Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „prst” v Slovníku slovenského jazyka

prst, -a muž. r.

1. jeden z piatich pohyblivých útvarov ukončujúcich dlaň ruky: p-y na rukách;
dlhé, tenké, kostnaté, chudé p-y, hrubé, tučné, bucľaté, útle p-y;
mäsité p-y
(Karv.) tučné;
citlivé, nežné p-y;
nešikovné, neohrabané, skľavené, skrehnuté p-y;
železné p-y
silné;
šikovné, obratné p-y;
končeky, brušká p-ov;
znetvorené, uzlovité, hrčavé p-y;
zašpiniť, zababrať si p-y;
odtlačky p-ov
;
hovor. veľký p. palec;
hovor. malý p. malíček;
prostredný p. prostredník;
vziať, chytiť (si) niečo do p-ov (napr. jedlo);
zovrieť niečo do p-ov;
drviť, žmoliť niečo medzi p-ami;
zapchať p-om
(napr. hrdlo fľaše);
lusknúť p-ami;
porezať si p., zarezať si do p-a;
bubnovať p-ami
(po stole) pri netrpezlivosti, nervozite;
jesť p-ami;
zahvízdať, zapískať na p-och;
cmúľať si p.;
niečo sa sype, leje, preteká cez p-y (medzi p-ami)
(napr. piesok, voda), pren. nedá sa uchopiť, uniká;
Na prst hrubé kocky zemiačikov. (Letz);
vyvaľkať cesto na dva p-y do hrúbky dvoch prstov;
naliať na p. vody (do hrnca) vyjadrenie miery;
dať niečoho medzi p-y (napr. korenia soli, čaju) trošku štipku;
pohroziť niekomu p-om;
suchý ako p.
chudý;
ukazovať p-om niečo, na niečo;
ukazovať si p-om
(napr. riadky v knihe pri čítaní);
Chodí prstom po čísliciach (Min.) ukazuje si prstom. Žiada sa prejsť po nej (kožke na lícach) zľahka prstami. (Švant.);
počítať, rátať na p-och;
dotknúť sa niečoho p-om;
nedotknúť sa ani prstom niečoho, niekoho
vôbec nesiahnuť na niečo, na niekoho;
hovor. nechať p-y na niečom (napr. na leštenom nábytku, na skle) stopy po prstoch, odtlačky;
držať p. na niečom (napr. na kohútiku, na spúšti pušky);
udrieť niekoho po p-och;
dostať po p-och;
strčiť si p. do hrdla, do krku
vyvolať dávenie;
rýpať sa p-om v nose;
pricviknúť, privrznúť niekomu p-y
(napr. do dverí ap.);
preberať p-ami (na hudobnom nástroji) hrať;
Ružové prsty blúdili po strunách (hudobného nástroja). (Vaj.);
sliniť si p-y (pri obracaní stránok);
dýchať, fúkať si na p-y zohrievať si ich;
