehoľa: františkánsky, jezuitský, benediktínsky e.;
r. templárov, r. milosrdných sestier
;

rádový príd. m.: r. kňaz, r-á sestra;
r-é pravidlá;
r-é školy, majetky
patriace rádu

rad2, -u muž. r. vysoké, obyč. štátne vyznamenanie spojené s odovzdaním odznaku;
takýto odznak: Rád práce, Rad republiky, Rad Slovenského národného povstania, Leninov rad;
udeliť niekomu rad, dekorovať, vyznamenať niekoho radom;
nositeľ Radu práce;
pripäť si na prsia rady
;

radový2 príd. m.: r-á stužka ktorú nosia pripätú na obleku nositelia radu (pri slávnostných príležitostiach)

rád2, -u muž. r.

1. mat. exponent v príslušnej mocnine desiatok: jednotky nultého, prvého, druhého atď. rádu v desatinnej sústave označenie pre jednotky, desiatky, stovky ap.;

2. geom. počet údajov , ktorými sa jednoznačne určuje poloha základného prvku v geometrickom útvare: útvar druhého rádu priamka

rád3, rada, rado, mn. č. radi, rady, 2. st. radšej príd. m. s významom príslovky, 2. a 3. st. len prísl.

1. (stojí pri slovese a blíži sa príslovke) s radosťou, s ochotou, s chuťou, s potešením;
s obľubou: r. pracuje, r. sa učí, r. pomôže;
rada tam chodí;
rada sa pekne oblieka, nosí
;
neos. Kde sa dobre vodí, tam sa rado chodí. (porek.);
r. si vypije o človeku, ktorý si obľubuje, ktorý často pije alkoholické nápoje;
r. vidí niekoho, niečo teší sa niekomu, niečomu, ľúbi niekoho, niečo;
zo srdca r. veľmi ochotne

hovor. rado sa stalo ochotne som to urobil (obyč. zdvorilostná formula ako odpoveď na poďakovanie);
žart. rád ho vidí (má) ako koza nôž nemá ho rád, nenávidí ho;

2. (stojí pri slovese a blíži sa príslovke) obyčajne, spravidla: rada zabúda;
rado sa to kazí;
v apríli sa počasie rado mení;
Po vydaji rado sa všeličo prevráti.
(Kuk.)

3. (s podm. spôs. al. s čast. by + neurč. i bez slovesa ) má modálny význam blízky slovesám chcieť, želať si: Rád by som sa stretol s týmto zvieraťom, aby som sa čo-to dozvedel o jeho živote. (Ondr.) Rád by som s vami prehovoriť pár slov. (Vaj.) On by tiež rád prísť sem, aby ste ho poznali. (Kuk.) Povie sestre, že by on už rád domov. (Taj.) Čo by si rád? Čo by ste radi? Čo si praješ? Čo si prajete?

4. mať rád (koho, čo; class="sc" /> niekedy sa sloveso mať vynecháva) mať v obľube, obľubovať si, ľúbiť, milovať: mať r. svoju matku, svoje deti, svoju prácu, vlasť;
mať r. hudbu, knihy;
majú sa radi
ľúbia sa, dobre sa znášajú;
(Samko) fičúrstvo nemá rád. (Taj.) Najradšej mal v tejto chvíli Šveca, predsedu. (Tat.) Ona ho rada, hoci ho neraz karhá. (Kuk.) To nemám rád (rada) výraz odmietnutia

hovor. maj ma rád (rada), majte ma radi (rady) nezáleží mi na tebe, na vás, čo ma po tebe, po vás;

5. byť rád (komu, čomu, so spoj. že, ak, keď, pri podmienke keby) tešiť sa, mať radosť z niečoho: ľudia detí nemali, nuž boli chytenému dievčatku veľmi radi. (Janč.) Martin je rád, že si udobrí ženu. (Heč.) Budem rád, ak ma nechytí dážď. — Maroško je rád, keď neprišli. (Ráz.) To som rád (rada)! výraz spokojnosti, súhlasu. Aký som rád, že som sa s vami oboznámil (Stod.) veľmi ma teší;
hovor. je celý r. veľmi sa teší;

6. v 2. a 3. st. vo funkcii zdôrazňovacej častice: Radšej nechaj, ty ešte väčšiu škodu spravíš. (Taj.) Mal si sa zaľúbiť radšej do čertovej matere, bol by si lepšie obstál. (Vám.) Najradšej by som sa bol dal hneď do roboty. (Hor.)

rada, -y, rád žen. r.

