Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „prosi��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

prosík, -a muž. r. hovor. expr. obyč. len v spojení prísť s p-om prosiac: A on príde s prosíkom napoly, reku, bude so mnou robiť a deliť sa so mnou. (Jes-á) (Páni) chcú ma vohnať do prosíka (Heč.) prinútiť ma prosiť.

prosíkať, -a, -ajú nedok. expr. prosiť, modlikať: Keď príde oračka, keď treba zvážať, prosíkajú. (Tat.)

prosím používa sa ako modálne slovo

1. (často so 4. p. osob. zám. 2. os.) je súčasťou zdvorilého rozkazu, výzvy, upozornenia (= nech sa páči, ráč, ráčte): Nastupovať, prosím. — Postúpte do voza, prosím. — Dozri, prosím ťa, či sú hostia v panskej izbe dobre obslúžení. (Ráz.) Prosím, zhovárajme sa chladnokrvne. (Kuk.) Prosím vás, poďte so mnou. (Vám.) Tadiaľto prosím (Jes.) nech sa páči ísť tadiaľto.

2. ako súčasť otázky al. oznámenia je výrazom veľmi úctivého pomeru k adresátovi prejavu: Či je to váš sokol, prosím? (Sládk.) Tridsaťdva rokov učím, prosím pekne, na Hornej Nitre. (Laz.) Nič nepredávam, prosím. (Ráz.) „A prosím ponížene,“ opýtal sa môj starý otec, „ktorýže vrabec je hluchý?“ (Bedn.)

3. ako replika vyjadruje ochotu a) splniť rozkaz, výzvu niekoho, b) vypočuť niekoho, prijať od niekoho oznámenie o niečom (napr. v telefóne): Doneste už len toho koňaku! — Prosím. (Jes.) Dajte mi kilo chleba. — Prosím. — Ukážte mi moju izbu (v hoteli). — Prosím. — Anička! — Prosím.

4. ako vložka, vsuvka v reči (často so 4. p. osob. zám 2. os.)upútať pozornosť počúvajúceho: Dnes, prosím vás, všelijaký svet, našli, by sa aj takí. (Taj.) Prosím ťa, ako tak sedím vo foteli, pristúpila ku mne a ma ako dieťa poťapkala po líci. (Jégé) A to všetko osnoval eminentný žiak, klerik, prosím. (Švant.) Mal jednu enormne hrubú bambusovú palicu, a prosím vás pekne, tak vedel ňou narábať, že mu to nič nebolo zbehnúť hen z Tichej priehyby. (Bedn.)

prosinkať, -á, -ajú nedok. expr. (koho, čo) prosiť, proskať: Vaše (meno) ráčim prosinkať, milostivý panáčku. (Hviezd.)

prosit cit. (lat.) želanie pri prípitku;
na zdravie, na úžitok: Smutne im bolo a predsa sa chceli smiať. Vína, Vína! Na zdar! Prosit! (Jes.)

prosiť, -í, -ia nedok.

1. (koho o čo, zried. i za čo i čo; class="sc" /> so spoj. aby, žeby, keby, s neurč.; class="sc" /> čo od koho, zried. u koho ) zdvorilo, úctivo žiadať, pýtať: pekne, snažne, úpenlivo, ponížene p.;
p. niekoho so slzami v očiach, p. so zopätými rukami, p. o prepáčenie, o milosť, o zmilovanie, o zľutovanie, o zhovenie, o strpenie, o pomoc;
p. za odpustenie
(Vaj., Jégé, Min.);
Na pery sadol jej úsmev rozpačitosti, akoby chcela prosiť o odpustenie. (Tim.) Zaspievajte ešte! — prosí chlapec (Heč.) prosebne vyzýva;
Prosila boha o deti (Taj.) modlila sa, aby sa jej narodili deti. Prosili očami aj tvárou, aby mohli ísť s rodákmi. (Ondr.) Nuž tuto nás voľáky vandrovník prosí, žeby sme ho vraj na kus odviezli. (Taj.) Prosil by som, veľmi by som prosil, keby ste ma upozornili, až sa bude chystať také niečo. (Urb.) Prosím pánov zaujať svoje miesta. (Jes.) Prosí od nich radu. (Mráz) Praotec i babka každá prosili ho (dážď) u boha (Lajč.) vyprosovali v modlitbách;
arch. p. niekoho preboha (star. pís. pre boha), pre božie milosrdenstvo, pre Kristove rany, pre všetko drahé a sväté, na kolenách úpenlivo, snažne;
p. niekoho na slovo, na slovíčko o krátky rozhovor;
p. niekoho o ruku pýtať za manželku;
veľa ráz si už aj sami smrť prosili (Tim.) žiadali si umrieť;
p. niekoho o tanec požiadať o tanec, vyzvať do tanca

smiem prosiť? zdvorilostná formulka, používaná pri požiadaní o tanec;

2. (za koho) prosením vymáhať u niekoho priazeň pre niekoho, prihovárať sa, orodovať za niekoho: A čo s procesiou prídu za teba prosiť, pôjdeš. (Jégé)

3. hovor. (bezpredm. i koho) informovať sa, opytovať sa: Cigáni dajú prosiť, či môžu prísť hore. (Laz.)

4. (o zvieratách) stavať sa na zadné nohy a predné končatiny pozdvihnúť ako k prosbe: pes panáčkuje a prosí;

5. zried. chodiť po pýtaní, pýtať almužnu, žobrať: Najmladšieho vyhnal hlad do šíreho sveta prosiť, drôtovať. (Heč.)

6. prosiť (si) (čoho, čo, s neurč.) žiadať si, želať si, chcieť (najmä v rodinnom prostredí, v reštaurácii, v obchode ap.): p. si vody, vína, mlieka;
p. (si) chleba, p. (si) obed, večeru;
Prosíš si ešte?
budeš ešte viac jesť (piť)? Prosím si niečo jesť (piť). — Prosím si kilo chleba, prosím si látku na šaty chcem kúpiť;
p. si kabát podaj(te) mi kabát

|| prosiť sa (komu, so spoj. aby) nástojčivo žiadať, naliehať, prosiť: Ej čo! Neprosil sa čert babe, ani ja takej -. (Kal.) Prosiť sa nepôjdem — nie, nikdy! (Kuk.) Žobrák prosil sa veľmi, aby mu preboha dali prenocovať. (Dobš.) Bude sa ešte prosiť (Kuk.) okolnosti ho ešte prinútia pokoriť sa.

prositeľ, -a, mn. č. -lia muž. r. zried. prosebník

Naposledy hľadané výrazy

1. prosi�� v Slovníku slov. jazyka