mať cit v p-och;
nakrútiť niečo na p.
(napr. niť, vlasy);
pichnúť, ďobnúť prst, prstom do niečoho;
držať sa za p-y;
písať desiatimi p-ami
(na stroji);
písať jedným p-om (na stroji);
brnkať p-om na klavíri;
Začal klepkať po klávesnici (počítacieho stroja) inokedy vrtkými, dnes drevenými prstami.
(Karv.) Prebehol prstami po klávesoch (klavíra). (Vaj.);
p-om vyťukávať rytmus, melódiu;
kývnuť na niekoho p-om
zavolať;
Stačí len prstom kývnuť (na ženu) (Zúb.) ľahko ju možno získať;
položiť si p. na ústa dať znamenie, aby bolo ticho, aby sa mlčalo;
preberať niečo v p-och (napr. očká retiazky, zrnká ruženca, náhrdelníka);
natiahnuť, nastoknúť prsteň na p.;
pridržiavať niečo p-ami;
prsty sa mu chvejú, trasú
pri rozčúlení, vzrušení;
Rozochvenými prstami som sa dotýkal líc a vlasov. (Zúb.);
pobozkať niekomu konce, končeky p-ov;
Bozkal si konce prstov od nadšenia.
(Jes.);
expr. až po končeky p-ov (napr. zachvieť sa, pocí-tiť niečo) celý;
Potom sa strhne, ďobne sa prstom do čela (Mor.) pri náhlom dobrom nápade. Rozmýšľa s priloženým prstom na čele. (Fig.);
varovne zdvihnúť p.;
Dvíhaš svoj prst spravodlivý
(J. Kráľ) dávaš výstrahu;
vojsť si p-ami do vlasov;
Matúš priložil dva prsty pravej ruky ku štítu čiapky
(Jil.) miesto pozdravu, ako nedbalý pozdrav;
malý ako p. veľmi malý;
chudý ako p. veľmu chudý;
holý ako p. a) nahý;
b) úplne chudobný: Priženil sa holý ako prst. (Heč.);
sám ako p. úplne sám: Po smrti mužovej ostala sama ako prst. (Čaj.) Ja som ako prst opustený. (Tim.);
chytiť niečo končekmi p-ov, do dvoch p-ov (obyč. o niečom špinavom, opovrhovanom) nerád, s odporom brať do rúk;
pren.: Kto chce, môže v tom vidieť takzvaný prst boží (Chrob.) nadprirodzený zásah, spravodlivosť, trest, osud. Videl v tom prst spravodlivosti. (Fig.) Privedení vojaci položili prsty na kríž (Kal.) prisahali. Zlaté prsty sa zadrapili do neba (Hor.) slnečné lúče. Konáre štrkocú pod dotykmi studených prstov vetra. (Zúb.);
dlhé prsty dažďa (Hor.) prúdy dažďa;
Dotkol sa ich kostnatý prst smrti (Zúb.) smrť.

