Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „pris����bi��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

prisadiť sa, -í, -ia dok. kraj. (ku komu) prísť bývať k niekomu, usídliť sa, usadiť sa pri niekom: Ondro sa k Ili prisadil (Tim.) priženil

prisám,prisámbohu, zried. i prisámboh, žart. i prisámvačku čast. i cit. potvrdzuje, zdôrazňuje pravdivosť výpovede, veru, naozaj: Nechybil som nikdy, prisám, nikdy! (Hviezd.) Prisámbohu, hneď som to uhádol. (Bod.) Tu ver` nik sa nevyzná, nie, prisámboh. (Hviezd.) Bol som, prisámvačku, spokojný s premenou, čo sa s ňou stala. (Chrob.) To nie! — prisám všetci svätí! (Sládk.) Prisám pri svätej Matke, mňa by to nemohlo privádzať do nálady. (Fel.)

prisať sa, -saje, -sajú dok. (k čomu, na čo) saním k niečomu pevne prilipnúť, primknúť sa, pricicať sa: Teraz by sa chcel cudzinec ako pijavica prisať na jej prsia. (Fig.);
pren. Maxim Gorkij hlboko sa prisal ku všetkému, čo v oblasti ľudového života žilo z minulosti v jeho prítomnosti. (Mráz);

nedok. prisávať sa, -a, -ajú

priš, -a muž. r. nár. prišelec: Zahraj a Lapaj nedajú salaš hocakým prišom. (Ráz.)

prísada, -y, -sad žen. r. látka, ktorá sa pridáva do niečoho (často chemikálie): dusík so zlepšovacími prísadami;
horúca voda s prísadou sódy;
cukor s vanilkovou a inými vonnými prísadami
;

prísadový príd. m.: p. materiál

prisadať p. prisadnúť

prisadiť, -í, -ia dok. (čo) nechať mláďa na chovanie: p. teľa, jahnicu, býčka, šteňa;
p. dobytok
;

nedok. prisádzať, -a, -ajú

prisadnúť, -ne, -nú, -dol dok.

1. (ku komu, k čomu) sadnúť si do tesnej blízkosti niekoho, niečoho: Prisadol k matke na lavičku. (Hor.) Prisadol si bližšie k vatre. (Švant.) Vošli do hostinca a prisadli si k jednému z mnohých prázdnych stolov. (Fr. Kráľ) Prisadli sme k večeri (Taj.) začali sme večerať;

2. (čo) posadiť sa na niečo: Smelo prisadol vlečku Adely. (Vaj.) Mať má prisadnutú kúdeľ, ale nepradie. (Kuk.)

3. (na čo; class="sc" /> čo) sadaním pokryť, prilepiť sa, usadiť sa na niečom: Vreckovkou zotiera mi prisadnutú sadzu z čela. (Al.);
pulidery, prachom prisadnuté (Kuk.);
pren. keď na tábor tíško prisadla tma (Sev.) keď sa zotmelo, zvečerilo;

nedok. prisadať, -á, -ajú;

opak. prisadávať i prisadúvať, -a, -ajú

prisadnutý príd.: bot. p-é listy bez stopky

prísaha, -y, -sah žen. r. slávnostné potvrdenie pravdivosti niečoho al. vyslovenie sľubu s odvolaním sa na niečo posvätné;

práv. formálne potvrdenie pravdivosti výpovede pred súdom al. inde pod sankciou trestného stíhania: služobná, vojenská, slávnostná p.;
p. pri sobáši;
zložiť p-u do rúk niekoho;
zachovať, plniť, zrušiť p-u;
sľúbiť, povedať, tvrdiť niečo pod p-ou;
p-ou potvrdiť niečo;
výsluch pod p-ou

prisahať, -á, -ajú nedok. (komu čo, na čo) slávnostne uisťovať o pravdivosti niečoho al. sľubovať niečo s odvolaním sa na niečo posvätné: p. vernosť svojej žene, svojmu mužovi;
p. vernosť vlasti;
p. na svoju česť, na zástavu;
A budeš na to prisahať, chlapče?
(Kal.) Bohuotcu prisahám, že sa priahať viac nedám. (Jes.) Prisahám tu pri svetlej pamiatke ... (Ráz.);

opak. prisahávať, -a, -ajú

|| prisahať sa formou prísahy dôrazne uisťovať o pravdivosti niečoho, zaklínať sa, božiť sa: Musel sa prisahať, že je najedený. (Kuk.) Prisahal sa na všetko, čo mu bolo milé a sväté, že to už viac neurobí. (Jégé)

prisáľať p. prisoliť

prisávač, -a muž. r. tech. zariadenie priťahujúce k sebe saním vzduchu papier, sklo ap.

