Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „presta��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

presťahovať, -uje, -ujú dok. (čo, koho) preniesť, premiestniť na iné miesto, nasťahovať do iného bytu: Presťahovali úrad do druhého mesta. (Krno);
p. niekoho do novostavby

|| presťahovať sa nasťahovať sa inde, zmeniť bydlisko, bývanie, premiestniť sa: Otec a mamička presťahovali sa k nám. (Tim.);
p. sa do iných miestností (napr. o úrade);
V zime sa presťahovali s dobytkom do dediny. (Min.) Od tých čias sú tu, čo sa Ťažkan z Kvetian sem presťahoval. (Kuk.) Presťahoval som sa na poschodie do veľkej izby. (Jes.)

prestály príd. m. kniž. zried. prekonaný, prestáty: v prestálych bojoch (Letz);
po prestálej chorobe (Jil.)

prestanie, -ia stred. len v spojení bez prestania ustavične, neustále, bez prerušenia, stále, neprestajne: Bdel som bez prestania. (Rúf.);
plačem bez prestania (Jes.);
Hanuľa hovorila bez prestania. (Jégé)

preštárať p. preštúrať

prestárly, správ. prestarnutý

prestarnúť, -ne, -nú, -rol dok. stať sa starým, nepoužívateľným (napr. o stromoch, sene, zelenine ap.)

prestarnutý príd. m. príliš starý;
prezretý: p-é trávy, p-é seno;
p. strom;
p. človek
ktorý dosiahol vysoký vek;
domov pre p-ých občanov

presta príd. m. expr. zried. veľmi starý, prastarý: p-á starenôčka (Jes-á);
p. obraz (Mih.)

prešťastný i prešťastlivý príd. m. expr. veľmi šťastný: prešťastlivý rytier (Fel.);
Bol som prešťastný, že ju zasa mám. (Jégé);
zdôraznené šťastný, prešťastný;

prešťastne i prešťastlivo prísl.

prestať, -stane, -stanú, -stal, rozk. -staň dok.

1. (s neurč. nedok. slovesa, s čím, zried. i v čom) prerušiť, zastaviť, skončiť nejakú činnosť (o osobách i o veciach): Prestali sme sa zhovárať. (Stod.) Prestal sa učiť. (Tim.) Ani na chvíľu neprestala vyšívať. (Vaj.) Prestal byť pánom svojej vôle. (Urb.) Prestal vec brať naľahko. (Taj.) Stroje prestali pracovať. (Kuk.) Čas prestal preňho jestvovať. (Zúb.) Prestalo srdce biť (J. Kráľ) človek zomrel. Letné slnko prestalo hriať. (Ondr.);
prestalo pršať;
Zdola sa prestalo dymiť.
(Hor.) Chceš ustúpiť, aby ti prestalo byť clivo? (Kuk.);
prestaň!, prestaňte! napomenutie, rozkaz, zahriaknutie, zastavenie niekoho v nejakej činnosti: Pišta, prestaň (plakať), veď ti to ani nesvedčí. (Stod.);
nevie, kedy má prestať nepozná mieru;
Prestaň mi, Ďuro, s takými rečami. (Laz.) Už by mohli prestať s tými obeťami. (Urb.) Kedy už prestaneš s tou politikou? (Krno) Matka chcela ju utíšiť, aby prestala so slzami. (Jes.) Razom prestali v robote. (Tat.) Prestali v tanci. (Jes.)

