Význam slova „protiva” v Slovníku slovenského jazyka

protiva, -y, -tív žen. r. trochu zastar. protiklad, rozpor, protirečenie, kontrast, opak niečoho;

mn. č. v protivy navzájom si odporujúce, protikladné názory, veci, vlastnosti ap.: V protive a doterajšou zvyklosťou. (Letz) (Bratia) boli jeden druhému úplnou protivou. (Záb.) Tak idú protivy životom ľudským. (Vaj.) Smrť zmierila veľké protivy. (Bodic.) Protivy nebijú toľme do očí. (Kuk.) Kto by tie protivy, čo svetom vládnu, neskúsil. (Sládk.);
tvoriť p-y protiklady;
stavať niečo do p-y do protikladu;
byť v p-e s niečím v rozpore;
ostré protivy národnostné (Vlč.) rozpory;
vyrovnať p-y (Jégé)

protiváha, -y, -váh žen. r.

1. závažie, zaťaženie vyrovnávajúce váhu na druhej strane dvojramennej páky: žel. vsadená, vliata p.;

2. čo vyrovnáva rozdiely: p. účtu;
Bol jedinou protiváhou kňazovi, ktorý teraz drží celé mesto (Jes.) človekom, ktorý vyvažoval, zmierňoval jeho vplyv;

protivážny príd.: žel. p. kotúč