Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „priam” v Slovníku slovenského jazyka

priam

I. prísl.

1. o malú chvíľku, ihneď, hneď, zaraz: „Veď ho len trošku ešte prizri, prídem priam,“ odpovedala z kuchyne. (Vans.) Ak rozkážete, priam sa stane. (Hviezd.) Dnes už zavialo chodníky, priam bude tma a zima. (Ráz.-Mart.)

2. práve vtedy, v tú chvíľu, v tej chvíli: Išlo to, priam zdvihli kladu. (Hviezd.) A priam sa mu zazdá, že spevák chodí po dvore. (Heč.)

3. rovno, priamo, bez okľúk: Ženy vo všetkých troch dvoroch si vidia priam do hrncov. (Laz.) Smelo hockde ide, už či priam hneď do neba, či do pekla príde. (J. Kráľ);

II. čast.

1. zdôrazňuje, zosilňuje platnosť niektorého výrazu vo vete: Priam po tieto dni bol som na vidieku (Kuk.) práve. Spustil ho zo stromu priam vedľa leva (Ondr.) celkom. Na pevnine zarobiť nejaký groš bolo priam zázrakom (Fr. Kráľ) naozaj, vskutku. Opálení, čiernych očí, priam príslušníci cigánskeho plemena. (Zgur.) Katra mala veľké mäsité ručiská, priam stvorené na krotenie muža. (Krno) Po škridliach stekali nekonečné dažde, priam také dlhé, ako je snívanie o Ukrajine, o domove. (Tat.) Veľmi zaujímavé, ba priam dojímavé sú kolekcie darov z Francúzska. (Heč.)

2. v spojení so spoj. čo, hoci má zosilnený prípustkový význam;
čo aj, hoci aj: Ja sa vás nebojím, čo je vás priam tisíc. (J. Kráľ) A srdce ženské zľúti sa nad ukrivdeným, čo by to bol priam žid. (Tim.) Zráňam ich všetky, hoc by priam sám čert volal na mňa. (Dobš.)

3. hovor. podľa intonácie vyjadruje súhlas al. zápor: A či je ten vydaj už to najlepšie na svete? — Veru, priam! (Urbk.)

priamiť sa1, -i, -ia nedok. zried. (na koho, na čo) mať záujem o niekoho, o niečo, túžiť po niekom, po niečom: Priveľmi sa priami na neho. (Šolt.) Priamila som sa na nedobré veci. (Šolt.);

dok. upriamiť sa

priamiť sa2, -i, -ia nedok. zried. dvíhať sa, narovnávať sa, vystierať sa: Len pozrite ho, jak sa hrdo priami. (Ráz.);

dok. vzpriamiť sa

|| priamiť lek. (čo) vystierať, narovnávať do rovnej, priamej polohy: p. zlomenú kosť

priamidlo, -a, -diel stred. lek. korzet používaný pri chybnej chrbtovej kosti

priamivý príd. m. tel. podporujúci vzpriamené držanie tela: p-é cviky

priamka, -y, -mok žen. r. priama čiara;

geom. najkratšie spojenie dvoch bodov: vodorovná p.;

priamkový príd. m.: p-é pole súhrn priamok v rovine

priamo

I. prísl.

1. bez okľúk, rovno určitým smerom: ísť priamo do školy;
postupovať priamo dopredu, útočiť, urobiť útok p. na niekoho;
p. do chrbta;
padnúť p. na niečo, do niečoho;
vbehnúť niekomu p. do rúk, do náručia;
hľadieť, pozrieť sa, prizrieť sa niekomu p. do tváre, do očí;
zdvihnúť niečo p. dohora
;

2. vzpriamene: držať sa, chodiť, stáť p. (ako svieca);

