Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „pri��i��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

priamiť sa1, -i, -ia nedok. zried. (na koho, na čo) mať záujem o niekoho, o niečo, túžiť po niekom, po niečom: Priveľmi sa priami na neho. (Šolt.) Priamila som sa na nedobré veci. (Šolt.);

dok. upriamiť sa

priamiť sa2, -i, -ia nedok. zried. dvíhať sa, narovnávať sa, vystierať sa: Len pozrite ho, jak sa hrdo priami. (Ráz.);

dok. vzpriamiť sa

|| priamiť lek. (čo) vystierať, narovnávať do rovnej, priamej polohy: p. zlomenú kosť

pri predl. so 6. p. vyjadruje

1. miestnu blízkosť (k veciam i k osobám): V pitvoríku počuť kroky, pri dverách sa zastavili. (Kuk.) Sedí pri obloku a vyšíva. (Ráz.) Topole pri cestách zvedavo sa vytiahli do výšky. (Urb.) Pri kartárke je báb, že by medzi nimi myš neprešla. (Jil.)

hovor. sedieť mamke pri sukni nechodiť z domu;
hlava pri hlave veľa ľudí;

2. spoločenstvo, spojitosť: Kamarát býval pri otcovi (Taj.) s otcom. Ešte i tí niekoľkí, ktorí boli pri Rákocim, po jednom odskakujú od neho. (Jégé) Nemám pri sebe peniaze (Fel.) so sebou. (Anča) mysľou je pri Janovi (Tim.) je v mysli s ním. Krpce plátať by sa i pri otcovi naučil. (Kuk.)

3. účelovú spojitosť: Niekto musí byť aj pri koňoch. (Švant.) Zostaneš u nás pomáhať pri ovciach. (Ondr.)

4. kraj. časovú blízkosť pred niečím: pri nedeli (Tim.) pred nedeľou (v sobotu podvečer);

5. vzťah súčasnosti deja: Druhá šarvátka bola pri sadaní. (Kuk.) Pri tých spomienkach pretrel si Adam Hlavaj spakruky čelo. (Urb.) Nebolo tej ruky, aby sa nebola vyhodila pri divom ujúkaní. (Jil.)

6. stav niekoho, niečoho: byť pri (dobrom) rozume, pri pamäti, pri sebe, pri vedomí, pri (dobrom) zdraví;
pri sile;
udržať, zachovať niekoho pri živote;
ostane všetko pri starom
nič sa nezmení;

7. vonkajšie okolnosti, zreteľ, vzťah, pomer a i.: Farba pri pive nerozhoduje veľmi. (Kuk.) To je ani nie pekne pri dievčati. (Tim.) Pri kroji žien bieloruských zdalo sa mu, že sa podobá kroju žien čičmianskych. (Krčm.) Zalúčime také chotáre, ktoré vydajú lepší výnos pri živočíšnej výrobe. (Pláv.)

8. podmienku: Pri vytrvanlivosti im (koňom) človek navykne. (Taj.) Pri dobrej chove bude z Pejka dobrý koník. (Ondr.)

9. prípustku (najmä v spojeniach i pri, aj pri, ani pri): Pri najlepšej vôli nemôžem teraz tie peniaze poslať. (Jégé) Pri všetkej pozornosti vždy pomimo sadne. (Šolt.) I pri suchote v košiari bolo blato. (Kuk.) Nezabúda na podrobnosti ani pri veľkých prácach a starostiach. (Kuk.)

10. príčinu: nás pichlo v žalúdku pri toľkej cifre. (Heč.) Prieči sa pri každej malej veci. (Kuk.)

