Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „pripom��na��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

pripomáhať p. pripomôcť

pripomalý príd. m. príliš, veľmi pomalý: p-á jazda (Gab.);

pripomaly prísl.

pripomenúť, -nie, -nú (nár. i pripomnúť, -mne, mnú, -mol, zastar. i pripomnieť, -mnie, -mnejú) dok.

1. (komu čo, koho) uviesť na pamäť, oživiť v pamäti, pripamätať: veci, ktoré netešia, keď ti ich niekto pripomenie (Kuk.);
Ráztočania pripomli to raz i Sýkorovi. (urb.) Gazda mu so smiechom pripomnel, že ... (Taj.)

2. zried. (komu čo, koho) podobnosťou al. inou súvislosťou vybaviť predstavu niečoho al. niekoho známeho, vyvolať spomienku na niečo, na niekoho: Urdov krk mu pripomenul sliepku s pípcom, ktorej už niet pomoci. (Tat.)

3. (komu čo i bezpredm.) podotknúť, poznamenať, zmieniť sa o niečom, upozorniť na niečo: Matka mu bola pripomenula, aby sa na obed ponáhľal. (Bod.) „Až raz pôjdeš vlakom, dobre pozri na tie mosty,“ pripomenula stará mať. (Janč.);

nedok. pripomínať

|| pripomenúť si (nár. i pripomnúť si, zastar. i pripomnieť si) (koho, čo) vybaviť, oživiť si v pamäti, pripamätať si: Ondrej si ju pripomenul ležiacu v truhle ako polámaný kvet. (Ondr.) Pripomnela si ešte, že má mužove šaty vyčistiť. (Dobš.)

pripomienka, -y, -nok žen. r.

1. upozornenie, kritická poznámka: návrhy a pripomienky k referátom;
pripomienky k osnove zákona;
podnetné p-y
;

2. zried. vec pripomínajúca niečo: Mesto bolo pripomienkou môjho väzenia. (Pláv.)

3. zried. pripomenutie si niečoho, spomienka na niečo: Rozochvená pripomienka na jej vyzývavosť vzbudzovala v ňom vďačnosť k životu. (Bod.)

pripomínať, -a, -ajú nedok.

1. (komu čo, koho) privádzať na pamäť, oživovať v pamäti, pripamätúvať: Pripomínal im, že nie sú najnešťastnejší medzi nešťastnými. (Ondr.) Pripomínam vám vašu povinnosť. (Jil.) Prvý mesiac čo hodina žena muža pripomína. (Botto)

2. (čo; class="sc" /> komu čo, koho) podobnosťou al. inou súvislosťou vybavovať v niekom predstavu niečoho al. niekoho známeho, vyvolávať v niekom predstavu niečoho al. niekoho známeho, vyvolávať v niekom spomienku na niečo, na niekoho: Jej krok pripomínal vždy cupot srnky. (Fr. Kráľ) Všetko jej na Jankovi (synovi) pripomínalo muža. (Krno)

3. (čo i bezpredm.) poznamenávať, zmieňovať sa o niečom, upozorňovať na niečo: „A bielizeň sme neporátali, čo ide do prania!“ pripomína Mandina. (Kuk.);

opak. pripomínavať, -a, -ajú;

dok. pripomenúť

|| pripomínať si (čo, koho) vybavovať si v pamäti, pripamätúvať si: Pripomínali si časy študentstva. (Tim.);

opak. pripomínavať si: S Emou sme si ho za dlhé roky pripomínavali. (Šolt.);

dok. pripomenúť si

prípomoc, -i i prípomôcka, -y, -cok žen. r. zried. výpomoc, pomoc, podpora: On nedostával mesačne, ale v dlhších obdobiach svoju prípomoc. (Kuk.) Niet príčiny brať takú prípomôcku. (Ráz.)

pripomôcť, -môže, -môžu, -mohol dok. zried. trošku pomôcť, vypomôcť: Pripomôžem vďačne. (Kuk.) Nikto nepripomohol. (Kuk.);

nedok. pripomáhať, -a, -ajú

Naposledy hľadané výrazy

1. pripom��na�� v Slovníku slov. jazyka