Význam slova „rým” v Slovníku slovenského jazyka

rým, -u muž. r. metr. zvuková zhoda al. podobnosť v zakončení dvoch al. viacerých za sebou nasledujúcich veršov: štepný, planý, mužský, ženský, obkročný, postupný, združený r.;

rýmový príd. m.: r-á technika, r-á konštrukcia

rýmovačka, -y, -čiek žen. r. pejor. báseň al. verše malej umeleckej hodnoty: Rýmovačka, nehodné názvu poézia. (Vlč.)

rýmovaný príd. m. v ktorom sa používajú rýmy, viazaný: r-é preklady, r-é hry, r-á reč

rýmovať, -uje, -ujú nedok. (čo) robiť, písať rýmy: r. koncovku s koncovkou

|| rýmovať sa (o dvoch al. viacerých za sebou nasledujúcich veršoch) zhodovať sa v rýmoch: verše sa rýmujú