11. sprievodnú okolnosť: pri tej príležitosti, pri príležitosti osláv ap.;
Rozídeme sa pri poriadku.
(Šolt.) Nech sa aspoň pri pokoji najem. (Tim.) Sedí pri pive. (Jes.);
tancovali pri gramofóne (Jégé) pri hudbe z gramofónu

pri- slovesná predpona vyjadruje

1. neúplné, čiastočné vykonanie, neúplný priebeh nejakého deja, malú mieru deja: prichytiť, pritvoriť, privrieť, primknúť dvere, prižmúriť oči;

2. priblíženie, preniknutie k určitej hranici v priestore: pribehnúť, pricupkať, pridrobčiť, prihrmieť, pripochodovať, pritancovať;
prihnať sa, privaliť sa;
priniesť, priviesť, priviezť, prigúľať, priváľať;
prilákať, prilúdiť, privábiť
;

3. pripojenie, pridruženie, pridanie k niekomu, k niečomu, spojenie niečoho s niečím: pripojiť (sa), pridružiť (sa), primknúť sa, pričleniť, privteliť;
pribiť, prihlobiť, priklincovať, pripichnúť, prišpendliť, prikovať, prikuť;
prikrútiť, priviazať, prišiť, prilepiť, primontovať
;

4. pritisnutie, pritlačenie: pridláviť, prigniaviť, pripučiť, prišliapnuť, pritisnúť, pritlačiť;

5. dodatočné urobenie niečoho a pripojenie k niečomu už jestvujúcemu, doplnenie, zveľadenie, zväčšenie niečoho niečím: pribájiť, pribásniť, pribudovať, prikomponovať, prikúpiť, primaľovať, primiesiť, primlieť, primyslieť si, pripísať, priplatiť, prisypať, pritkať;

6. smerovanie deja na predmet: prihovoriť sa, prisvedčiť, prikývnuť, pritakať niekomu;
prináležať, prislúchať, pripadnúť niekomu;
prinútiť, priprieť, prisiliť niekoho na niečo, do niečoho, k niečomu
;

7. pokrytie povrchu dačoho, zásah povrchu predmetu: prihrnúť uhlíky popolom, prikryť dieťa perinou

priadavať p. priasť

priadka, -y, -dok žen. r.

1. žena, ktorá pradie;

2. nočný motýľ pestovaný pre zámotky, z ktorých sa vyrábajú hodvábne nite;
zool. p. morušová (Bombyx mori)

priadky, -dok žen. r. pomn. v starších časoch spoločné pradenie počas zimných večerov na dedine: chodiť na p.;
byť na p-ach

priadny príd. m. odb. dajúci sa priasť, súci na pradenie: p. ľan, p-e rastliny

priadza, -e, -í žen. r. pevné vlákno, ktoré vzniká pradením: bavlnená, ľanová, konopná, jutová, vlnená, hodvábna p.;
p. z umelého hodvábu;
p. na vyšívanie, na háčkovanie, na prišívanie
;
text. jemná, hrubá, česaná, mykaná p.;
klbko, pradeno p-e;
priasť, súkať, navíjať p-u;
háčkovať, pliesť, tkať z p-e
;

priadzový príd. m.

priahať, -a, -ajú nedok. (čo do čoho) pútať, priväzovať zvieratá k vozu, pluhu, aby ho ťa-hali: p. kone do voza, do pluhu;
p. kravy, voly do jarma
;
pren. p. niekoho do roboty nútiť robiť

priakademický príd. m. pejor. príliš, veľmi teoretický, učený, suchopárny, veľmi akademický: p-á diskusia, debata

priam

I. prísl.

1. o malú chvíľku, ihneď, hneď, zaraz: „Veď ho len trošku ešte prizri, prídem priam,“ odpovedala z kuchyne. (Vans.) Ak rozkážete, priam sa stane. (Hviezd.) Dnes už zavialo chodníky, priam bude tma a zima. (Ráz.-Mart.)

2. práve vtedy, v tú chvíľu, v tej chvíli: Išlo to, priam zdvihli kladu. (Hviezd.) A priam sa mu zazdá, že spevák chodí po dvore. (Heč.)