3. bezprostredne, bez sprostredkovania: dostať niečo p. od niekoho;
obrátiť sa p. na niekoho, p. na ministerstvo, byť zodpovedný p. niekomu, byť p. spätý, spojený s niekým, s niečím;
cestovať, letieť p. do Prahy
bez prestupovania;
kupovať p. od výrobcu, predávať p. spotrebiteľovi;
bývať p. na pracovisku;
písať, diktovať niečo p. do stroja
bez konceptu;
poznávať prírodu p.;
chytiť niečo p. rukou
bez nástroja;
vyberať dane, poplatky p.;
niečo sa deje, dialo, stalo, odohráva, odohralo p. pred očami niekoho;
niečo s niečím p. súvisí, niečo od niečoho p. závisí, niečo vyplýva p. z niečoho
;
mat. p. úmerná veličina;

4. otvorene, úprimne, bez okolkov: hovoriť, povedať niečo p., odpovedať p.;

II. čast. zdôrazňuje význam slova al. výrazu, pred ktorým stojí;
priam: Zuza, zjavu priamo elegantného (Čaj.);
pokladať si niečo p. za povinnosť;
ubehnúť, utiecť niekomu p. spred nosa
z bezprostrednej blízkosti;
ľudia si podávajú kľučku p. z ruky do ruky vchádzajú a vychádzajú jeden za druhým;
vziať niekomu niečo (slová) p. z úst povedať to isté, čo iný chcel

priamočiary príd. m. majúci priamy smer, rovný, priamy: fyz. p. pohyb, p-a dráha;
pren. p. vývin bez výkyvov, zvratov;

priamočiaro prísl.;

priamočiarosť, -ti žen. r.

priamodušne prísl. (rus.) kniž. zastar. úprimne, otvorene (Vaj.)

priamolinajný príd. m. (rus.) kniž. zastar. priamočiary;
dôsledný, nekompromisný: p. konfesionalizmus (Vaj.);
p-é teórie (Vaj.)

priamosť, -ti žen. r.

1. otvorenosť, úprimnosť: chlapská p. (Švant.);

2. bezprostrednosť: p. volebného práva odovzdanie hlasov za kandidáta vo voľbách priamo voličmi;

3. zried. vlastnosť niečoho rovného, priameho al. vzpriameného;
rovnosť;
vzpriamenosť: p. hrán trojuholníkových pravítok;
p. kmeňov

priamota, -y, žen. r. (rus.) kniž. zastar. priamosť, úprimnosť (Vaj.)

priamouhlý príd. m. geom. majúci uhol 180ř

priamy, 2. st. -ejší príd. m.

1. idúci, postupujúci rovno, bez okľúk určitým smerom: p. smer, p-a vzdialenosť;
lek. p-a zlomenina po dĺžke kosti;
práv. p. potomok, príbuzný, p-e pokolenie podľa hlavnej línie rodovej príbuznosti;
geom. p. uhol 180ř;
mat. p-a úmera, p-a úmernosť;
vodohosp. p-a priehrada, hať s priamou osou v pôdoryse

ísť p-ou cestou konať otvorene, čestne;

2. vzpriamený: p-a chôdza, p-a postava;
geom. p. hranol;

3. bez sprostredkovania, bezprostredný: p. podnet, popud, p. príkaz, rozkaz, p. následok, účinok, p. dôkaz, p. zásah, p. vplyv, p. vzťah, p-a súvislosť, p-a pomoc, p-a potreba, p-a účasť, p-e pozorovanie, p-e vedenie, p-a zpráva;
biol. p-e delenie buniek;
dopr. p. vlak, rýchlik, vozeň, p. let, p-a cesta, p-e cestovanie, p-e spojenie bez prestupovania;
fin. zastar. p-a daň ktorej základom je dôchodok (výnos);
gram. p-e pády 1. a 5. p;
p. predmet v 4. p.;
p. reč doslovná reprodukcia prejavu inej osoby;
obch. p. export, import, vývoz, dovoz, p. konzum, p. konzument, p. predaj, p-a výmena;
práv. p. dlžník, p-a zmluva;
p-e hlasovanie, p-e volebné právo;
p-e voľby
v ktorých kandidáta volia voliči (nie zastupiteľské sbory);

4. (o ľuďoch a ich vlastnostiach) otvorený, úprimný: p. človek, p. charakter, p. pohľad, p-a duša, p-e slovo

Naposledy hľadané výrazy

1. priam v Slovníku slov. jazyka