Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „prv��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

prv, trochu zastar. i prvej prísl.

1. časove pred niečím al. niekým: prísť prv;
byť prv doma;
(Matka) navrátila sa prv ako obyčajne.
(Fr. Kráľ) Prebudil sa prv. (Heč.) Len aby sa čím prv mohla dostať k deťom (Al.) čo najskôr. Nevedel, koho prv počúvať. (Zúb.) A nemohol by ich (nohavice) prvej ušiť? (Kuk.) Prvej vieme zvesť ako pani. (Vaj.)

hovor. prv alebo neskôr, prv-neskôr isto, v každom prípade: Prv-neskôr ocitneme sa v závoze. (Urb.) Kto prv príde, ten prv melie (prísl.) rýchly má prednosť, výhody;
nevie, čo (má) prv do ruky chytiť o návale práce;
Človek nevie, na čo má prv ruky hodiť (Fr. Kráľ) čo skôr začať.

2. predtým, kedysi: Dochovávali statok na tých istých pasienkoch čo prv. (Jil.) Ako že to všetko prv nezbadal? (Min.);
... čo prv sa nikdy nestávalo (Podj.);
Ponúkajúc päťnásobnú sumu ako prv. (Ráz.) Na ľudí prišli choroby, o ktorých nebolo prvej chyrovať. (Kuk.)

3. trochu zastar. najprv: Prv ale chcem počuť mienku vašu. (Kal.) Prvej pozreli, akú má tvár. (Tim.) Kázal som mu, aby sa s ním prvej pozhováral. (Jégé)

4. prv než, prv ako spojkové výrazy uvádzajúce dej, pred ktorým predchádza iný dej: Prv než som sa obrátil, ozvali sa kroky. (Laz.) Prv než urobí sľub, posvietime si naňho. (Zúb.) Prv ako sa niekto zmohol na obranu, vnikli (četníci) medzi demonštrantov. (Jaš.) Prvej vydýchla dušu, ako mohla podpísať. (Fig.) Zísť sa musíme, prvej než odídeš do mesta. (Taj.)

prváča, -čaťa, mn. č. -čence/-čatá, -čeniec/-čat stred. hovor. expr. prvák: Deti učievali prváčence. (Šolt.) Prváča sa nijako nedalo nakriatnuť kráčať v rade. (Heč.) Trápil sa s malými prváčencami. (Janč.)

prvák1, -a, mn. č. -ci muž. r. žiak prvej triedy národnej školy: Maličkým prvákom bolo dovolené vyjsť. (Tim.);

prváčka, -y, -čok žen. r.;

prváčik, -a/-čka, mn. č. -čkovia/-čikovia muž. r. zdrob. expr. ;

prvácky príd. m.: p-a trieda, p-e vedomosti

prvák2, -a, mn. č. -y muž. r. včel. prvý roj, ktorý vyletuje s plodnou matkou

prvej p. prv

prvenstvo, -a stred. prvé, najlepšie, najvýhodnejšie miesto, umiestnenie, postavenie: boj, zápas, súťaž, preteky o p.;
vydobyť si, získať, dosiahnuť p.
(napr. v pracovnej al. športovej súťaži) zvíťaziť;
mať, udržať si svetové p. byť prvý, byť víťazom v celosvetovej súťaži (napr. hospodárskej, športovej);
politické, hospodárske, vedecké, umelecké, športové p.;
priznávať niekomu p., prepustiť niekomu p., vzdať sa p-a, stratiť p.;
Medzi vládami bola žiarlivosť a prvenstvo.
(Jes.) Organizácie sa škriepili o svoje prvenstvo. (Urb.) (Nevieme), ktorému z týchto dvoch miest patrí prvenstvo v kráse. (Heč.) Ťažko znášal prvenstvo (vedúceho obchodu). (Heč.)

prvnička1, -y, -čiek žen. r. nár. prvosienka

prvnička2, -y, -čiek žen. r. nár. prvôstka

prvobytno-pospolný príd. m.: prvobytno-pospolná spoločnosť, novšie prvotnopospolná, prvotná pospolná spoločnosť

prvobytný príd. m. odb. prvotný, pôvodný: p-á spoločnosť, rodina;
p-é náboženstvo

prvočíslo, -a, -sel/-siel stred. číslo, ktoré je deliteľné len jednotkou al. samým sebou

prvohory, -hôr žen. r. pomn. geol. druhá geologická fáza utvárania zemskej kôry po prahorách, paleozoikum;

prvohorný príd. m.: p. útvar, p-é horstvo, p-é horniny

prvok1, -vku muž. r.

