prekladací príd.
1. určený na prekladanie z miesta na miesto: p-ia stanica
2. týkajúci sa prekladania na iné pôsobisko: p. dekrét
3. týkajúci sa prekladania do iného jazyka: p. stroj
prekladateľ -a mn. -ia m. kto prekladá do iného jazyka: p. Tolstého;
p. z angličtiny;
prekladateľka -y -liek ž.;
prekladateľský príd.
prekladač -a mn. -e m. neživ. zariadenie na prekladanie, premiestňovanie niečoho: p. debien;
prekladačský príd.: p-á čata
nedok. prekladať
prekladisko -a -dísk s. priestor určený na prekladanie prepravovaného tovaru: p. železnej rudy;
riečne p.;
prekladiskový príd.
prekladový príd.: p. slovník
preklať -kole -kolú -koľ! dok. ostrým predmetom prepichnúť: p. protivníka dýkou;
p-l si nohu;
p-l sa nožom
● expr. p. niekoho očami nahnevane sa na neho pozrieť;
prekládka -y -dok ž. prekladanie, preloženie (prepravovaného tovaru, zásielok ap.): p. rudy;
p. koľajníc;
prekládkový príd.: p-á stanica
preklápací príd. kt. sa dá preklopiť: p. vozík
nedok. preklápať -a, preklopovať