Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „presk��ma��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

preškrabať sa, -e, -ú i preškriabať sa, -e, -u dok. preliezť cez niečo, lezením sa dostať cez niečo: p. sa cez plot, cez múr

preskackať, -á, -ajú dok. expr. (čo) skackavým pohybom, skackajúc prejsť: Preskackala izbu na kolenách a dlaniach. (Tim.) Po skalách potok preskackala. (Hviezd.)

preskákať, -skáče, -skáču dok. (čo)

1. skákaním prejsť: p. chodbu;

2. expr. prekonať, prežiť: Všeličo v živote už preskákal. (Heč.)

preskakovať p. preskočiť

presklepiť, -í, -ia dok. zried. preklenúť: Kutice presklepené románskymi oblúkmi. (Fr. Kráľ);

nedok. presklepovať, -uje, -ujú

preskočený príd. m. hovor. expr. zried. pretkaný: vlasy preskočené šedinami (Podj.);
brada riedko šedinami preskočená (Vaj.)

preskočiť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho i bezpredm.) skokom sa preniesť ponad niečo (niekoho): p. jarok, potok, priekopu;
p. plot, prekážku;
Koníky rezko preskočia koľaje.
(Vám.) Záhonček, čo žaba preskočí (Taj.) malý;
pren. Kde preskočí on priepasť, ktorá je medzi ňou a ním (Kuk.) neprenesie sa ponad to, čo ich delí. Pán Blanchard už preskočil deväťdesiatku (Hor.) má vyše deväťdesiat rokov;
hovor. Ty si to už preskočila a mohla by si radou prispieť (J. Chal.) prekonala, prežila. Nesúďte poklesky iných, kým sami všetko nepreskočíte. (Fr. Kráľ)

Nepovedz (nekrič) hop, kým nepreskočíš (dokiaľ si nepreskočil) (prísl.) neteš sa predčasne, nerob predčasné uzávery. Kričíte hop a ešte ste nepreskočili. (Mor.) No ... no, Janko ešte si nepreskočil. (Min.);
zima, smrť ho preskočila striasol sa od zimy;
mráz mu preskočil, zimomriavky mu preskočili po chrbte od strachu, hrôzy sa ostriasol;

2. (čo, koho) vynechať, obísť: Preskočila pár strán (v románe). (Jes.) Preskočíme v našom rozprávaní rok alebo dva. (Fr. Kráľ) Preskočil taký dom a išiel o jeden ďalej. (Tomašč.) Nemožno (biedu) obísť ani preskočiť. (Jil.)

3. (kam, cez čo, čím, na čo, na koho, do čoho i bezpredm.) preniesť sa rýchle z miesta na miesto, z predmetu na predmet, z jednej polohy do druhej, rýchle prebehnúť, prejsť;
mihnúť sa: Hlas preskočil k nej ponad vodu. (Ondr.) Piesne preskočili cez vrchy. (Min.) Poznámka preskočila vzduchom od úst k ústam. (Jil.) V očiach mu preskočil zlý plamienok (Zgur.) zablysol sa;
preskočila iskra (napr. v elektrickom spotrebiči) zaiskrilo sa, nastal výboj;
Slovenčina im ľahšie šla a vždy preskočili do nej. (Jégé) Oheň z Ťapajovho domu preskočil na ďalšie. (Heč.) Hnutie preskočilo do ďalších odvetví výroby. (Štítn.) Reč preskočí odrazu na krásny čas. (Kuk.) Myšlienky (mu) preskočili na deti. (Gab.) Obišiel otázku a razom preskočil na inú tému. (Vaj.) Úsmev preskočil na chlapcov. (Sev.) Preskočil na neho strach. (Jaš.) Potom mi oči preskočili na písmená pod obrázkom. (Bedn.) Michal preskočil do druhej úlohy. (Tat.) Niekoľkokrát preskočili poplašné zprávy (Sev.) objavili sa.

hlas mu preskočil zadrhol sa;
hovor. žart. preskočilo mu (koliesko) v hlave stratil rozum, zošalel;
Najprv si myslela, že mladému pánovi koliesko v hlave preskočilo. (Vaj.) Pokladal Sancha za človeka, ktorému v hlave preskočilo. (Fel.)

4. hovor. (kam; class="sc" /> k čomu) zmeniť príslušnosť, zmýšľanie;
prejsť (do iného tábora): Preskočil na ruský front. (Urb.) Hanbil sa za svoje preskočenie ku kalvinizmu. (Jégé) Bol mu protivný svojím preskočením do (iného) tábora. (Vaj.)