1. súčiastka, časť, jednotka, zložka nejakého celku al. systému: p-y literárneho, výtvarného diela;
(Výšivky sú) prameň výrazových prvkov ľudových.
(Al.);
p-y povahy, výchovy;
V chlapcovi boli dobré prvky, ktoré sa nezrovnávali s duchom času.
(Jes.);
konštitutívny p. niečoho;
vývinový p.;
individualistické, súkromnokapitalistické, socialistické p-y
(napr. v hospodárskom živote);
lit. kompozičné p-y;
dejové, opisné p-y, funkčné p-y;
tematický p.
;
archit. románske, gotické slohové p-y;
ornamentálne p-y
;
lingv.: lexikálne, gramatické p-y jazyka;
domáce, cudzie p-y
;

2. chem. látka zložená výlučne z atómov s rovnakým atómovým číslom (s rovnakým počtom elektrónov): chemické p-y;
kyslík, uhlík, železo, urán sú p-y;
sústava p-ov;
dvojmocný, štvormocný p.;
kovové, nekovové, rádioaktívne, halové p-y;
zlúčeniny rôznych p-ov

prvok2, -voka, mn. č. -voky muž. r. zool. jednobunkový živočích, najnižší vývinový stupeň živočíchov

prvoklasník, -a, mn. č. -ci , zastar. žiak prvej triedy, prvák: Prvoklasníkov učil deklinovať latinské slová. (Vaj.)

prvolezec, -zca muž. r. šport. horolezec, ktorý vedie skupinu

prvomájový príd. m. konaný na prvého mája: p. sprievod, p-é manifestácie, oslavy;
p. prejav;
p-á veselica;
p-á noc
(Tomašč.) noc na 1. mája

prvopis, -u muž. r.

1. práv. prvé vyhotovenie, originál: p. listy, p. vysvedčenia, rodného listu, testamentu;

2. lit. pôvodný rukopis, prvé znenie literárneho diela: Na jednom z lístkov nachádzame prvopis básne Zverbovaný. (Piš.) Opatruje archív, v ktorom je vyše 2 miliónov kníh a prvopisov. (Fab.);

prvopisný príd. m.

prvopočiatok, -tku muž. r. trochu zastar. úplný počiatok, začiatok, pôvod: Počúvala od prvopočiatku ich rozhovor. (Tim.) Moja nenávisť bola od prvopočiatku láska. (Vaj.) prvopočiatočný príd. m. počiatočný, začiatočný, pôvodný: p-é štádium vývoja;
p-é vlastnosti hmoty;
Prvopočiatočná okúňavosť, ostýchavosť zmizla.
(Rys.)

prvoradý príd. m. stojaci na prvom mieste čo do dôležitosti, základný, hlavný: p. význam niečoho;
niečo má p. význam, p-ú dôležitosť;
p-á úloha, p-á povinnosť

prvoročiak, -a, mn. č. -ci muž. r. žiak prvej triedy, prvák;
poslucháč prvého ročníka na vysokej al. odbornej škole;
vojak povinnej vojenskej služby v prvom roku: Prvoročiaci čítajú spamäti. (Taj.) Prvoročiakov vpravuje do tajnosti hebrejčiny. (Ráz.)

prvoročný príd. m.

1. ktorý je v prvom ročníku: Bol som jediný medzi prvoročnými, ktorý som vedel čítať. (Kuk.);
p. jurista (Vans.);

2. jestvujúci prvý rok: p-á ďatelina

prvorodenec, -nca muž. r. prvé dieťa narodené v nejakej rodine;

pren. prvý výtvor, prvé dielo autora: Ani sa nepriznával k prvorodencom svojej múzy. (Vlč.)

prvorodeniatko, -a, -tok stred. kniž. prvé dieťa, prvorodenec: Matkám odstrkávajú prvorodeniatka od pŕs. (Fig.)

prvorodenstvo, -a stred. zastar. výnimočné postavenie prvého mužského potomka v rodine: právo p-a;
Ja vám spravím obed, že by ste mi dali zaň prvorodenstvo.
(Kuk.) prvorodenský príd. m.: p-é právo

prvorodený príd. m. o dieťati (al. mláďati), ktoré sa narodilo rodičom ako prvé: prvorodené dieťa;
prvorodený syn
prvý mužský potomok v rodine;
Poláskal svojho prvorodeného potomka. (Fr. Kráľ) Najprv musia vydať prvorodenú dcéru, až po nej mladšie. (Žáry);
syn náš prvorodený (Sládk.);
Ja sa pridržiavam práva prvorodeného. (Stod.);
prvorodené teľa (Heč.)

prvoroj, -a muž. r. včel. prvý roj z úľa

prvosemestrák, -a, mn. č. -ci muž. r. štud. slang. poslucháč prvého semestra;

prvosemestráčka, -y, -čok žen. r.: Hoci bola (Magda) iba prvosemestráčkou, jej povesť vzrástla. (Urb.)

Naposledy hľadané výrazy

1. prv�� v Slovníku slov. jazyka