Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „prepo��i��a��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

prepodstatniť sa, -í, -ia dok. kniž. zmeniť svoju podstatu, od základu, úplne sa zmeniť: Satira ako literárny druh dosahuje u Villona svojho prepodstatnenia. (Fel.);
realita prepodstatnená spevom (A. Mat.);
Prepodstatnil sa, premenil úplne, sťa by boli vymenili všetky bunky jeho tela. (Urb.);

nedok. prepodstatňovať sa, -uje, -ujú

prepočet, -čtu muž. r. odb.

1. prepočítanie, výpočet: kalkulačný p.;
podľa p-ov
;

2. prevedenie do inej sústavy, vyjadrenie inými hodnotami;
prepočítanie na iné jednotky: p. rubľov, mariek na koruny

prepočetný príd. m. kniž. veľmi početný, hojný, počtom veľký: Vošlo prepočetné stádo kôz. (Záb.);
v p-ých slovenských mestečkách (Škult.)

prepochodovať, -uje, -ujú dok. prejsť pochodovým, ráznym krokom popri niečom: Popri našej chalupe prepochodoval komisár. (Jes-á)

prepočítací i prepočítavací, -ia, -ie príd. m. fin. slúžiaci za základ prepočítania niečoho: p. kľúč, p. (menový) kurz

prepočítať, -a, -ajú dok.

1. (čo) znovu spočítať al. vypočítať;
prerátať: p. (si) peniaze, p. zväzok bankoviek;
Pri preberaní peňazí má si vydané hneď prepočítať.
(Tomašč.) Vilma hneď prepočítala, že potrebuje málo peňazí (Jégé) vypočítala si;
p. počtový príklad, úlohu;
p. niečo podľa vzorca
;

2. odb. (čo) vykonať všetky potrebné výpočty: p. projekt, p. náklady na stavbu;

3. odb. (čo na čo) číselne previesť na inú hodnotu (napr. na inú menu): p. ruble, franky na koruny;
prepočítanie kapitálu podľa úrokového výnosu;
výroba ocele, spotreba mäsa prepočítaná na jedného obyvateľa, na hlavu;
p. prácu na pracovné jednotky
;

nedok. prepočítavať

|| prepočítať sa (bezpredm. i v čom) zmýliť sa v počítaní, pri odhadovaní niečoho, prerátať sa: Zradcovia národa sa prepočítali. (Lajč.) Prepočítali sme sa, je to horšie, ako sme mysleli. (Fr. Kráľ) Dôkladne sa prepočítal. (Zúb.)

prepočítavať, -a, -ajú, zried. i prepočitovať, -uje, -ujú nedok. (čo)

1. znovu spočítavať, preratúvať: Jožko smutne prepočituje (peniaze). (Stod.) Prepočitoval výrobné normy. (Jil.)

2. odb. číselne prevádzať na iné hodnoty: Doláre si prepočitujem na ruské „dlugy“. (Vaj.)

prepočuť, -uje, -ujú dok. trochu zastar. (čo) nepočuť, nezačuť, zle počuť, nechcieť počuť: (Greguš) pýtal sa po druhý raz, mysliac, že hosť prepočul prvú otázku. (Vaj.) Zdal sa prepočuť, čo otec povedal. (Vans.) „Lenže je to nie tak, brat môj!“ odpovie Hrkaľa, prepočujúc slová o zvonení. (Tim.);

nedok. prepočúvať, -a, -ajú

prepodivný príd. m. expr. veľmi zvláštny, čudný, divný, podivuhodný, nezvyklý: Začal hovoriť o peniazoch z brezovej kôry a iných prepodivných veciach. (Zúb.);
neobyčajný, prepodivný človek (Tim.);
p-é slová (Vaj.);
p-é inštrumenty (Zúb.);

prepodivne prísl.: Tak mi je akosi divne, prepodivne. (Urb.)

prepojiť, -í, -ja dok. (čo; class="sc" /> čo, koho na čo) znova, inak zapojiť, spojiť;
prepnúť: p. rýchlosť (napr. na motorovom vozidle);
p. rádiový prijímač na krátke vlny;
p. gramofón na mikroplatne;
p. elektrickú žehličku na menšiu teplotu
;
(pri telefonovaní) p. niekoho na centrálu, na domácu linku, na medzimesto;
Veď som vás zapojila a vy ste zložili. Moment prepojím.
(Karv.);

nedok. prepájať, -a, -ajú i prepojovať, -uje, -ujú

prepojovač i prepájač, -a muž. r. zariadenie umožňujúce prepájať niečo na iný stroj, na inú intenzitu ap.