1. pokyn, návod, ponaučenie, obyč. priateľské: dobrá, múdra, osvedčená, praktická r.;
dať, dávať, prijať, poslúchnuť r-u;
poslúžiť, pomôcť (dobrou) r-ou;
robiť, konať podľa niečej r-y
;
hovor. držať sa niečej r-y;
požiadať niekoho o radu, obrátiť sa k niekomu, na niekoho o r-u;
chodiť, prísť k niekomu na (o) r-u;
otcovská, materinská, priateľská r.
a) ponaučenie od otca, matky, priateľa;
b) dobre mienené, úprimné ponaučenie;
Nakúpili (obrazy) na radu svojich kuriérov. (Jes-á) Dobrá rada nad zlato (prísl.) je veľmi cenná.

vedieť si r-y, dať si r-y (s niekým, s niečím) vedieť, čo robiť, vedieť si poradiť (s niekým, s niečím);
niet mu r-y nedá si poradiť, pomôcť;
Komu niet rady, tomu niet pomoci (prísl.) kto nechce prijať radu, tomu nemožno pomôcť. Dobrá rada stojí groš a planá dva (porek.) keď niekomu dobre poradia, má z toho osoh, zlá rada prináša škodu.

2. výbor, sbor, orgán, ktorý má na starosti, ktorý prerokúva určité záležitosti: dozorná, revízna r.;
závodná r.
orgán zastupujúci zamestnancov (u nás dnes závodný výbor ROH);
dielenská r. (dnes dielenský výbor);
správna r. (v kapit. hosp.) orgán akciových spoločností rozhodujúci o dôležitých podnikových (napr. finančných) veciach;
redakčná r.;
Slovenská národná r.
národný orgán štátnej moci a správy na Slovensku;
Bezpečnostná r. orgán pre medzinárodnú bezpečnosť;
Svetová r. mieru najvyšší orgán hnutia obrancov mieru;
rada ministrov (v niektorých štátoch, napr. v SSSR) sbor ministrov, vláda;
ministerská r. vláda, sbor ministrov v niektorých štátoch;
Slovenská republika rád prvý pokus o diktatúru proletariátu na území Slovenska (r. 1919);
kráľovská r. kráľovský poradný sbor;
hovor. rodinná r. príbuzenstvo rozhodujúce o rodinných záležitostiach: Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) združenie socialistických štátov na hospodárskej základni za účelom deľby práce: O čom máte radu, vzácne dámy? (Tim.) Na radnom dome kráľ Matiáš drží radu. (Kal.)

ani do rady, ani do vady o človeku, s ktorým sa nemožno nijako dohodnúť;
Po rade páni múdri bývajú (prísl.) keď sa človek poradí, zmúdrie.

radar, -u, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r. prístroj umožňujúci na základe odrazu elektromagnetických vĺn orientáciu, zisťovanie predmetov v priestore (napr. lietadiel, lodí ap.), rádiolokátor;

radarový príd. m.: r-á stanica

radáš i rádáš, -a muž. r. (maď.) hovor. len v spojení dať, pridať, dostať ap. niečo na r. na prídavok, navyše, na dovŕšenie: Potom mi ešte zahráš na radáš tú ... (Jes.) On dal na radáš ešte aj svoj kabát. (Laz.) Počuli by ste celý lexikon nadávok a na rádáš prekliala by vás. (Vans.)

radca, -u, mn. č. -ovia muž. r.

1. kto radí, dáva rady, pokyny, ponaučenia, poradca: Bol dobrým priateľom a radcom dospelých ľudí. (Fr. Kráľ);
kráľovskí r-ovia;
pren. röntgen je spoľahlivým radcom lekára spoľahlivou pomôckou;

2. (v buržoáznom zriadení) titul vyššieho štátneho úradníka;
čestný titul vysokých štátnych úradníkov a zaslúžilých osobností: štátny, ministerský, vládny, súdny, lesný r.;
tajný, hlavný r.
;

radkyňa, -ne, -kýň žen. r. k 1 ;

radcovský príd. m.: r. titul titul radcu;

radcovstvo, -a stred. úrad, funkcia al. titul radcu: dvorné r. (Bodic.);
vládne r. (Jes.)

radcová, -ej žen. r. hovor. zastar. manželka radcu (Kuk.)

radiácia, -ie žen. r.

