Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „prosiť” v Slovníku slovenského jazyka

prosiť, -í, -ia nedok.

1. (koho o čo, zried. i za čo i čo; class="sc" /> so spoj. aby, žeby, keby, s neurč.; class="sc" /> čo od koho, zried. u koho ) zdvorilo, úctivo žiadať, pýtať: pekne, snažne, úpenlivo, ponížene p.;
p. niekoho so slzami v očiach, p. so zopätými rukami, p. o prepáčenie, o milosť, o zmilovanie, o zľutovanie, o zhovenie, o strpenie, o pomoc;
p. za odpustenie
(Vaj., Jégé, Min.);
Na pery sadol jej úsmev rozpačitosti, akoby chcela prosiť o odpustenie. (Tim.) Zaspievajte ešte! — prosí chlapec (Heč.) prosebne vyzýva;
Prosila boha o deti (Taj.) modlila sa, aby sa jej narodili deti. Prosili očami aj tvárou, aby mohli ísť s rodákmi. (Ondr.) Nuž tuto nás voľáky vandrovník prosí, žeby sme ho vraj na kus odviezli. (Taj.) Prosil by som, veľmi by som prosil, keby ste ma upozornili, až sa bude chystať také niečo. (Urb.) Prosím pánov zaujať svoje miesta. (Jes.) Prosí od nich radu. (Mráz) Praotec i babka každá prosili ho (dážď) u boha (Lajč.) vyprosovali v modlitbách;
arch. p. niekoho preboha (star. pís. pre boha), pre božie milosrdenstvo, pre Kristove rany, pre všetko drahé a sväté, na kolenách úpenlivo, snažne;
p. niekoho na slovo, na slovíčko o krátky rozhovor;
p. niekoho o ruku pýtať za manželku;
veľa ráz si už aj sami smrť prosili (Tim.) žiadali si umrieť;
p. niekoho o tanec požiadať o tanec, vyzvať do tanca

smiem prosiť? zdvorilostná formulka, používaná pri požiadaní o tanec;

2. (za koho) prosením vymáhať u niekoho priazeň pre niekoho, prihovárať sa, orodovať za niekoho: A čo s procesiou prídu za teba prosiť, pôjdeš. (Jégé)

3. hovor. (bezpredm. i koho) informovať sa, opytovať sa: Cigáni dajú prosiť, či môžu prísť hore. (Laz.)

4. (o zvieratách) stavať sa na zadné nohy a predné končatiny pozdvihnúť ako k prosbe: pes panáčkuje a prosí;

5. zried. chodiť po pýtaní, pýtať almužnu, žobrať: Najmladšieho vyhnal hlad do šíreho sveta prosiť, drôtovať. (Heč.)

6. prosiť (si) (čoho, čo, s neurč.) žiadať si, želať si, chcieť (najmä v rodinnom prostredí, v reštaurácii, v obchode ap.): p. si vody, vína, mlieka;
p. (si) chleba, p. (si) obed, večeru;
Prosíš si ešte?
budeš ešte viac jesť (piť)? Prosím si niečo jesť (piť). — Prosím si kilo chleba, prosím si látku na šaty chcem kúpiť;
p. si kabát podaj(te) mi kabát

|| prosiť sa (komu, so spoj. aby) nástojčivo žiadať, naliehať, prosiť: Ej čo! Neprosil sa čert babe, ani ja takej -. (Kal.) Prosiť sa nepôjdem — nie, nikdy! (Kuk.) Žobrák prosil sa veľmi, aby mu preboha dali prenocovať. (Dobš.) Bude sa ešte prosiť (Kuk.) okolnosti ho ešte prinútia pokoriť sa.

prosit cit. (lat.) želanie pri prípitku;
na zdravie, na úžitok: Smutne im bolo a predsa sa chceli smiať. Vína, Vína! Na zdar! Prosit! (Jes.)

prositeľ, -a, mn. č. -lia muž. r. zried. prosebník

Naposledy hľadané výrazy

1. prosiť v Slovníku slov. jazyka