Význam slova „proti” v Slovníku slovenského jazyka

proti

I. predl. s 3. p. vyjadruje

1. (obyč. pri slovesách pohybu) smerovanie k niekomu, k niečomu;
smerom k, oproti: dívať sa proti slnku;
Dym zavial proti nim. (Hor.) Richtár vytrčí proti nemu bradu. (Chrob.) Zahrozil rukou proti nemu. (Min.) Znalecky si obzerá proti svetlu víno. (Laz.)

● ísť hlavou proti múru konať nerozvážne, tvrdohlavo;

2. postavenie, umiestenie osoby al. veci na opačnom konci, na opačnej strane vzhľadom na inú osobu al. vec, naproti niekomu, niečomu: Ako kohúty stáli proti sebe. (Kuk.) V zrkadle, visiacom na stene proti dverám, zazrela ženičky. (Ondr.) Hodí guľku chleba do družice, čo proti nemu sedí. (Kuk.)

3. smerovanie činnosti opačným smerom: Kráčali proti vetru. (Min.);
hladiť psa proti srsti;
plávať, ísť proti prúdu, i pren. myslieť, konať nekonvenčne;
je mi (mu) to proti srsti nepáči sa mi (mu) to, je mi (mu) to nepríjemné;
dúchať proti vetru (Zúb.) daromne sa namáhať;

4. nár. časové určenie, pred (začiatkom): p. ránu, p. jari;
Sadá do saní a proti noci sa púšťa na cestu. (Urb.)

5. účel, cieľ (niečo odstrániť al. dosiahnuť): cukríky p. kašľu;
prostriedok p. hmyzu;
štepiť p. tetanu;
Proti jedu nieto medu. (prísl.) Je to istý liek proti lámavici alebo proti úreku. (Jégé);
hrnček s vodou, ktorý si každodenne prinášal proti smädu (Hruš.);

6. zreteľ, v porovnaní s, v pomere k, v protiklade k, vzhľadom na: je proti nej starý;
slabý proti presile;
Zvolili ho desiatimi hlasmi proti trom. — Ja si prichodím proti nej ako netrebná, neužitočná bábika. (vaj.) Jeden aj druhý úderníci, čo ja proti nim, mucha proti koňovi. (Laz.)

7. prípustku, v nezhode, v rozpore s niečím: p. (všetkému) očakávaniu;
p. jeho (výslovnému) prianiu;
p. (dobrému) zvyku, tónu;
Ostal proti svojej obyčaji ticho sedieť. (Ráz.-Mart.) I proti otcovmu zákazu hrá synátor futbal. (Heč.);
je mi to p. mysli nesúhlasím;
Myslím tých nespokojencov, ktorým sú Duroška, Adásek a ich prívrženci proti mysli (Zgur.) ktorí ich nemajú radi, ktorí s nimi nesúhlasia;
to je p. zdravému rozumu;

8. zasiahnutie osoby al. veci nejakou činnosťou (predmetový vzťah po slovesách nepriateľskej al. obrannej činnosti al. pri podstatných menách tohoto významu): útočiť, štvať, bojovať, stavať sa, vystúpiť, hovoriť, písať, protestovať, búriť sa proti niekomu, niečomu;
chrániť, obhajovať, zastávať niekoho, niečo proti niekomu, niečomu;
hnev, odpor, predsudky, výhrady, sankcie proti niekomu, niečomu;
boj p. reakcii;
protest proti nezmyselnej vojne (Jes.);
Verejne ukazujú svoj hnev proti prišelcovi. (Vaj.);
p. tomu nič nenamietam;
Čo máš proti mne? — Čo zmôže jeden proti šiestim? (Zúb.);
často s výpustkou : Som proti! nesúhlasím. Pri hlasovaní o prijatí nebol nikto proti. (Zúb.)

9. nespráv. používa sa niekedy nevhodne na vyjadrenie podmienky: „vydať lieky len proti lekárskemu predpisu“, správ. vydať lieky len na lekársky predpis;
„vydať tovar proti zaplateniu“, správ. vydať tovar za hotové;

II. prísl.

1. naprotiveň, napriek: Kde môže, robí mu proti. (Ráz.)

