Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „prost��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

prôsťa, -aťa, mn. č. -ťatá, -ťat stred. nár. malé dieťa: Príde domov s hladným prôsťaťom. (Vaj.) Ešte nosilo, prôsťa, sukničku. (Ráz.) Čo si neopatruješ to prôsťa? (Tim.)

prostáčik, -a/-čka, mn. č. -ovia/-čkovia muž. r. expr. jednoduchý, prostý, naivný človek: Radosť to bola pre nás, prostáčikov, veľká. (Min.)

prostata, -y žen. r. anat. predstojná žľaza, predstojnica;
hovor. mať p-u hypertrofiu predstojnej žľazy

prostatický príd. m. lek. týkajúci sa predstojnice, prostaty: p-é ochorenie

prostatitída, -y žen. r. lek. chorobný zápal predstojnej žľazy

proste p. prosto

prostetický príd. m. chem. nespojený priamo so zlúčeninou: p-á zložka kyseliny

prostitúcia [vysl. -ty-], -ie žen. r.

1. prepožičiavanie sa k pohlavnému styku za peniaze;

2. nemorálne vzdávanie sa presvedčenia, zásad pre nejaké výhody al. pre peniaze: ideová p.;
Srdce ho bolelo nad prostitúciou duše ľudskej.
(Vaj.);

prostitučný príd. m.: p. zákon

prostituovať, -uuje, -uujú nedok. i dok.

1. oddávať sa prostitúcii;

2. expr. (čo) znevážiť, znevažovať, zneuctiť, zneucťovať

|| prostituovať sa dať sa na prostitúciu, oddávať sa, oddať sa prostitúcii

prostitút, -a muž. r. muž, ktorý sa živí z plateného pohlavného styku

prostitútka, -y, -tok žen. r. žena, ktorá sa živí z plateného pohlavného styku;
predajná žena, neviestka

prost, -ných stred. pomn. tel. ľahšie cvičenie bez pomôcok: p-é žiakov, dorastencov, žien

prosto i proste

I. prísl.

1. jednoducho, obyčajne, skromne: Oblečená je prosto, podľa módy asi päťročnej. (Stod.) Žili prosto, ako žijú dedinčania. (Taj.) Pokojným hlasom, nevyberanými slovami, prosto a zrozumiteľne, no pritom presne vysvetľuje svoju prácu. (Štítn.) Veď iba takto sa dá vyložiť všetko prirodzene a proste. (Kuk.)

2. zried. bez použitia niečoho, priamo, bezprostredne: Pútnik, stlač kľuku a môžeš piť vodný krištáľ, nadložiac ústa k prúdu, alebo prosto z rúk. (Mih.) Kamaráti sa dajú do roboty (t. j. loviť raky). Oni to len tak proste, strčia ruku hlboko pod breh a ak sa jej čo chytí, vytiahnu, a je. (Ráz.)

3. len prosto bez okľúk, rovným smerom, rovno, priamo: V dedine prosto za fabrikou trčala malá drevená zvonica. (Ondr.) Do Brodna nejde cestou, ale udrie prosto chodníkom ku kostolu. (Heč.) Nedoobutý krpec strhol z nohy a hodil žene prosto do chrbta. (Taj.)

II. čast.

1. odkazovacia;
vyjadruje zhrnutie nejakých tvrdení;
jednoducho, slovom skrátka: ... aleprosto a krátkošpeciálne postavenie Slovenska ... (Mat.);
Prosto, Balsazár verí všetkému, čo sa mu šikovne narozpráva. (Fig.) Čitateľ proste nerozumie, čo sa vlastne deje. (Jes-á) On by totižto, keď nemá čo robiť, proste nevydržal. (Ráz.) Bratova ruka (povesť od Kalinčiaka) proste nemohla vyhovovať literárne školovanejšiemu čitateľovi. (Mráz) Veľký prúd slovenskej literatúry medzi dvoma vojnami, ba ešte aj po oslobodení, bol poznačený pomýlenou „svetovosťou“, ctižiadosťou nebyť národným, proste tým, čo dneska nazývame kozmopolitizmom. (Min.)

2. zdôrazňovacia;
zdôrazňuje, vyzdvihuje, zužuje a obmedzuje platnosť výrazu;
iba, len, výlučne: Nie že by ma spisovateľstvo nevábilo, ale prosto preto, že som si nad prácami spisovateľskými dušu temer umučil. (Taj.) Že prídu hneď, keď ich očakáva, to si prosto nemyslela. (Tat.) Nezaujímala sa o mňa ako o člena akejsi delegácie a „spisovateľku“, oj nie: chodila ma celý večer pozerať a opatrovala ma ako mamka proste z ľudskosti. (Jes-á)

III. len prosto predl. s 2. p. nár. naproti, oproti: Zasadol prosto dveriec. (Gab.) Prosto majera, z ktorého vychádzajú Jurove jahnence, je pálenica. (Ráz.-Mart.)

prostocvik, -u muž. r. tel. zastar. cvik z prostných

prostoduchý i prostodušný príd. m. naivný, prostý, jednoduchý: prostoduchí, nenároční ľudia (Al.);
prostodušné lichotenie (Vaj.);
prostodušné vyznanie samého Palárika (Vlč.);

prostoducho i prostodušne prísl.;

prostoduchosť i prostodušnosť, -ti žen. r. naivnosť, naivita

prostohlavý príd. m. kniž. zried. prostovlasý: Chlapci chodia prostohlaví. (Karv.)

prostokrásny príd. m. bás. zried. krásny, hoci prostý, jednoduchý: Aká prostokrásna vec v srdciach aj umoch iných ľudí. (Bod.)

prostomilý príd. m. kniž. zried. milý svojou prostotou, jednoduchosťou: p-é kresby (Vlč.);
spevy p-é (Hviezd.);

prostomilosť, -ti žen. r.

prostomyseľný príd. m. naivný, prostoduchý: p. pohľad (Jil.), p-á otázka (Zúb.);

prostomyseľne prísl.;

prostomyseľnosť, -ti žen. r.

prostonárodný príd. m. trochu zastar. pochádzajúci od širokých más národa, prislúchajúci týmto masám, ľudový: p-é povesti, rozprávky, piesne, príslovia;
poézia v duchu p-om
podľa ľudovej poézie;

prostonárodne prísl.;

prostonárodnosť, -ti žen. r. ľudový ráz: p. štúrovskej poézie

prostopaš, -e žen. r. arch. neviazanosť, spustlosť mravov, roztopaš, roztopašnosť, prostopašnosť: ľudská p. (Hviezd.);
ženská p. (Pláv.);
bahno p-e (Kuzm.);
urobiť, vyviesť niečo niekomu z p-e

prostopašiť, -í, -ia nedok. arch. správať sa neviazane, roztopašne: deti prostopašia

prostopašníctvo, -a stred. neviazaný život, roztopašníctvo: feudálne p. (Vaj.)

prostopašník, -a, mn. č. -ci muž. r. arch. neviazaný, prostopašný, roztopašný človek (Škult.)

prostopašný príd. m. arch. neviazaný, spustlý, roztopašný: p. smiech;
p-á pieseň, p-é hýrenie
;

prostopašne prísl.;

prostopašnosť, -ti žen. r.: študentské p-i

Naposledy hľadané výrazy

1. prost�� v Slovníku slov. jazyka