3. rovno, priamo, bez okľúk: Ženy vo všetkých troch dvoroch si vidia priam do hrncov. (Laz.) Smelo hockde ide, už či priam hneď do neba, či do pekla príde. (J. Kráľ);

II. čast.

1. zdôrazňuje, zosilňuje platnosť niektorého výrazu vo vete: Priam po tieto dni bol som na vidieku (Kuk.) práve. Spustil ho zo stromu priam vedľa leva (Ondr.) celkom. Na pevnine zarobiť nejaký groš bolo priam zázrakom (Fr. Kráľ) naozaj, vskutku. Opálení, čiernych očí, priam príslušníci cigánskeho plemena. (Zgur.) Katra mala veľké mäsité ručiská, priam stvorené na krotenie muža. (Krno) Po škridliach stekali nekonečné dažde, priam také dlhé, ako je snívanie o Ukrajine, o domove. (Tat.) Veľmi zaujímavé, ba priam dojímavé sú kolekcie darov z Francúzska. (Heč.)

2. v spojení so spoj. čo, hoci má zosilnený prípustkový význam;
čo aj, hoci aj: Ja sa vás nebojím, čo je vás priam tisíc. (J. Kráľ) A srdce ženské zľúti sa nad ukrivdeným, čo by to bol priam žid. (Tim.) Zráňam ich všetky, hoc by priam sám čert volal na mňa. (Dobš.)

3. hovor. podľa intonácie vyjadruje súhlas al. zápor: A či je ten vydaj už to najlepšie na svete? — Veru, priam! (Urbk.)

priamidlo, -a, -diel stred. lek. korzet používaný pri chybnej chrbtovej kosti

priamivý príd. m. tel. podporujúci vzpriamené držanie tela: p-é cviky

priamka, -y, -mok žen. r. priama čiara;

geom. najkratšie spojenie dvoch bodov: vodorovná p.;

priamkový príd. m.: p-é pole súhrn priamok v rovine

priamo

I. prísl.

1. bez okľúk, rovno určitým smerom: ísť priamo do školy;
postupovať priamo dopredu, útočiť, urobiť útok p. na niekoho;
p. do chrbta;
padnúť p. na niečo, do niečoho;
vbehnúť niekomu p. do rúk, do náručia;
hľadieť, pozrieť sa, prizrieť sa niekomu p. do tváre, do očí;
zdvihnúť niečo p. dohora
;

2. vzpriamene: držať sa, chodiť, stáť p. (ako svieca);

3. bezprostredne, bez sprostredkovania: dostať niečo p. od niekoho;
obrátiť sa p. na niekoho, p. na ministerstvo, byť zodpovedný p. niekomu, byť p. spätý, spojený s niekým, s niečím;
cestovať, letieť p. do Prahy
bez prestupovania;
kupovať p. od výrobcu, predávať p. spotrebiteľovi;
bývať p. na pracovisku;
písať, diktovať niečo p. do stroja
bez konceptu;
poznávať prírodu p.;
chytiť niečo p. rukou
bez nástroja;
vyberať dane, poplatky p.;
niečo sa deje, dialo, stalo, odohráva, odohralo p. pred očami niekoho;
niečo s niečím p. súvisí, niečo od niečoho p. závisí, niečo vyplýva p. z niečoho
;
mat. p. úmerná veličina;

4. otvorene, úprimne, bez okolkov: hovoriť, povedať niečo p., odpovedať p.;

II. čast. zdôrazňuje význam slova al. výrazu, pred ktorým stojí;
priam: Zuza, zjavu priamo elegantného (Čaj.);
pokladať si niečo p. za povinnosť;
ubehnúť, utiecť niekomu p. spred nosa
z bezprostrednej blízkosti;
ľudia si podávajú kľučku p. z ruky do ruky vchádzajú a vychádzajú jeden za druhým;
vziať niekomu niečo (slová) p. z úst povedať to isté, čo iný chcel

priamočiary príd. m. majúci priamy smer, rovný, priamy: fyz. p. pohyb, p-a dráha;
pren. p. vývin bez výkyvov, zvratov;

priamočiaro prísl.;

priamočiarosť, -ti žen. r.

priamodušne prísl. (rus.) kniž. zastar. úprimne, otvorene (Vaj.)

priamolinajný príd. m. (rus.) kniž. zastar. priamočiary;
dôsledný, nekompromisný: p. konfesionalizmus (Vaj.);
p-é teórie (Vaj.)

priamosť, -ti žen. r.