2. skončiť sa, zaniknúť, prerušiť sa;
zmiznúť, ukončiť svoje jestvovanie: Spev náhle prestane. (Heč.) Dážď prestal. (Vaj.) Prestali exekúcie. (Jes.) Reč prestala ako s mojím pravým, tak i ľavým susedom (Pláv.) skončil sa rozhovor. Ich styky prestali nadobro. (Jégé) Búrka neprestala. (Jil.) Všetky bolesti prestali. (Jégé) Hudba prestala razom. (Kuk.);

nedok. prestávať, -a, -ajú

prestáť1, -stojí, -stoja, prestáty dok. obyč. v min. (čo) pretrpieť, prekonať, prežiť;
podstúpiť: Prestála skúška hrdinstva. (Letz) Čo som už prestál smútku. (Ráz.) Prestál ťažké časy. (Urbk.) Pomyslel si na útrapy, ktoré prestál s rodinou. (Jégé) Mišo prestál i túto próbu, a tak skvele. (Kuk.) Kmene líp sú obložené žŕdkami a aj tie si už prestáli svoje roky. (Jaš.);
p. nebezpečenstvo (Kuk.);
známka prestátej choroby (Podj.);
prestáty strach (Kuk.);
I najtuhšiu zimu musia prestáť len v plátenných gatkách. (Šolt.) Dajte mi pod strechou vašou noc prestáti. (J. Kráľ) zastar. prečkať noc, prenocovať.

prestáť2, -stojí, -stoja dok. (čo i bezpredm.) vydržať istý čas stáť, prečkať postojačky: Prestál by nad ním celé dni. (Podj.) Tri dni a tri noci som tam prestál. (Tat.) Museli prestáť pred zavretou bránou. (Vám.) Boli by prestáli vari do bieleho rána. (Kuk.)

prestáty príd. m. ktorý pridlho stál;
pokazený ležaním, státím, preležaný: p-é krmivo;
Jadrá lieskovcov musia byť chutné, nie prestáte.
(Vans.)

prestavať, -via, -vajú dok. (čo)

1. znovu, inak postaviť, prestaviť: p. dom, školu, mesto;

2. stavaním, stavbou spotrebovať, vynaložiť na stavbu: p. peniaze, majetok;
p. 10 miliónov Kčs

prestávať p. prestať

prestavba, -y, -vieb žen. r.

1. prestavanie, postavenie iným spôsobom: p. scény (v divadle);
p. domu, p. budov, p. železnice;
p. miest;
Robili sa prípravy na prestavbu chrámu.
(Hor.)

2. prebudovanie, pretvorenie, dôkladná zmena niečoho: revolučná p. spoločnosti;
socialistická p. nášho života, našej dediny;
p. hospodárstva;
plán p-y priemyslu;
Dužičania chceli začať prestavbu krajiny novými chalupami.
(Tat.)

prestaviť, -í, -ia prestavený dok.

1. (čo, čo na čo) znovu, inak postaviť, prebudovať;
prestavať: Všetko bolo prestavené, zmodernizované. (Vaj.);
p. dom;
Šalandu prestavil na salón.
(Vaj.)

2. (čo) postaviť na iné miesto: Zachytila diežu a bez námahy ju pre-stavila na lavicu. (Jes-á)

3. odb. (čo) postaviť do inej polohy: p. páku;

nedok. prestavovať, -uje, -ujú

prestaviteľný príd. m. odb. dajúci sa prestaviť, inak nastaviť: p. čap, valec

prestávka, -y, -vok žen. r. kratšie prerušenie, prechodné zastavenie niečoho;
pauza: Po krátkej prestávke (v reči) doložil presvedčivo: „Spravím poriadok.“ (Jes.) Prednosta urobil významnú prestávku. (Karv.);
veľká, malá p. (v škole medzi vyučovacími hodinami);
p. na konci dejstva (v divadle);
cez p-u, zried. i v p-e: Musíme si zavečerať v prestávke. (Kuk.);
bez p-y (napr. pracovať, byť v činnosti) bez zastavenia, bez oddychu;
pracovná p. (napr. v závode);
Pokračoval v práci až do večera s malými prestávkami. (Ondr.) Po krátkej obedňajšej prestávke. (Tat.);
poludňajšia p.;
prestávky medzi jednotlivými jedlami
(Jil.);
Autá zjavovali sa už len sporadicky, po dlhých prestávkach (Urb.) časových intervaloch.

prestavovať p. prestaviť

Naposledy hľadané výrazy

1. presta�� v Slovníku slov. jazyka