Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „pustošiť” v Slovníku slovenského jazyka

pustošiť, -í, -ia nedok. (čo i bezpredm.) plieniť, ničiť, hubiť;
ničivo zúriť: vojnové pustošenie;
barbarské fašistické pustošenie;
pustošiaca smršť
(Pláv.);
(Uhliari) pustošili a pálili horu. (Kuk.) Čo to za tchory pustošoa tú hydinu? (Ráz.) V Európe pustošil mor. (Jégé);
pren. Bolesť rúhavá mi prsia pustoší (Rúf.) zožiera ma;

dok. spustošiť

pustošiteľ, -a, mn. č. -lia muž. r. kto pustoší, ničí, ničiteľ: fašistickí p-ia;
troviteľský p.
(Hviezd.)

Naposledy hľadané výrazy

1. pustošiť v Slovníku slov. jazyka