Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „prisp��sobova��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

prispárať,prispárať sa p. prisporiť, prisporiť sa

prisparno prísl. (so sponou byť — je) príliš, veľmi sparno: Je ešte prisparno. (Tim.)

prišpendlíkovať, -uje, -ujú dok. hovor. (čo) pripichnúť, pripäť špendlíkom, prišpendliť: Voličky by ho (kvietok) mali prišpendlíkovaný. (Jes.)

prišpendliť, -í, -ia, rozk. -i dok. hovor. (čo) pripichnúť, pripäť špendlíkom: Prišpendlil obe vyhlášky. (Heč.);

nedok. prišpendľovať, -uje, -ujú

príspevok, -vku muž. r.

1. peňažná suma al. nejaká vec, ktorou sa na niečo prispieva, poplatok: členský p., sociálne p-y, vyživovací p., p. na výchovu rodiny;

2. článok, kratšia stať do novín, do časopisu: p-y dennej tlače, novinárske p-y, polemický p.;

3. čím niekto prispeje, prispieva k riešeniu nejakej otázky, k spoločnej práci: p. k riešeniu otázky, problému;
diskusný p.
;

príspevkový príd. m.: p-á známka

prispiešiť, -i, -ia dok. kraj.

1. (čo) trochu urýchliť, zrýchliť: Jej otec mu i tak žičil, nuž nebolo mu ťažko námluvy prispiešiť. (Urbk.) (Dievča) pozerá na zapadajúce slnce a drobné krôčky prispieši. (Kal.)

2. trochu zrýchliť kroky, trochu sa poponáhľať: Anna šla tichým krokom po chodníku. Albert šiel za ňou. „Ja vás nenávidím!“ temer krikom riekla Anna a prispiešila. (Vaj.)

|| prispiešiť si pousilovať sa, poponáhľať sa s niečím: „Tí (ženci s vencom) si prispiešili,“ pochvaľovali ich ženy (Podj.) pousilovali sa rýchlo skončiť žatvu.

prispieť, -speje, -spejú dok.

1. (komu čím) poskytnúť pomoc, pomôcť nejakým spôsobom: aby ste mi dobrou poradou prispeli (J. Chal.);
Konôpka tiež prispel svojou hrivnou na pomoc Adamovi. (Jégé) Prispejte mi pomocou! (Fel.)

2. (k čomu) dopomôcť k niečomu, napomôcť uskutočnenie niečoho: p. k zvýšeniu životnej úrovne ľudu;
p. k zlepšeniu pomeru
(Šolt.);
p. k ozdraveniu vojnou zničeného Slovenska (Heč.);

3. (čím na čo) dať, poskytnúť finančnú al. inú hmotnú pomoc na nejaký cieľ: p. istou sumou peňazí na výživu rodiny;
p. robotou a povozmi na stavbu školy;
Okres alebo krajina nám prispeje na opravu cesty.
(Fr. Kráľ)

4. (kam) napísať príspevok (literárny, odborný) do novín, do časopisu: I ona má niečím prispieť do časopisu. (Tim.);

nedok. prispievať

prispievať, -a, -ajú nedok.

1. (komu čím) poskytovať pomoc, pomáhať nejakým spôsobom: Prispievaš pomocou svojim verným. (Škult.)

2. (k čomu) dopomáhať k niečomu, napomáhať uskutočňovanie niečoho: Salaš je národohospodárske žriedlo, prispievajúce k nášmu blahobytu. (Gab.)

3. (čím na čo) dávať, poskytovať finančnú pomoc al. inú hmotnú pomoc na nejaký cieľ: Prispieval som na spoločnú kuchyňu. (Jes.)

4. (kam) písať príspevky do novín, do časopisu: p. do novín;
Štúr mohol prispievať do Hurbanových Slovenských pohľadov.
(Mráz);

dok. prispieť

prispievateľ, -a, mn. č. -lia muž. r. kto prispieva, píše do nejakého časopisu, do novín: p-ia časopisu;

prispievateľský príd. m.: p. kruh

prispomnieť, -mnie, -mnú dok. nár. (koho, čo) pripomenúť, pripamätať: Nevedela som napochytre, ktorú rodinu prispomnieť. (Tim.)

prísporček, -a muž. r. nár. vopred urobená menšia časť istej práce (Hviezd.)

prisporiadať, -a, -ajú dok. zried. (čo) usporiadať, upraviť: Myšlienka básne tak je prisporiadaná, aby líčila skutočné pomery ľudské. (Dobš.)

prisporiť, -í, -ia dok. (čo) rozmnožiť, rozhojniť, zväčšiť čo do počtu, množstva, veľkosti, pridať: Práca a starosť o syna Ondreja mu prisporili roky. (Krno) Tráp sa, gazduj, prispor niečo! (Taj.) ušetri! Prisporila kroky, akoby tam mala nájsť vyslobodenie (Kuk.) zrýchlila chôdzu, poponáhľala sa;

nedok. prispárať, -a, -ajú

|| prisporiť sa rozmnožiť sa, pribudnúť: aby sa mu prisporilo čím viac utrpenia (Šolt.);
Prisporil sa jeden synček v dome. (Dobš.);

nedok. prispárať sa

prispôsobiť, -í, -ia dok. (čo čomu, k čomu, na čo) upraviť niečo podľa niečoho, v súhlase s niečím: Učebnice sú prispôsobené platným učebným osnovám. — Z nás každý má vlohy a povahu prispôsobené k určitej práci. (Kuk.);
p. podkovu na kopyto;

nedok. prispôsobovať, -uje, -ujú

|| prispôsobiť sa (komu, čomu, ku komu, k čomu) zamerať svoje konanie, správanie v zhode, v súhlase s niečím: p. sa novým pomerom, p. sa k prostrediu, k podnebiu;
(Katica) mohla by sa i prispôsobiť našim obyčajom a mravom.
(Kuk.);

nedok. prispôsobovať sa

prispôsobivý príd. m. schopný prispôsobiť sa, prispôsobujúci sa: tabak je veľmi p.;

prispôsobivosť, -ti žen. r.

prisprostý príd. m. trochu sprostý, nahlúply;
príliš, veľmi sprostý, hlúpy: p. úsmev;
Na toho ste všetci prisprostí.
(Jégé) Viem o jednom (chlapovi). Je prisprostý a takí sú dobrí na robotu. (Jaš.)

Naposledy hľadané výrazy

1. prisp��sobova�� v Slovníku slov. jazyka