Význam slova „presvedčiť” v Slovníku slovenského jazyka

presvedčiť, -í, -ia, rozk. -svedč dok. (koho, koho o čom) dokázať niekomu správnosť, pravdivosť niečoho, dôvodením, presviedčaním získať niekoho pre istý názor: Presvedčil Jána, že sa všetko vydarí. (Sev.) Chcel sám seba presvedčiť, že si dievča nájde. (Taj.) Nevedeli sme o tom presvedčiť družstevníkov. (Min.) Dobeš sa nedal presvedčiť o dobrote kráľovej. (Kal.);

nedok. presvedčovať, -uje, -ujú i presviedčať, -a, -ajú

|| presvedčiť sa (o čom, so spoj. class="b0">že) overiť si niečo, zistiť si skutočný stav niečoho;
na základe vlastnej skúsenosti nadobudnúť istotu o niečom: Sám sa o tom presvedčil na vlastnej koži. (Zúb.) Presvedčil sa už každý, že tu niet pomoci. (Kuk.) Matka sa ešte vráti presvedčiť sa, či dobre zavrela. (Al.) Ak neveríte, môžete sa na vlastné oči presvedčiť. (Fr. Kráľ) Evka sa presvedčila, že ju neklamala predtucha. (Kuk.) Tu i tam ich (oči) pootvoril, aby sa presvedčil, či všetko spí. (Hor.) On neverí, len keď sa presvedčí. (Botto);

nedok. presvedčovať sa i presviedčať sa

presvedčiteľný príd. m. zried. ktorého možno presvedčiť: ľudia ťažko presvedčiteľní (Jégé)