hovor. expr. mať na každý p. desať (napr. dievčat, pytačov) mať veľa ponúk, môcť si vyberať: Mladých zaťov na každý prst desať. (Taj.) Mal žien na každý prst. (Hviezd.) Mali na každý prst desať dôvodov, aby sa na nich hlasovalo (Jes.) veľa;
ťahať sa s niekým za p-y prieť sa s niekým, mať s niekým nedorozumenie, spory, poťahovačky: S panstvom neradno sa ťahať za prsty. (Taj.);
ukazovať p-om na niekoho a) pranierovať, verejne niekoho odsudzovať: Ľudia budú na nás prstom ukazovať. (Fig.);
b) verejne menovať, označovať niekoho: Poukáž nám naňho prstom (na hriešnika). (Hviezd.);
hovor. nechcem prstom ukazovať nechcem konkrétne uvádzať, koho sa to týka (napr. kritika);
omotať, okrútiť si niekoho okolo p-a ovládnuť, podrobiť si, získať si, podmaniť si niekoho: Agáč je človek dobrák, okrútiš ho okolo prsta. (Tim.);
ani p-om nepohnúť nič neurobiť, zostať nečinný, pasívny: Ja už na tejto stavbe ani len prstom nehnem. (Mňač.) Umienil si, že ani malým prstom nepohne, aby si ju získal. (Jégé) Od vyhlásenia štrajku pre panstvo ani prstom nehnúť. (Smrč.);
expr. pchať do niečoho p-y miešať sa do niečoho;
pchať p-y do ohňa, medzi dvere miešať sa do veci, z ktorej by mohli byť nepríjemnosti: Patril medzi ľudí, ktorí neradi pchajú prsty medzi dvere. (Urb.) Nerád pchá prsty do ohňa. (Fig.);
mať v niečom p-y byť osnovateľom, účastníkom nejakej nebezpečnej al. nepoctivej záležitosti: Začalo sa pátrať, kto má v štrajku prsty. (Hor.);
páliť si p-y (pre niekoho) pomáhať niekomu v ťažkostiach a škodiť pritom sám sebe: Či ma parom po ňom? Ja si nebudem prsty páliť. (Urb.);
popáliť si p-y doplatiť na niečo: Len pozor, aby ste si raz nepopálili prsty. (Karv.);
pozerať na niekoho, na niečo cez p-y pohŕdavo, zvysoka, prezieravo sa správať: Už nebudú naňho hľadieť pisárikovia cez prsty. (Letz);
vycicať si niečo z p-a vymyslieť si niečo, čo nezodpovedá skutočnosti: Nemohol si zprávu z prsta vycicať. (Vaj.) Múdrosti si vycicia z prsta. (Mráz);
kúpiť, získať niečo za päť prstov a šiestu dlaň zadarmo, lacno, ukradnúť: Podaj čertovi prst, chmatne (chytí) ti celú ruku (prísl.) komu poskytnú malú pomoc, žiada stále viac. Keby vám len malý prst podala, i vy by ste šaleli za ňou (Jégé) keby iba trochu záujmu, priazne dala najavo;
oblízať si p-y po dobrom jedle;
Znamenité dievča, prsty by si mohol oblízať (Jes.) mohol by byť šťastný;
môže si všetkých päť (desať) p-ov oblízať môže byť spokojný, nemôže sa sťažovať;
prejsť pomedzi prsty (o peniazoch) rýchlo sa minúť;
mať niečo v p-och (o jemnej práci) vedieť s niečím narábať, dokonale niečo ovládať;
hľadieť, pozerať (sa) niekomu na p-y kontrolovať niekoho, dávať pozor, aby nekradol: Dával pozor návštevníkom na prsty, aby nič nezmizlo. (Urb.) Nikto im na prsty nehľadel, ako v obci šafária. (Tat.) Šomrú na Bertana, že im lepšie na prsty dozerá. (Kuk.);
niečo sa niekomu lepí (prilepilo) na p-y kradne (ukradol) niečo;
Väčšia časť peňazí mu prischla v prstoch. (Zgur.);
mať lepkavé, dlhé p-y kradnúť;
klepnúť niekoho, niekomu po p-och, cez p-y prichytiť niekoho pri krádeži al. inom nečestnom čine;
na p-och (jednej ruky) možno niekoho, niečo spočítať o malom množstve;
kniž. položiť p. na tepnu čias, na pulz života bezprostredne cítiť, čo sa deje vo verejnom živote;
písať p-om do vody, do piesku o márnom, zbytočnom úsilí;

