Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „ra��ajky” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

rabský,rabstvo p. rab

rab, -a, mn. č. -i muž. r. bás. otrok: Strežú ma ako raba. (Kuk.);
rabi z galeje (Smrek);
pren. rab krásy (Rúf.) bezvýhradný obdivovateľ;

rabkyňa, -ne, -kýň (Sládk., Vaj.) i rabyňa, -ne, -býň (Vaj., Jes.) žen. r. otrokyňa;

rabský príd. m. otrocký: r. život (Taj.);
r-á práca (Jes.);
r-é putá (Štítn.)

jesť r. chlieb (Vaj.) byť otrokom;

rabstvo, -a stred. otroctvo, poroba: Okovy rabstva spadli (Pláv.) prišla sloboda, oslobodenie.

rabat, -u muž. r. obch. percentuálna zľava na cene, napr. pri kúpe vo veľkom;

rabatový príd. m.

rabiát, -a muž. r. zried. hrubý, surový, násilnícky človek, rabiátnik: Odľud, samotár, suchár a rabiát. (Karv.)

rabiátnik, -a, mn. č. -ci muž. r. hrubý, surový, násilnícky človek, rabiát: Taký rabiátnik ani nemôže za to. (Ráz.)

rabiátny, zried. i rabiátsky príd. m. expr. hrubý, surový, násilnícky (obyč. o človeku): Prial by som si byť ešte menej rabiátnym, ešte znášanlivejším. (Vám.);
rabiátny egoista, ktorý ide cez mŕtvoly za svojím cieľom (Mráz);
rabiátske remeslo (Urb.)

rabicový príd.: stav. r-á stena tenká, z drôtového pletiva a z oboch strán omietnutá;
r-é pletivo zo železného drôtu, používané ako výstuž malty

rabín, -a muž. r. titul židovského vykladača zákonov a Talmudu;
židovský duchovný, učiteľ židovského náboženstva: hlavný r.;

rabínka, -y, -nok žen. r. hovor. rabínova žena;

rabínsky príd. m.

rabkyňa p. rab

rabovačka, -y, -čiek i rabovka, -y, -viek žen. r. hovor. expr. lúpenie, drancovanie, plienenie, hromadné rozkrádanie: prevratové rabovačky;
zvesti o rabovačkách a iných násilnostiach
(Ondr.);
Veď tu máte ako po rabovke. (Bod.);

včel. vykrádanie medu niektorou čeľaďou;

ban. slang. a) nehospodárne dolovanie;
b) získavanie výstroja z opustených porubov

rabovať, -uje, -ujú nedok. hovor. expr. (čo, bezpredm., zried. i koho) lúpiť, drancovať, plieniť, okrádať: r. obchody, sklady;
Keď Poniky rabovali, syna môjho sebou vzali.
(Chal.) Rabovali ako tatárska horda. (Jil.) Rabujú a pánov bijú, — prinášali vojaci zvesti. (Urb.) Mysle domácich ožili, keď videli, že neprišli sme ich rabovať. (Vans.);

včel. (o včelách) vykrádať med inej čeľadi;
les. r. lesy rúbať vo väčšom množstve, než stačí dorásť;

ban. a) nehospodárne dolovať;
b) získavať výstroj z opustených porubov;

dok. vyrabovať

raboveň p. rabovňa

rabovisko, -a, -vísk stred. expr. zried. rabovačka, rabovanie: Vyzerá to tam ako po rabovisku. (Urbk.)

rabovka p. rabovačka

rabovňa, -ne, -ní i raboveň, -vne, -vní žen. r. zastar. väzenie, temnica, žalár: zavrieť do rabovne (Jes-á);
Aká čistota, a (chyža) bývala ako raboveň! (Tim.)

rabulista, -u muž. r. kniž. prekrucovač práva, pravdy: surový pretvárkár, rabulista (Vaj.);

rabulistický príd. m.

rabulistika, -y žen. r. kniž. prekrúcanie práva, pravdy: Toto nevykrútiš nijakou rabulistikou. (Jégé)

rabunkoš, -a muž. r. zastar. kto rabuje (Lask.)

rabúnok, -nku muž. r. zastar. rabovanie, rabovačka: Pod pokutou smrti je nám rabúnok zakázaný. (Kal.)

rabyňa p. rab

racek, -cka, mn. č. -cky muž. r. kniž. čajky: Prileteli racky. (Taj.) Racky poletujú okolo dunajskej lode. (Ráz.);
bludný r. (Horov)

racemát, -u muž. r. chem. inaktívna forma opticky aktívnej látky zložená z rovnakých dielov pravotočivej a ľavotočivej formy: inaktívny r.

racémia, -ie žen. r. chem. vlastnosť niektorých látok, že nejavia optickú aktivitu, aj keď ich zložky sú opticky činné;

racemický príd. m.

racemicia, -ie žen. r. chem. reakcia, pri ktorej vzniká racemát

Naposledy hľadané výrazy

1. ra��ajky v Slovníku slov. jazyka