prepokorný príd. m. bás. veľmi pokorný: p-á hlava (Jes.);
Ohnul som krk prepokorný. (Hviezd.)

prepolitizovať, -uje, -ujú dok. (čo) príliš zdôrazniť politickú zložku niečoho na úkor iných zložiek: p. školu, učivo

prepona, -y, -pôn žen. r. geom. strana pravouhlého trojuholníka ležiaca proti pravému uhlu

preporod, -u muž. r. i preporodenie, -ia stred. kniž. znovuzrodenie, pretvorenie, podstatná zmena niečoho al. niekoho, prerod: Pýtal sa, čo bolo príčinou Vargončíkovho preporodu. (Mňač.) Kto búri krajinu v osudnej chvíli nádejného prerodu? (Botto) Už blíži sa čas preporodov. (Vaj.);
preporodenie Slovanstva (Škult.);
preporodenie národa (Vlč.);
Stalo sa so mnou isté preporodenie. (Jégé);
mravné preporodenie človeka (A. Mat.)

preporodiť, -í, -ia dok. (koho, čo) premeniť, obrodiť, pretvoriť: Veď ste tvrdili, že vyznanie vás preporodí, očistí. (Vaj.);
p. národ, spoločnosť, človeka;
p. svet
(Piš.);

nedok. preporodzovať, zried. i preporoďovať, -uje, -ujú

|| preporodiť sa premeniť sa, obrodiť sa, podstatne sa zmeniť: Valent ako keby sa bol preporodil do nového života. (Jil.) Kedyže sa sedliak preporodí z poddanstva? (Stod.) Preporodil sa cele, venujúc život svoj národu svojmu. (Hviezd.);
zem sa preporodila (Jes.);
Kraj sa jagá ani preporodený. (Kuk.);

nedok. preporodzovať sa, zried. i preporoďovať sa

prepošt, -a, mn. č. -i muž. r. titul vyššieho cirkevného hodnostára, prvý kanonik kapituly: p. prešporskej kapituly (Vaj.);

prepoštský príd. m.: p-á bazilika, p-á hodnosť hodnosť prepošta;

prepoštstvo, -a, -tiev stred.

1. hodnosť, úrad prepošta;

2. správna oblasť prepošta, prepozitúra

prepotencia, -ie, -ií, -iám, -iách žen. r. kniž. zastar. nadradenosť, vyššia moc: tlak maďarskej prepotencie (Vaj.)

prepotený príd. m. presiaknutý potom;
veľmi spotený: Periny mal ráno prepotené od strachu. (Ondr.);
p. chrbát (Taj.);
p-á čiapka (Kuk.);
Golier mal prepotený a pohúžvaný. (Jégé);
p-á košeľa;
Zvalil sa na zem celý uštvaný a prepotený
(Hruš.) spotený.

prepotiť, -í, -ia dok. (čo) veľmi zapotiť, spotiť: p. košeľu, šaty

|| prepotiť sa nasiaknuť potom: Golierik sa prepotil a pokrkval najväčšmi. (Kuk.)

prepotrebný príd. m. expr. veľmi, naliehavo potrebný: Orientovať sa — vec prepotrebná. (Karv.);
p. človek (Jes.);
Vykonáva množstvo prepotrebných robôt. (Švant.) Je (strýko) prepotrebnou osobnosťou spoločnosti. (Al.);

prepotrebnosť, -ti žen. r. zried. : p. učenia (Heč.)

prepožičať, -čia, -čajú dok. kniž. (komu čo) požičať, dať do používania: p. niekomu hodnosť (napr. vojenskú al. vedeckú);

nedok. prepožičiavať, -a, -ajú

|| prepožičať sa (čomu, na čo) dať sa na niečo;
nechať sa využiť, zneužiť niekým na niečo: Pritesný mu bol čas pre povinnosti, ktorým sa bol prepožičal. (Gab.);
p. sa na podvod;

nedok. prepožičiavať sa

prepozícia, -ie, -ií, -iám, -iách žen. r. gram. predložka;

prepozicionálny príd. m. predložkový: p-e vzťahy

prepozitúra, -y, -túr prepoštstvo: turčianska p., premonštrátska p.

Naposledy hľadané výrazy

1. prepo��i��a�� v Slovníku slov. jazyka