Význam slova „pritom” v Slovníku slovenského jazyka

pritom prísl. zároveň, súčasne: Môže sa oddať svojim myšlienkam, a pritom byť v akejkoľvek polohe. (Jes.) Dievčatko vyrástlo na tiché, poslušné, ale pritom vnímavé a citlivé dieťa. (Min.)

prítomne prísl. kniž. zastar. súčasne, teraz: Posielam prítomne už nie čiastku, ale celú reštanciu. (Hviezd.);
kaštiele oligarchov byvších či prítomne ešte zdravstvujúcich (Vaj.)

prítomník, -a muž. r. gram. slovesné tvary prítomného času, indikatív prézenta;

prítomníkový príd. m.: p. kmeň, p-á kmeňotvorná prípona, p-é tvary

prítomno, -a, 6. p. -e stred. bás. prítomnosť, súčasnosť: túha umknúť z prítomna (Hviezd.);
Kŕdle rúk robotných jak vtáci draví prilietajú z minula, prítomna, z dávna i budúcna. (Len.)

prítomnosť, -ti žen. r.

1. súčasnosť, terajší čas a všetko, čo sa v ňom deje, dnešok: Prítomnosť tvorí s minulosťou súvislý celok. (Zúb.) Žil chvíľkam prítomnosti. (Urb.) Prítomnosť stávala sa vždy viac zatrpklou. (Jil.);
literárna p. (Mráz) súčasný stav v literatúre;

2. skutočnosť, že niekto je niekde (v blízkosti niekoho al. niečoho), že sa niekto na niečom osobne zúčastňuje: Akýsi nepokoj ma oblápa v jeho prítomnosti. (Tim.) Obžinky budete sláviť v prítomnosti vzácnych hostí. (Pal.);
za prítomnosti niekoho za jeho osobnej účasti

prítomnostný príd. m. zried. týkajúci sa súčasnosti, prítomnosti: Z minulostných i prítomnostných (čŕt) podčiarkoval len to, čo mohlo byť výchovne najúčinnejšie. (Mráz) Každé historické konštatovanie má aj svoju prítomnostnú platnosť. (Karv.)

prítomný príd. m.

1. jestvujúci, prebiehajúci v súčasnosti, ktorý je teraz, terajší: p. život;
p. stav, p-á doba;
Mával obyčaj rozkladať im veci prítomné a budúce i minulé. (Kuk.) gram. p. čas slovesná gramatická kategória vyjadrujúca dej prebiehajúci v súčasnosti;
prechodník p. slovesný tvar vyjadrujúci sprievodný vedľajší dej, súčasný s ktorýmkoľvek časom;

2. ktorý je niekde, pri niečom, ktorý sa zúčastňuje na niečom: Jeho dvaja tam prítomní synovia hmkali. (Jégé);
vera, pri ktorej iba bližšia rodina býva prítomná (Dobš.);
Chce byť prítomná jeho zhovoru s Hrkaľom. (Tim.);

spodst. prítomní, -ých muž. r. ľudia, ktorí sú niekde, pri niečom, ktorí sa zúčastňujú na niečom: rozhoduje väčšina prítomných;
Zbledla, blúdiac okom po prítomných. (Kuk.) Starosta premeral prítomných zaslzenými očami. (Heč.)

3. kniž. ten, o ktorom je reč, tento: p-á štúdia, p-á práca