Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „prehovori��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

prehovoriť1, -í, -ia dok.

1. vyjadriť sa slovom, rečou;
vysloviť, povedať niečo;
ozvať sa: Potriasol hlavou a prehovoril, ticho, akoby len pre seba. (Vám.) Čo tu hľadáš, chlapče? — prehovorí žena. (Ráz.-Mart.) Nikto neprehovoril (Urb.) všetci mlčali. Ide mi do plaču, nemôžem prehovoriť. (Al.);
pren. Srdce prehovorilo (Kuk.) ozvalo sa.

p. niekomu do duše pokarhať ho;
neprehovoriť ani slova (slovo) mlčať;

2. (s kým) zaviesť rozhovor s istým cieľom, prerokovať, dohovoriť niečo s niekým, porozprávať sa;
pohovoriť si: Rád by som s vami prehovoriť pár slov. (Vaj.) Päťdesiat korún? No, prehovoríme si o tom (Fr. Kráľ) Bolo by treba s učiteľom prehovoriť. (Jil.)

3. (ku komu, s kým) dať sa s niekým do reči, osloviť niekoho, obrátiť sa na niekoho v rozhovore: Ondrej prehovoril k otcovi celkom skrúšene. (Krno) Anuľka prehovorí so smiechom k Štefanovi. (Kal.) Bojí sa matke pozrieť do očú a slovo s ňou prehovoriť. (Jaš.)

4. povedať verejne nejakú reč, prejav, obyč. na nejakom zhromaždení: Komisár prehovoril k mobilizovaným vojakom. (Tat.) Ide k tribúne, aby prehovoril. (Pláv.)

prehovoriť2, -í, -ia dok. (koho) presvedčiť o niečom, nahovoriť niekoho na niečo, získať niekoho pre niečo: Moja mama prehovorila tvojho otca. (Kuk.) Učiteľ sa snažil prehovoriť starého Lovásza, aby dal syna študovať. (Min.);

nedok. prehovárať, -a, -ajú

Naposledy hľadané výrazy

1. prehovori�� v Slovníku slov. jazyka