Význam slova „pud” v Slovníku slovenského jazyka

pud¹, -u muž. r.

1. neuvedomená sila vrodená zvieratám a človeku, nútiaca k účelnému konaniu v službách organizmu: p. sebazáchovy, pohlavný p.;
materinksý p.;
stavebný, zhromažďovací, rojový p. (napr. u včiel);
sebecké p-y (Kal.);
ísť za svojím p-om (Urb.);
hnaný p-om (Tim.);
vedený p-om (Kal.);
Vie žiť iba vôli svojich dvoch pudov: chlebu a žene. (Bod.);
pejor. pudy nízke (obyč. sexuálne) chúťky, vášne: najspodnejšie ľudské p-y (Jes.);
nízkych p-ov kvas (Roy);
zmietaný dravými p-mi (Hruš.);
zvieracie p-y (Jes.);
slepé p-y;
zverské p-y;

2. vnútorný, od rozumu nezávislý podnet, popud k nejakej činnosti, zvláštny zmysel, cit: pohybový p., umelecký p.;
p. po moci, po poznaní;
Viedol ho skôr pud než jasné vedomie vlastnej individuality. (Vlč.) Na pud svoj sa zverí. (Smrek) Vnútorný pud ho za tým povolaním nehnal. (Jégé) Pud a túžba ho zas vráti do starého kraja. (Hor.) Mala zvláštny pud nadaných kuchárok. (Vám.) Pud zachrániť sa pred Nemcami viedol národ stále vyššie. (Tat.)

pud², -u muž. r. stará rsuká jednotka váhy, 16,4 kg: desať pudov pšenice;

pudový¹ príd. m. vážiaci pud: p. sumec

pudenie, -ia stred. kniž. zried. pud: lásky p. (Hviezd.);
jedným pudením zaujatá (vaj.)

púder, -dru, 6. p. -dri, mn. č. -dre muž. r. kozmetický prípravok, jemný škrobový prášok rozličných odtieňov farby pleti: Miestny holič si priviezol štetky, farbičky, púdre. (Zgur.) (Slečna) zatiera si pudom rapiny na tvári. (Tim.);
tekutý, tuhý p.;
nanášať p.;

farm. zásyp: detský, dezinfekčný p.

pudidlo, -a, -diel stred. lek. prostriedok na prehnatie, preháňadlo: mierne p., domáce p.

pudilár i pugilár, -a muž. r. niž. hovor. peňaženka: V novom pudilári boli uložené stovky. (vaj.);
prázdny pudilár (Pláv.);
Peniaze sa mu len tak sypali do pugilára. (Fel.);
nabitý pugilár (Kuk.);

pudilárik i pugilárik, -a muž. r. zdrob. expr.

puding, -u muž. r. (angl.) kuch. ľahký pokrm v podobe hladkej hustej kaše zo škrobovej múčky, vajec, mlieka a iných prísad: čokoládový, vanilkový, ovocný, zeleninový p.;

pudingový príd. m.: p. prášok;
p-á forma na varenie pudingu

pudiť, -í, -ia nedok.

1. (koho) nútiť, hnať, nutkať k nejakým činom: Pudilo ju bežať ta. (Šolt.) Čosi ju pudí k nemu. (Jégé) I najvážnejšie skutky urobíme pudení citmi. (Jégé) Pudení skôr zvedavosťou ako vnútorným záujmom. (Jil.);
pudená hnevom (vaj.);
pudený divou prírodnou silou (Jes-á);

2. zried. (čo) zapudzovať, odpudzovať, odháňať: Čo vidí na dvore, teší ju nesmierne a pudí od nej bôľ a žiaľ. (Kuk.);

opak. pudievať, -a, -ajú;

dok. k 2. zapudiť, odpudiť

pudivietor, -vetra, mn. č. -vetrovia muž. r. expr. zried. nestály, nespoľahlivý človek: To všetko by bolo aj pevnejších zvrátilo, nieto takých pudibetrov. (Záb.)

pudivý príd. m. spôsobujúci prehnatie, preháňajúci: p. prostriedok;
p. účinok;

pudivo prísl.: pôsobiť p.;

pudivosť, -ti žen. r.

pudľa, -le, -lí žen. r. nár. pult v obchode al. v krčme: Otvorenými dverami dalo sa vidieť na okovanú pudľu do výčapu. (Švant.) Predával za špinavou pudľou. (vaj.)

pudlík, -a, mn. č. -y i pudel, -dla, mn. č. -dle muž. r. druh malého ozdobného psa s kučeravou srsťou: vlasy ako ubitý pudel. (Vaj.) Myslí si, že by jejmusel slúžiť ako pudlík (Jégé) verne, oddane, poslušne

pudlo, -a, -diel stred. hovor.

1. zadná časť nohavíc: Videl som sa v pudle, tak sa lesklo (Jes.) bolo ošúchané;
pudlo starých gatí (Fel.);

2. žart. zadok: Veliteľ sa vytrel prudko, akoby ho bol odzadu niekto kopol do pudla. (Bod.) Teraz by ste mali výskať a pudlom sa od zeme odraziť, že ste sa ho zbavili. (Zgur.)

pudlovací, -ia, -ie príd.: tech. p-ia pec na pudlovanie železa;
p. proces

pudlovať, -uje, -ujú nedok. odb. (čo) spracovávať liatinu, surové železo na kujné: pudlovanie na zrno, na vlákno;
pudlovaná oceľ

pudový¹ p. pud²

pudový² príd. m. inštiktívny, neuvedomelý;
podmienený vnútorným citom, pudom: p-é odhodlanie (Ondr.);
podvedomá pudová viera (gráf);
p-é prejavy človeka (Urb.);
pudový detský plač (Jil.);
p. človek, tvor u ktorého prevládajú pudy nad rozumom;
p. pohyb;
p. čin;
p-é hnutie;
žijúci pudovým životom (Jégé);

pudovo/-e prísl.: p. konať;
Pudovo cítil, že sa rozhoduje o ich osude. (Urb.);

pudovosť, -ti žen. r.

pudrenka, -y, -niek žen. r. ozdobné puzdro na púder: kožená, strieborná p.

pudret, -u muž. r. poľnohosp. práškovité fekálne hnojivo

pudrovať, -uje, -ujú nedok. (koho, čo) nanášať púder na tvár, vlasy al. iné časti tela: dá sa do maľovania a pudrovania (Stod.);
pudruje si tvár (Jes.);
p. dieťa nanášať detský zásyp na vypareniny;

dok. napudrovať

|| pudrovať sa nanášať si púder;

dok. napudrovať sa