Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „py��n��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

riť sa, -i, -ia nedok. kniž. (bezpredm. i nad čím) červenať sa, ať rumenec na tvári: Čo sa pýriš ako pivónia? (Vaj.) Nad jeho hriechom pýri sa jeho dieťa (Kuk.) červená sa od hanby. Tvár sa pýrila (od túžby). (Čaj.) Pýrila sa ako panna, keď ju išiel bozkať. (Smrek);

dok. zapýriť sa

šiť sa, -i, -ia nedok. (čím, kým i bezpredm.)

1. byť na niečo pyšný, chváliť sa, vystatovať sa, chvastať sa: p. sa bohatstvom (Jil.);
Dosť, čo sa Jánom pýšite. (Tim.) Teraz pýši sa namojom grunte. (Vaj.) Pýši sa, ako vždy utečie. (Jes.) Mostičanky sa pýšia, veď časť úspechu je ich zásluhou. (Ráz.);
má sa, nemá sa čím p.;
pren. Ruky pýšili sa ligotom diamantov (Gab.) boli ozdobené.

p. sa cudzím perím privlastňovať si cudzie zásluhy;

2. expr. pyšne niečo ukazovať, vystavovať na obdiv, honosiť sa: Zverolekár pýšil sa nohavičkami s črvenými pásikmi. (Jes.);
pren. Na verande mohutný kaktus pýši sa medzi parohmi (Al.) vyníma sa;

opak. pýšievať sa, -a, -ajú

cha, -y žen. r.

1. vlastnosť človeka, ktorý sa preceňuje, vynáša nad iných, pohŕda inými, povýšenosť, márnomyseľnosť, namyslenosť, nadutosť: Peter sa naduje kaprálskou pýchou. (Heč.) Tvár prezrádzala namyslenosť a pýchu. (Jégé) Veľká cha sa jej chytila (Tim.) spyšnela. Je na čase zlomiť tvoju pýchu. (Laz.) Pýchou sa nadúva ako holub. (Tat.);
urazená p. (Kuk.);
mužská cha a márnomyseľnosť (Zúb.);
prázdna p. (Vaj.);
rastie od pýchy (Stod.);
Urazili jej pýchu. (Min.);
hladná p. (Kuk.) o predstieranom bohatstve. Pýcha predchádza pád. (prísl.) Pýcha peklom dýcha (prísl.) odsúdenie pýchy.

2. sebavedomie, hrdosť: Všade s pýchou ukazovali listy svojej dcéry. (Ondr.);
rodičovská p. (Al.);
sedliacka p. (Kuk.);

3. niečo (niekto), na čo (na koho) možno byť hrdý, pyšný: Vytiahne svoju pýchu. Ohromnú hus. (Vám.) Pán Adam Bešeňovský, cha našej slávnej famílie. (Kal.) Bol by sa stal hrdinom, pýchou vlasti. (Urb.)

pyjama p. pyžama

pykať, -á, -ajú nedok. (za čo i bezpredm.) znášať trest, trpieť, robiť pokánie: p. za svoje chyby, previnenia;
p. za zločin;
pyká za podlosť
(Fel.);
Pyká v žalári za svoju vinu. (Fr. Kráľ) Gazda pykal za cudzie hriechy. (Zgur.) Ak si nie v práve, musíš pykať. (Hor.);

dok. odpykať (čo)

pyknometer, -tra, 6. p. -tri, mn. č. -tre muž. r. tech. prístroj na meranie hustoty tekutiny, napr. mlieka, hustomer

pyľ, správ. peľ

pylón, -u muž. r. stav. ozdobný štvoruholníkový stĺp na výzdobu vchodu do budovy, na moste ap.: mostné p-y

pyľový, správ. peľový

r1, -u, 6. p. -e muž. r. bežný druh poľnej buriny;
bot. p. plazivý (Agropyrum repens) rastlina z čeľade tráv;
medza zarastená pýrom (Heč.)

pýr2, -u, 6. p. -e muž. r. kniž. červeň na lícach, zapýrenie, začervenanie sa: Tvár sa ružovie matným pýrom. (Al.);
p. studu (Hviezd.);
Bledá tvár poleje sa pýrom vzrušenia. (Al.);
pren. Deň zhára v tmavom pýre (Ráz.) v zorách;
prvý pýr zory (Škult.)

pyramída, -y, -íd žen. r.

1. obrovská stavba starovekých národov v Egypte a v Amerike tvaru štvorbokého ihlana, u Egypťanov faraónska hrobka: krajina pyramíd (Fab.) Egypt;
Kopec vystupoval strmo ako pyramída. (Vaj.);
mexické p-y chrámy starovekých Indiánov;

pren. expr. množstvo: vábivá predstava ohromnej pyramídy zlata (Hruš.) veľkého množstva;
p. titulov (Urb.);
p. výčitiek (Král.);

2. niečo tvarom pripomínajúce pyramídu, ihlan: p. plameňov (Gab.);
končité pyramídy borovičiek (Vaj.);
pyramídy delových gúľ (Bodic.);
do pyramíd nakopeme prázdne sudy (Letz);
pušky v pyramídach (Taj.) postavené do ihlana;

3. odb. základný kryštalografický útvar, ihlan;

ovoc. druh nízkokorunných stromov, ktorých koruna sa ihlanovite zužuje;

anat. časť spánkovej kosti;

pyramídový príd. m.

pyramidálny príd. m.

