Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „rána” v Slovníku slovenského jazyka

rana1, -y, rán žen. r.

1. porušenie živého organizmu, najmä ľudského tela, spôsobené nejakým vonkajším zásahom, pádom, pichnutím, seknutím, strelením ap.: otvorená, hlboká, ľahká, ťažká r.;
strelná, bodná, rezná r., r. sa zbiera, r. celie;
hojiť. liečiť, ošetriť r-u;
utŕžiť, utrpieť r-u
;
pren. hospodárske, vojnové r-y škody, straty;
vylízať sa z rán a) o psovi, b) pren. dostať sa zo škôd

hovor. expr. pre Kristove rany a) zvolanie pri nešťastí, b) výraz sprevádzajúci úpenlivú prosbu;
sypať niekomu soľ do r-y zvyšovať bolesť;

2. pohroma, nešťastie, zármutok: Dobeš hlboko cítil ranu, ktorou krvácala vtedy Morava. (Kal.) Ani nevieš, môj Mate, aká je to rana, táto naša nevesta hlavná. (Kuk.) Čas vylieči všetky rany (Vaj.) časom sa zmenší al. pominie žiaľ, zármutok;
hovor. taká rana! (Taj.) zvolanie pri postihnutí niekoho nešťastím

dotýkať sa r-y spomínať na vec spôsobujúcu zármutok, bolesť;
bibl. Jóbove r-y, egyptské r-y veľká pohroma, nešťastie;
morová r. veľké nešťastie;

ranový príd. m. k 1 : r. okraj;
lek. r. hormón, r-á tekutina;

ranka, -y, -niek žen. r. zdrob. ;

ranôčka, -y, -čok žen. r. zdrob. expr.

rana2, -y, rán žen. r. úder, náraz, výstrel a zvuk takto spôsobený: tvrdá, smrteľná, dobre mierená r.;
vypáliť r-u, delová r.;
prísť niekomu pod (na) r-u
na dostrel;
skoliť (zver) prvou r-ou;
voj. jednu r-u — páľ! povel;
poľov. dostrelná r. ktorou sa zabíja postrelené zviera;
šport. silná, prudká r. silne, prudko kopnutá al. hodená lopta (obyč. na bránu);
kryť r-u zneškodňovať, zneškodniť strelu súpera na bránu;
pren. zasadiť (nepriateľovi) citeľnú, zdrvujúcu r-u citeľne, veľmi (ho) oslabiť

r. osudu nešťastie;
spamätať sa z rán z nešťastia;
hovor. zabiť jednou r-ou dve muchy jedným úkonom urobiť dve veci

raňajkovať, -uje, -ujú nedok. (bezpredm. i čo) jesť raňajky, jesť na raňajky: r. doma, spoločne;
U sedliakov sa zavčasu raňajkuje.
(Kuk.) Raňajkoval som každý deň mlieko. (Jes.);

dok. naraňajkovať sa

raňajky, -jok žen. r. pomn. prvé ranné jedlo a jedenie: variť, chystať r., rozkázať si r., ísť na r., dať si niečo na r.;
kuch. anglické r. výdatné ranné jedlo (šunka, vajcia, syr ap.)

raňajší, -ia, -ie príd. m. ktorý sa uskutočňuje, koná ráno, ranný: r-ia smena (Hor., Tat.);
r-ia prechádzka (Vaj.);
r-ia poľovačka (Ondr.);
r. vlak (Heč.) ktorý prichádza ráno;
r-ie zore, r-ie slnko (Sládk.)

raňajšok, -ška muž. r. nár. raňajky: Chodieval som kedysi k medenej hore na raňajšok. (Dobš.);
na raňajšok poriadne jedenie (Dobš.)

ráňať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) udieraním, hádzaním do niečoho spôsobovať, aby to padalo dolu (obyč. ovocie zo stromu), zrážať: r. ovocie palicou, kameňom;
Chladný vietor od Kriváňa z lipy mojej listy ráňa.
(Horal) Južný vietor ráňal voňavý peľ. (Fig.)

2. expr. zried. (čo) kosiť, stínať: Tráva nevyzretá a už ju idú ráňať. (Chrob.) Veľkými zákosmi ráňal ďatelinu. (Skal.)

3. expr. (čo, koho) šľahaním, bitím spôsobovať niekomu rany, zraňovať: Kamienky ráňali bosé nohy. (Fr. Kráľ) Suché vetvy ho (Jurka) ráňajú po lícach. (Jaš.);

pren. spôsobovať niekomu zármutok, žiaľ: Sklamanie ju ráňa. (Tim.) „Čo bude s nami?“ ráňali (ženy) jedna druhú úzkoprsou otázkou. (Urb.) Kodra vedel ináč ráňať Gizeline city. (Zel.)

4. nár. (do čoho, do koho, čím) hádzať: Zurvalci ráňajú do jabloní. (Ráz.) Čo ráňate do tých psov? (Ráz.) Takto doň zo všetkých strán ráňajú ako chlapci skalami do hrušky. (Krno) Ten (kôň) však skáče, potvora, a ráňa zadkom (Ráz.) vyhadzuje.

ráňava, -y, -ňav žen. r. expr. chlap silnej, vysokej postavy, urastený chlap, valibuk: mladý človek, vysočizný, široký, celá ráňava (Jes.);
Bielo oblečený chlap-ráňava hrozivo sa týči pred ním vysoký, vyšší ako jabloň. (Tat.) Je pre menších ľudí a nie pre také ráňavy. (Mor.)

ranavieť, -ie, -ejú nedok. zried. stávať sa ranavým

ranavý príd. m. majúci veľa rán, plný rán, pokrytý ranami: r-é nohy (Lask., Ráz.);
Dievčina sa pekne pokloní napred lavičke, zatým psíčku ranavému. (Dobš.);
pren. r-é srdce (Kuk.) plné žiaľu;
spodst. Ranaví obnažujú mokré rany. (Hor.)

Naposledy hľadané výrazy

1. rána v Slovníku slov. jazyka