prísavka, -y, -viek žen. r. bot., zool. bradavkovité výbežky niektorých cudzopasných rastlín al. červov, ktorými sa prisávajú k telu hostiteľa

prísavný príd.: bot. p-é mištičky slúžiace na prisávanie (na prísavkách)

prísažný1, -ého muž. r. i prísažník, -a, mn. č. -ci muž. r. hist. člen obecného výboru al. mestskej rady, obecný al. mestský radca: richtár a prísažní (Záb.);
prvý prísažný (Taj.);
prísažníci obce (Al.);
prísažný obce (Tim.);

prísažníctvo, -a stred. úrad, hodnoť prísažného

prísažný2 príd. m.

1. súvisiaci, spojený s prísahou: p-é formuly;
p-á výpoveď, p-é potvrdenie
;

2. práv. zaviazaný prísahou: p. sudca, p. znalec, tlmočník;

prísažne prísl.: p. vypočuť svedkov

prischnúť, -ne, -nú, -chol dok.

1. uschnúť, zaschnúť a prilepiť sa na niečo: hodinky, na ktorých sú prischnuté kropaje jeho krvi (Pláv.);
prischnutý hnis na mihalniciach (Janč.);
pren. expr. Nos špicatý, líca bledé, koža ku kosti prischnutá (J. Kráľ) o veľmi chudom človekovi. Telo ma (dievka) ku kostiam prischnuté (Dobš.) je veľmi chudá;
pren. Smiech mu prischol na ústach (Kuk.) prestal sa smiať. Slovko prischlo mu v hrdle (Kuk.) zarazil sa a prestal rozprávať.

2. exp. (komu, na kom) natrvalo ostať u niekoho, niekomu (o niečom nepríjemnom): Otca nemal a neznal. Prischol teda našej dedine, vlastne škole. (Kuk.) Meno Drak prischlo mu načisto (Chrob.) ostalo mu ako prezývka. Nová prezývka na nej prischne (Heč.) ostane jej. Teraz to prischne na ňom, všetok neúspech (Laz.) jeho budú pokladať za príčinu neúspechu.

3. zried. trochu obschnúť: Premočené šaty rozvešal, aby mu prischli. (Urb.)

4. neodb. (o dojnici) stratiť mlieko, prisušiť (sa): Ovce nám prischnú. (Kuk.) Kravám prischlo mlieko. (Chrob.);

nedok. prischýnať (nár. i prischýňať), -a, -ajú, zried. i prisychať, -á, -ajú

prisedať, -á, -ajú nedok.

1. nár. (ku komu, k čomu) sadať si do tesnej blízkosti niekoho, niečoho, prisadať: Vicen si odrazu prisedá k vojakovi. (Gráf) Prisedala k obloku. (Vaj.)

2. zastar. byť členom nejakého sboru, zasadať;
byť prísediaci v nejakom sbore: p. v rade;

opak. k 1 prisedávať i prisedúvať, -a, -ajú

prísediaci, -eho muž. r. člen nejakého sboru (výboru, magistrátu, komisie ap.): p. magistrátu, stoličného súdu

prišedivý príd. m. príliš, veľmi šedivý: Je už prišedivý. (Kuk.)

prísedník, -a, mn. č. -ci muž. r. zastar. prísediaci (Kal.)

prisekávať, -a, -ajú nedok. (čo) trochu osekávať, sekaním upravovať: p. tehly

priseknúť, -ne, -nú, -kol dok.

1. (čo) trochu zaseknúť: Ruky si prisekol do zásuvky. (Šolt.)

2. nár. expr. (v reči) odseknúť, odvrknúť: „Nestar sa,“ prisekla. (Hviezd.)

prišelec, -lca (nár. i prišlec, -a) muž. r. pejor. kto prišiel, prisťahoval sa do nejakej obce, krajiny, obyč. neobľúbený cudzinec: Celá dedina sa postavila proti prišelcovi. (Min.) Nový gazda bol prišlec z cudzej kopanice. (Zgur.);

prišelkyňa, -ne, -kýň žen. r. (Hviezd.)

Naposledy hľadané výrazy

1. pris����bi�� v Slovníku slov. jazyka