2. v ústrety, oproti: Pobehnú si proti, padnú do objatia. (Pláv.)

protiabsolutistický príd. m. polit. stavajúci sa proti absolutizmu, taký, ktorý je v rozpore s absolutizmom: p. program

protiakcia, -ie, -ií, -iám, -iách žen. r. akcia, činnosť vyvolaná inou akciou, zameraná proti inej akcii, činnosti: Rozpor a rozuzlenie, konflikt a vyvrcholenie, akcia a protiakcia strhuje poslucháča. (Karv.);

voj., šport. protiútok

protialkoholický príd. m. zameraný, bojujúci proti nadmernému pitiu alkoholických nápojov: p-é hnutie;
p-á poradňa;
p-á záchytná stanica

protiargument, -u muž. r. argument uvádzaný proti inému argumentu s cieľom podvrátiť jeho platnosť, protidôkaz: Pretože nemohla postaviť nijaký protiargument, prípad premlčala. (Mňač.)

protiatómový príd. m. slúžiaci na ochranu proti atómovým zbraniam: p-á ochrana

protibežný príd. m. majúci opačný smer: p-é sily;
tech. p-é piesty pohybujúce sa v opačnom smere;
p-á vrtuľa;

protibežne prísl.

protiboľševický príd. m. majúci nepriateľský postoj k boľševikom a ich ideológii: p-é stanovisko Trockého;
p-é štvanie;

protiboľševicky prísl.

proticena, -y, -cien žen. r. zried. protihodnota: Čo by svet bol proticenou, neoddám srdce inému. (Hviezd.)

proticentralistický príd. m. bojujúci proti centralizmu, zameraný proti centralizmu: p-é tendencie

protičernošský príd. m. černochom nepriateľský, zameraný proti černochom: p-é výčiny

protičeský príd. m. zameraný proti Čechom, Čechom nepriateľský: p. šovinizmus;
p-é stanovisko;

protičesky prísl.: p. zaujatý

protichemický príd.: voj. p-á ochrana ochrana proti chemickým bojovým prostriedkom

protichod, -u muž. r. odb. chod, pohyb opačným smerom: tel. Vpravo (Vľavo) protichodom! povel po obrátke o 180ř ísť priamo proti pôvodnému smeru;
hud. chromatický p. pri hre na klavíri súčasný pohyb oboch rúk opačným smerom

protichodca, -u, mn. č. -ovia muž. r. zried. protivník v názoroch, antipód: názoroví p-ovia

protichodec, -dca, mn. č. -dci muž. r. človek, ktorý kráča, ide oproti inému chodcovi: vyhýbať p-ovi

protichodný príd. m.

1. smerujúci opačne, idúci proti určitému smeru: p-á premávka;
p. proces;

2. stojaci v rozpore s niečím, odporujúci niečomu, opačný, antagonický: p-é stanovisko, hľadisko;
p-é tendencie, názory, záujmy odporujúce si navzájom;
p-é myšlienkové smery;

protichodne prísl. k 2 ;

protichodnosť, -ti žen. r. rozdielnosť, odlišnosť

proticholerový príd. m. lek. pôsobiaci proti cholere: p-é sérum

protichrípkový príd. m. lek. pôsobiaci proti chrípke: p-é sérum

proticirkevný príd. m. zameraný proti cirkvi al. cirkvám, bojujúci proti cirkvi al. cirkvám: p. boj, p-é tendencie

proticisár, -a muž. r. polit. zried. cisár dosadený proti inému cisárovi, ktorý ešte neodstúpil

proticit, -u muž. r. zried. cit, ktorý vznikol ako reakcia na iný cit: Nemyslite, že dáky proticit spôsobila vo mne tá reč vaša. (Pal.)

protidávka, -y, -vok žen. r. lek. dávka lieku podaná proti inému lieku al. jedu

protidejinný príd. m. zried. protihistorický, antihistorický

protidelostrelecký príd. m. voj. slúžiaci na ochranu proti delostrelectvu: p-á ochrana