5. expr. (koho, čo) predbehnúť, predísť (napr. v povolaní): Každý blbec ťa preskočí s pomocou náčelníkovej dobroprajnosti. (Jes.) Doba ťa preskočila, zaostal si. (Min.);
p. vývoj;

nedok. preskakovať, -uje, -ujú

preškoda (zried. i preškodička) vetná prísl. (obyč. s 2. p. al. so spoj. class="b0">že) expr. najčastejšie v spojení škoda, preškoda (niekedy pís. menej vhodne i škoda-preškoda) vyjadruje zosilnené poľutovanie, veľká škody: Preškoda, preškoda bučka zeleného. (J. Kráľ) Ach, škoda ťa, preškoda! (Ráz.-Mart.) Ej, škodapreškoda tých dievčeniec. (Tim.) Škoda, škoda, preškodička švárnej dievčiny! (J. Kráľ)

preskok, -u muž. r.

1. tel. preskočenie nejakého telocvičného náradia: p. cez koňa, cez kozu;
p. roznožmo;
p-y na kladine
;

2. el. tech. preskočenie iskry pri elektrickom výboji;

preskokový príd.: el. tech. p-á dráha

preškolenec, -nca muž. r. človek, ktorý školením, zaúčaním nadobudol inú, novú špecializáciu: robotník-preškolenec;
murársky p.

preškoliť, -í, -ia dok. (koho)

1. školením dať niekomu inú, novú špecializáciu: p. zamestnancov, robotníkov;

2. hovor. školením, výchovou zmeniť svetonázor niekoho;

preškoľovať, -uje, -ujú

|| preškoliť sa školením nadobudnúť inú, novú špecializáciu: Moji chlapci sa medzitým preškolili, stali sa z nich zámočníci. (Štítn.)

preškôlkovať, -uje, -ujú dok. les. (čo) presadiť sadenice, ktoré boli už raz presadené: preškôlkované sadenice

preškoľovací, -ia, -ie príd. m. určený na preškolenie, umožňujúci preškolenie: p. kurz

preškriepiť, -i, -ia dok. hovor. (koho) slovami, rečou, hádkou, zvadou prinútiť niekoho ustúpiť: Józu i tak nepreškriepi nik, tá neutíchne, či má pravdu, či nie. (Tim.) Stvrdol som a nedal sa preškriepiť. (Heč.)

preškrknúť1, -ne, -nú, -kol dok. expr. zried. (čo, zastar. i čoho) povedať, prehovoriť, preriecť, muknúť: jestli sa mi opovážiš len preškrknúť slova neprajného (Kal.)

preškrknúť2 p. preškrtnúť

preskromný príd. m. expr. veľmi skromný: V preskromnej mojej skrýši. (Jes.)

preškrtať, -á, -ajú dok. (čo) poprečiarkovať, popreškrtávať;

nedok. preškrtávať, -a, -ajú

preškrtnúť (hovor. i preškrknúť2), -ne, -nú, -tol (-kol) dok. (čo) prečiarknuť: p. slovo, riadok

preskúmať, -a, -ajú (čo zried. i koho) dôkladne prezrieť, vyskúmať, urobiť prieskum niečoho: p. otázku, problém;
p. situáciu, p. všetky okolnosti;
dôkladne, podrobne p. nejaký jav;
starostlivo niečo p.;
plánovite preskúmaná jaskyňa
(Hruš.);
Štyri razy preskúmala knihu, či sú nie strany prehodené. (Jes.) Treba preskúmať staré vzťahy k ľuďom. (Urb.) Dala ho (Tonka) doktorovi preskúmať (Taj.) vyšetriť;
málo preskúmaná oblasť;
p. okolie
(Chrob.);
Nebolo možné preskúmať výraz jeho tvári. (Tim.);

nedok. preskúmavať, -a, -ajú

preskupiť, -í, -ia dok. (čo, koho) znovu, inak zoskupiť: preskupenie síl, hodnôt;
p. tovar;
preskupenie zložiek
(istej štruktúry);
p. hráčov;

nedok. preskupovať, -uje, -ujú

|| preskupiť sa inak sa zoskupiť: ľudia sa preskupili (Jil.);
armáda sa preskupila (Urb.);

nedok. preskupovať sa

preskúšať, -a, -ajú dok.

1. (čo) podrobiť dôkladnej skúške;
vyskúšať: p. nový výrobok;
Bartoš preskúšal váhy.
(Hor.) Bol by svoje počínanie musel ešte raz preskúšať. (Jégé)

2. (koho) vyskúšať z učebnej látky: Vše vás (deti v škole) prídem preskúšať. (Taj.)

preskúsený príd. m. expr. veľmi skúsený: p. človek (Ondr.)

preškvariť, -í, -ia dok. (čo) škvarením rozpustiť;
znova, opätovne uškvariť: p. maslo;
p. masť

Naposledy hľadané výrazy

1. presk��ma�� v Slovníku slov. jazyka