2. hovor. časť rukavice obopínajúca a chrániaca jeden prst na ruke: rukavice s p-ami;
rukavice bez p-ov
palčiaky;
p-y na rukaviciach;

3. jeden z piatich pohyblivých útvarov ukončujúcich chodidlo človeka;
u vtákov a u niektorých cicavcov jeden z pohyblivých útvarov ukončujúcich nohu: prsty vtákov, opice;
prst koňa;
p-y na nohách;
Prsty mu trčia z topánok
(Ráz.)ich deravé;
chodiť na p-och, po p-och ticho;
Našľapoval nohou len na prsty. (Zúb.) Tíško, na prstoch prekročil prah. (Hruš.) Vytratil som sa z domu na prstoch ako zlodej. (Kuk.);
stať si na p-y na špičky;
Postaví sa na prsty, aby sa mu rozšíril horizont. (Vám.);
vypäl sa na p-y

stúpať niekomu na p-y robiť mu ťažkosti, prísne ho kontrolovať;

prstový príd. m.: p-é rukavice navliekajúce sa na prsty;
hud. p-á technika súhra a pohyblivosť prstov pri hre na hudobnom nástroji;
p-é cvičenie cvičenie prstov;
anat. p-é svaly na prstoch rúk i nôh;

prštek, -a i prstoček, -čka i prstík, -a muž. r. zdrob. expr. : jemné pršteky (Hor.);
nervózne pršteky (Jégé);
strkajúc si prštek do úst (Ráz.);
tenké prstočky (Tim.) Utrela si prstíkom slzičku. (Jégé)

prstík,prstoček p. prst

prsť, -ti žen. r. horná vrstva úrodnej pôdy obsahujúca humus, ornica: Pod nohami máš mäkkú prsť. (Ondr.) Zďaleka bolo poznať, kde prestáva vrstva prsti a začína sa mŕtvina. (Vaj.);
pren. stáť v rodnej prsti (Jes.) na rodnej pôde;

prsťový príd.: odb. p-á pôda obsahujúca veľa prsti

prštek p. prst

prst, -a muž. r.

1. ozdobný krúžok z drahého kovu obyč. s drahokamom, navliekajúci sa na prst: zlatý, strieborný, platinový p.;
diamantový, briliantový, rubínový p.
ozdobený niektorým z týchto drahokamov;
snubný p. obyč. v podobe obrúčky, venovaný pri zásnubách al. sobáši;
pečatný p. s iniciálkami mena;
navliecť, nastoknúť niekomu p. (na prst);
stiahnuť, sňať p. z prsta;
p. s očkom;
Nadobudol osem prsteňov s veľkými kameňmi.
(Taj.) Na rukách svietia prstene a náramky. (Urb.);
vrátiť niekomu p. zrušiť zasnúbenie;

2. niečo majúce podobu prsteňa, kruh;
Stalingrad bol v zelenom prsteni (lesov) (Jes-á) obklopený lesmi;
mesto obklopené p-om hôr;
p-e vlasov
(Ondr.);
(Had) skrútil sa v tri prstene. (Jes-á);
astron. Saturnov p. prstencovité zoskupenie čiastočiek hmoty okolo planéty Saturna;

tech. strojová súčiastka kruhového tvaru: magnetický p.;

bot. pozostatok závoja na hlúbiku u niektorých húb;

prsteňový príd. m. majúci tvar prsteňa, kruhový: tech. p. magnet;
p. rám stroja;
p-é vinutie
;

prstienok, -nka i prstenček, -a muž. r. zdrob. expr. : Dal jej zlatý prstienok na pamiatku. (Fr. Kráľ) Sňal z malíčka prstenček. (Vaj.);
prstienky vlasov (Jes.) kučeravé pramienky vlasov

prstencovitý príd. m. majúci tvar prstenca: anat. p-é svaly v hrtane;
p. tvar chrupky;
geogr. ostrovy p-ého tvaru atoly

prstenec, -nca muž. r. vec tvarom podobné prsteňu: p-e zlatých vlasov (Ráz.);

tech. súčiastka stroja kruhovitého tvaru: železný, liatinový p.;
vonkajší, vnútorný p. guľkového ložiska
;

archit. článkovanie oddeľujúce driek piliera od hlavice;

astron. súčiastky hmoty rotujúce okolo rovníka nejakého nebeského telesa v podobe kruhu;

prstencový príd. m. majúci tvar prstenca;
text. p-é spriadacie stroje na výrobu pevnej, najmä surovej priadze;
anat. p-á chrupka súčiastka hrtanových chrupiek;
astron. p-é zatmenie Slnka čiastočné zatmenie, pri ktorom je viditeľný žiariaci prstenec

prstenník, -a muž. r. prst na ruke vedľa malíčka, na ktorom sa obyč. nosí prsteň: Na prstenníku mosadzná obrúčka. (Gab.)

prstienkovitý príd. m. majúci podobu prstienka, prstencovitý: p-é vlasy (Urbk.) kučeravé

prstienok p. prsteň

prstoklad, -u muž. r. hud. kladenie prstov ma klávesy v určitom poradí pri hre na hudobnom nástroji, kladenie prstov pri písaní na stroji

prstový p. prst

prsťový p. prsť

Naposledy hľadané výrazy

1. prst v Slovníku slov. jazyka