1. obrovský, nesmierny: Na to treba pyramidálneho osla. (Urb.) Ide o pyramidálnu vec. (Stod.)

2. majúci tvar pyramídy, ihlanovitý, pyramídový: ovoc. p-a koruna (stromu);
p. vzrast
;

pyramidálne prísl.

pyrargyrit, -u muž. r. min. nerast tmavočervenej farby obsahujúci striebro

py neskl. stred. (franc.) kuch. kašovitý hustý pokrm: zemiakové p. uvarené zemiaky rozšľahané s mliekom al. so smotanou;
cukrár. gaštanové p. sladká masa z rozomletých varených gaštanov

Pyreneje, -í, 6. p. -ach žen. r. pomn. pohorie medzi Francúzskom a Španielskom;

pyrenejský príd. m.: P. polostrov

pyrina1, -y žen. r. pýrový porast: vôňa p-y (Jes-á)

pyrina2, -y žen. r. nár. spálené zvyšky niečoho;
popol: V pyrine tleli žeravé pahreby. (Letz)

pyrit, -u muž. r. geol. sírna železná ruda, kyz železnatý;

pyritový príd. m.: p-á žila

rnica, -e žen. r. nár. pýr: I rnica za takej suchoty dostane sa ku cti. (Chrob.)

pyrometer, -tra, 6. p. -tri, mn. č. -tre muž. r. tech. prístroj na meranie vysokých teplôt, žiaromer

pyrop, -u muž. r. geol. nerast krvavočervenej farby, český granát

pyrotechnik, -a, mn. č. -ci muž. r.

1. odborník na ohňostroje, ohňostrojca;

2. technik, ktorý odstraňuje a zneškodňuje nevybuchnuté míny a bomby a stará sa o výbušniny, napr. pri vojsku ap.

pyrotechnika, -y žen. r. technika vyrábania horľavých a výbušných látok;

pyrotechnický príd. m.

Pyrrhus, -ha muž. r. mytol. postava z gréckeho bájoslovia;
kniž. Pyrrhovo víťazstvo koré je vlastne porážkou

pysk, -u muž. r.

1. huba, tlama, papuľa, rypák u zvierat;
Grúnik udrie vola po mokrom pysku. (Tim.) Psi mali penu na pysku. (Rys.) Kôň mal spenený pysk. (Fig.)

2. hovor. expr. ľudské ústa, pery: Študent oduje pysky (Heč.) gamby, Chlap bol celý bez seba, z pysku sa mu penilo. (Chrob.) Už by ste zas mohli ten pysk zatvoriť (Tim.) byť ticho;
dať niekomu po pysku udrieť ho po ústach;
Dostal dva razy po pysku. (Taj.) Tomu Dúbravkovie som ja utrel pysk (Kuk.) prechytil som mu niečo;
pejor. šaty ako krave z pysku pokrčené, zhúžvané;
hovor. zajačí p. znetvorené ústa, rázštep hornej pery;

3. mn. č. kraj. obyč. v pysky konce, špičky obuvi: Pysky čižiem trčali do neba. (Gab.);
p-y krpčekov (Ráz.);
p-y na kapcoch (Kuk.);
Krpce pyskami na päty obúvajú. (Taj.);
poltopánky s bielymi pyskami;

4. hovor. zobák: holub s listom v pysku (J. Chal.);

5. nár. žliabok na krčahu: Naprostred stola krčah o pysku. (Kuk.)

6. anat. malé, veľké p-y vonkajšia časť ženských pohlavných orgánov;

pyskový príd. m.: p-á poloha zubov (u zvierat);

pyštek, -a muž. r. zdrob.

1. expr. malé ústa (u človeka i zvieraťa): zošpúli p. (Jégé);
Kišasonka stúlila pyštek. (Záb.) Prasiatko (malo) pyštek trochu ružový. (Taj.);
Pyštek môj! (J. Mat.) v oslovení.

2. hovor. expr. zobáčik: vtáčí p. (Jes.);

3. hovor. bozk: dať niekomu p.;
Chcel som od vás pyštek a vy ste utekali ako splašená.
(Vans.) Vyslal do vzduchu pol tucta pyštekov. (Hruš.) Nedostal pyštek na dobrú noc. (Karv.)

4. kuch. druh čajového pečiva, malý zákusok na raz do úst, pusinka: orechové p-y (Krno);
Na pomastený plech vytláčajú sa pyšteky. (Vans.)

5. žliabok na hrdle nádoby, ktorým sa leje tekutina: Kvietkavý džbánok s pyštekom. (Žáry);
džbány s p-mi (Jes-á)

pyskáč, -a muž. r. hovor. pejor. človek, ktorý veľa rozpráva, papuľuje, reční, hubáč: Do okresov bolo rozoslaných veľa vyberaných pyskáčov. (Jégé)

Naposledy hľadané výrazy

1. py��n�� v Slovníku slov. jazyka