1. otvorenosť, úprimnosť: chlapská p. (Švant.);

2. bezprostrednosť: p. volebného práva odovzdanie hlasov za kandidáta vo voľbách priamo voličmi;

3. zried. vlastnosť niečoho rovného, priameho al. vzpriameného;
rovnosť;
vzpriamenosť: p. hrán trojuholníkových pravítok;
p. kmeňov

priamota, -y, žen. r. (rus.) kniž. zastar. priamosť, úprimnosť (Vaj.)

priamouhlý príd. m. geom. majúci uhol 180ř

priamy, 2. st. -ejší príd. m.

1. idúci, postupujúci rovno, bez okľúk určitým smerom: p. smer, p-a vzdialenosť;
lek. p-a zlomenina po dĺžke kosti;
práv. p. potomok, príbuzný, p-e pokolenie podľa hlavnej línie rodovej príbuznosti;
geom. p. uhol 180ř;
mat. p-a úmera, p-a úmernosť;
vodohosp. p-a priehrada, hať s priamou osou v pôdoryse

ísť p-ou cestou konať otvorene, čestne;

2. vzpriamený: p-a chôdza, p-a postava;
geom. p. hranol;

3. bez sprostredkovania, bezprostredný: p. podnet, popud, p. príkaz, rozkaz, p. následok, účinok, p. dôkaz, p. zásah, p. vplyv, p. vzťah, p-a súvislosť, p-a pomoc, p-a potreba, p-a účasť, p-e pozorovanie, p-e vedenie, p-a zpráva;
biol. p-e delenie buniek;
dopr. p. vlak, rýchlik, vozeň, p. let, p-a cesta, p-e cestovanie, p-e spojenie bez prestupovania;
fin. zastar. p-a daň ktorej základom je dôchodok (výnos);
gram. p-e pády 1. a 5. p;
p. predmet v 4. p.;
p. reč doslovná reprodukcia prejavu inej osoby;
obch. p. export, import, vývoz, dovoz, p. konzum, p. konzument, p. predaj, p-a výmena;
práv. p. dlžník, p-a zmluva;
p-e hlasovanie, p-e volebné právo;
p-e voľby
v ktorých kandidáta volia voliči (nie zastupiteľské sbory);

4. (o ľuďoch a ich vlastnostiach) otvorený, úprimný: p. človek, p. charakter, p. pohľad, p-a duša, p-e slovo

prianie, -ia stred. želanie, žiadosť: detské p., vrúcne, zbožné p.

priasť, pradie, pradú nedok.

1. (čo i bezpredm.) vyrábať nite (napr. z ľanu, konopí): ženy, dievky pradú;
p. ľan, konope, kúdeľ, niť;
p. z praslice;
p. na vreteno;
p. na kolovrátku;
v pradiarni pradú na strojoch
;
pren. pavúk pradie robí pavučiny;
bás. Slniečko pradie nám zlaté nite (Bend.) svieti.

2. (o mačke) vydáva zvuk ako kolovrat pri pradení: mačka, kocúr pradie;

opak. priadavať, -a, -ajú;

dok. k 1 upriasť

pri, praje, prajú nedok.

1. (komu) byť priaznivo naklonený, žičiť: Vari vám neprajem? (Kuk.)

Šťastie jej praje (Tim.) dobre sa jej darí.

2. (komu čo, zried. i čoho) chcieť, aby sa niekomu niečo stalo, želať: p. niekomu dobré zdravie, dobrého zdravia;
p. niekomu dobré ráno, dobrý deň, večer
v pozdrave;
dobrú noc prajem pozdrav pred spánkom

|| priať si (čo) chcieť niečo dostať, želať si niečo mať: Kráľ prial by si potomka. (Hviezd.) Čo si prajete? otázka k zákazníkovi v obchode, k stránke v úrade

Naposledy hľadané výrazy

1. pri��i�� v Slovníku slov. jazyka