Význam slova „priamo” v Slovníku slovenského jazyka

priamo

I. prísl.

1. bez okľúk, rovno určitým smerom: ísť priamo do školy;
postupovať priamo dopredu, útočiť, urobiť útok p. na niekoho;
p. do chrbta;
padnúť p. na niečo, do niečoho;
vbehnúť niekomu p. do rúk, do náručia;
hľadieť, pozrieť sa, prizrieť sa niekomu p. do tváre, do očí;
zdvihnúť niečo p. dohora;

2. vzpriamene: držať sa, chodiť, stáť p. (ako svieca);

3. bezprostredne, bez sprostredkovania: dostať niečo p. od niekoho;
obrátiť sa p. na niekoho, p. na ministerstvo, byť zodpovedný p. niekomu, byť p. spätý, spojený s niekým, s niečím;
cestovať, letieť p. do Prahy bez prestupovania;
kupovať p. od výrobcu, predávať p. spotrebiteľovi;
bývať p. na pracovisku;
písať, diktovať niečo p. do stroja bez konceptu;
poznávať prírodu p.;
chytiť niečo p. rukou bez nástroja;
vyberať dane, poplatky p.;
niečo sa deje, dialo, stalo, odohráva, odohralo p. pred očami niekoho;
niečo s niečím p. súvisí, niečo od niečoho p. závisí, niečo vyplýva p. z niečoho;
mat. p. úmerná veličina;

4. otvorene, úprimne, bez okolkov: hovoriť, povedať niečo p., odpovedať p.;

II. čast. zdôrazňuje význam slova al. výrazu, pred ktorým stojí;
priam: Zuza, zjavu priamo elegantného (Čaj.);
pokladať si niečo p. za povinnosť;
ubehnúť, utiecť niekomu p. spred nosa z bezprostrednej blízkosti;
ľudia si podávajú kľučku p. z ruky do ruky vchádzajú a vychádzajú jeden za druhým;
vziať niekomu niečo (slová) p. z úst povedať to isté, čo iný chcel

priamočiary príd. m. majúci priamy smer, rovný, priamy: fyz. p. pohyb, p-a dráha;
pren. p. vývin bez výkyvov, zvratov;

priamočiaro prísl.;

priamočiarosť, -ti žen. r.

priamodušne prísl. (rus.) kniž. zastar. úprimne, otvorene (Vaj.)

priamolinajný príd. m. (rus.) kniž. zastar. priamočiary;
dôsledný, nekompromisný: p. konfesionalizmus (Vaj.);
p-é teórie (Vaj.)

priamosť, -ti žen. r.

1. otvorenosť, úprimnosť: chlapská p. (Švant.);

2. bezprostrednosť: p. volebného práva odovzdanie hlasov za kandidáta vo voľbách priamo voličmi;

3. zried. vlastnosť niečoho rovného, priameho al. vzpriameného;
rovnosť;
vzpriamenosť: p. hrán trojuholníkových pravítok;
p. kmeňov

priamota, -y, žen. r. (rus.) kniž. zastar. priamosť, úprimnosť (Vaj.)

priamouhlý príd. m. geom. majúci uhol 180ř