Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „predn����ka” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

predná p. predný

prednádražie, -ia stred. žel. pomocné nádražie v blízkosti nádražia: Žilina — prednádražie

prednák, -a, mn. č. -ci muž. r. nár. predák, vodca (Dobš., Heč.)

prednášač, -a muž. r. kto prednáša al. recituje;
recitátor

prednášať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, o čom i bezpredm.) hovoriť, rozprávať niečo viacerým poslucháčom;
konať prednášku;
byť prednášateľom (napr. na vysokej škole): p. referát;
p. o aktuálnych otázkach;
p. na univerzite, na na vysokej škole;
Topografiu prednášal veliteľ školy.
(Rys.) Vždy takto hovorí, ako keby prednášal. (Tal.)

2. (čo) predvádzať slovom (recitovať), spevom al. na hudobnom nástroji nejaké umelecké dielo: p. báseň, verše;
Vnučka prednášala Chopinov valčík.
(Vans.)

3. (čo) ústne predkladať, vyslovovať: p. žiadosti (Škult.);
p. želania (Jil.);

dok. predniesť

prednášateľ, -a, mn. č. -lia muž. r. kto prednášku al. prednášky;

prednášateľský príd. m.: p-á činnosť

prednáška, -y, -šok žen. r.

1. verejný prejav náučného charakteru k väčšiemu publiku;
konať, mať p-u;
vedecká, literárna p.;
vypočuť si p-u
;

2. výklad učiteľa na vysokej škole: chodiť na p-y;
navštevovať p-y;
Od rána do noci bol na prednáškach.
(Kuk.);

prednáškový príd. m.: p-á činnosť;
p. cyklus;
p-á sieň, miestnosť
v ktorej sa konajú prednášky

predne prísl. kniž. zastar. predovšetkým, najprv, v prvom rade: Predne prizrime sa postavám čertov. (Dobš.) Štúrove články boli adresované predne inteligentnej mládeži. (Krčm.)

prednedávnom prísl. nedávno, v nedávno uplynulom čase: Prednedávnom mal som tu istého gazdu. (Fig.) Rudolf Pokorný vydal prednedávnom prvú prozaickú zbierku. (Vlč.)

prednes, -u muž. r.

1. spôsob podania, predvedenia literárneho al. hudobného diela pred poslucháčstvom: p. básne;
precítený p.;
technicky dokonalý p. skladby;
Vrchy podávali túto baladu o láske a jej bolesti s náležitým prednesom.
(Jil.)

2. práv. ústne predloženie dôkazov, dokladov: nepravdivý, oneskorený p.;

prednesový príd. m. k 1 : p-á prax, p-á technika

prednička, -y, -čiek žen. r. v ľudovom odeve úzky vyšívaný pás na prednej časti čepca, náčelník, náčelnica

predniesť, -nesie, -nesú, -niesol dok. (čo)

1. povedať niečo viacerým poslucháčom: p. reč, prejav, prednášku, referát;

2. predviesť slovom, spevom al. na hudobnom nástroji nejaké umelecké dielo: p. báseň;
Program zakľúčil sa prednesením veľkej skladby Dvořákovej.
(Vans.)

3. ústne predložiť, vysloviť: p. prosbu, žiadosť, požiadavku;
Hurban bolestným hlasom predniesol biedy Slovákov.
(Škult.);

nedok. prednášať

predník, -a, mn. č. -y muž. r. nár. v ľudovom odeve predná časť nohavíc medzi vreckami: Pchal prsty do predníka nohavíc. (Kal.)

prednosť, -ti žen. r.

1. vlastnosť, ktorou niekto al. niečo nad niekým al. nad niečím vyniká: p-i socialistického zriadenia (pred kapitalistickým);
Každá vec má svoje prednosti.
(Kuk.) Bol človekom s chybami a prednosťami. (Hor.)

2. prvé miesto, čestné miesto: Ženám všade patrí prednosť. (Kuk.)

dať, dávať niekomu, niečomu p. vybrať, vyberať si niekoho, niečo podľa záľuby z väčšieho počtu, uprednostniť, uprednostňovať niekoho al. niečo: Štúr dával prednosť voľnému slovu. (Krčm.) Pre krásne devy, ktorej dať prednosť? (Vaj.) Vidí sa mi, že dám prednosť voľnosti. (Fig.)

prednosta, -u, mn. č. -ovia muž. r. zastar.

1. osoba stojaca na čele nejakého úradu al. ústavu: p. súdu, p. kancelárie;
p. stanice
náčelník;

2. osoba riadiaca nejakú inštitúciu, predseda: Hodža bol prednostom spoločnosti. (Škult.)

prednostenský príd. m. zastar. týkajúci sa prednostu, vzťahujúci sa na prednostu: p-é miesto (Fr. Kráľ) miesto prednostu

prednostný príd. m. majúci prednosť pred niečím: p-é postavenie;
p-é zásielky
;
práv. p-é právo oprávnenie uplatniť svoj nárok pred inými;

prednostne prísl.: p. niečo povoliť

prednovok, -vku muž. r. i prednovie, -ia str., zried. i prednovka, -y žen. r. ľud. čas pred novou úrodou, obdobie pred žatvou, dônovie, dônovok: V prednovie dával zbožie s ohromným úrokom. (Vaj.) Jačmeňom kupčím len v prednovku, keď sú múčnice prázdne. (Kuk.) Obec nemá peňazí, prednovka bola tvrdá. (Kuk.)

prednožiť, -í, -ia dok. tel. zdvihnúť napnutú nohu dopredu;

nedok. prednožovať, -uje, -ujú

prednožka, -y, -žiek žen. r. tel. preskok prednožmo

prednožmo prísl.: tel. preskok, stoj p. cvik, pri ktorom sú dopredu natiahnuté nohy al. jedna noha vo vodorovnej rovine

prednožný príd.: tel. stoj p. stoj prednožmo

prednožovať p. prednožiť

predný príd. m.

1. umiestnený vpredu, nachádzajúci sa vpredu (op. zadný): p-á časť tela;
p-é nohy
(u zvierat);
p-á izba, p-é koleso, p-é zuby;
p-é zákopy, p-á stráž, p-á línia
;
tech. p. náhon na predné kolesá;
fon. p-á spoluhláska artikulovaná prednou časťou jazyka;

spodst. predná, -ej žen. r. hovor. predná izba (s oknami do ulice): Pán hlavný radca sa vytratil do prednej. (Kuk.)

2. významný, dôležitý, popredný: p. človek, p-á rodina, p. spisovateľ, p. gazda;
p-á úloha, p-é miesto;
najprednejšia povinnosť
(Škult.);
Anča je z prednejšieho domu. (Tim.) Nemá tvár v maštali mu je prednejšia, než vlastná žena. (Jil.)

Naposledy hľadané výrazy

1. predn����ka v Slovníku slov. jazyka