1. fyz. vyžarovanie, vysielanie lúčov: r. elektromagnetickej energie;

2. anat. vetvenie: svalová, sluchová r. súhrn rozbiehajúcich sa vláken;

radiačný príd. m.: r-á teória;
r. teplomer

radiálny príd. m. odb. idúci, smerujúci od stredu v smere polomeru, lúčovitý: dopr. r-a doprava zo stredu mesta k obvodu a naopak;
fyz. r-a sila pôsobiaca v smere polomeru;
tech. r-a turbína s prúdením v rovine kolmej na os;
anat. r. cievny zväzok zväzok ciev rozbiehajúci sa zo spoločného stredu;

radiálne prísl.: tech. r. sa pohybovať;

radiálnosť, -ti žen. r.

radián, -u muž. r. geom. jednotka merania rovinných uhlov v tzv. oblúkovej miere, používanej v teoretických výpočtoch

radiant, -u muž. r. astron. bod na oblohe, z ktorého podľa zrakového dojmu vyletujú meteóry

radiátor, -a, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r.

1. sústava rúr, ktorými v ústrednom kúrení prúdi teplá voda al. para;
vyhrievacie teleso: liatinový r.;
plynový r.
vyhrievacie teleso podobné radiátoru vykurované plynom;

2. zastar. prístroj na chladenie (vody) pri spaľovacích výbušných motoroch, chladič;

radiátorový príd. m.: r. systém

radielko p. radlo

radikál1, -a muž. r.

1. polit. stúpenec, prívrženec radikalizmu;
člen radikálnej strany;

2. človek usilujúci sa o riešenie problémov rýchlym, nekompromisným, ostrým až bezohľadným spôsobom: Aj my sme sa hrali na radikálov, keď sme boli mladí. (Urb.);

radikálka, -y, -lok žen. r. zried. (Jes.)

radikál2, -u, 6. p. -i, mn. č. -y muž. r.

1. chem. skupina atómov, ktoré tvoria v zlúčeninách charakteristické skupiny, ale samy osebe nejestvujú: hydroxylový r.;

2. mat. znamienko odmocňovania;

3. filol. v semitských jazykoch skupina spoluhlások, ktorá je nositeľom významu slova;

radikálový príd. m.

radikálčiť, -i, -ia i radikálničiť, -í, -ia nedok. hovor. pejor. konať, zmýšľať ako radikál, byť radikálom (obyč. v politike): Obanoval som ja to naše radikálčenie. Nič dobrého neprinieslo. (Urb.) Mladá hlasistická generácia poväčšine plano radikálničila. (Mih.)

radikalizácia, -ie žen. r. proces radikalizovania, radikalizovanie: r. odborov, r. más

radikalizmus, -mu muž. r. politický a myšlienkový smer usilujúci sa o riešenie problémov od základu, do dôsledkov, rýchlym, nekompromisným, ostrým postupom, hnutie radikálov: politický r.;
literárny r.
(Chorv.);
mladický r. (Bod.);
hyperkriticizmus a radikalizmus mladosti (Vlč.);

radikalista, -u muž. r. stúpenec radikalizmu, radikál;

radikalistický príd. m.;

radikalisticky prísl.

radikalizovať, -uje, -ujú nedok. (koho, čo) robiť radikálnym;

dok. zradikalizovať

|| radikalizovať sa stávať sa radikálnym: robotnícka trieda sa radikalizovala;
mládež sa radikalizuje
(Urb.);

dok. zradikalizovať sa

radikálničiť p. radikálčiť

radikálnodemokratický príd. m. demokratický v radikálnom zmysle, radikálneho smeru, revolučnodemokratický: radikálnodemokratická, skutočne ľudová revolučnosť (Piš.)

radikálny príd. m.

1. vyznávajúci radikalizmus, riadiaci sa radikalizmom;
ktorý je v duchu radikalizmu: r-i socialisti, r-i ľavičiari;

2. rázny, rozhodný, prenikavý, krajný;
bezohľadný: r. zákrok, r-e opatrenia, r-e riešenie, r-a zmena, náprava;
človek eruptívny a radikálny
(Vaj.);
lek. r-a liečba operáciou (op. konzervatívna);

radikálne prísl.;

radikálnosť, -ti žen. r.

radikálový p. radikál2

radikovaný príd.: práv. zastar. r-é právo;
r-é živnosti
viazané na nehnuteľnosť (napr. kominárstvo)

Naposledy hľadané výrazy

1. rade v Slovníku slov. jazyka