Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „pre��o” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

prebárať,prebárať sa p. preboriť, preboriť sa

prebaviť sa, -í, -ia dok. zried. stráviť čas hrou, bavením: Ivan sa prebaví s deťmi hoc i za celé odpoludnie. (Šolt.)

prebelievať (sa), -a, -ajú nedok. zried. bielou farbou vynikať z niečoho, belieť sa: V úžľabinách prebelievali ešte snehové plochy. (Janč.) Cez záclony prebelieva sa už mlieko dňa (Heč.) svitá.

pre predl. so 4. p. vyjadruje

1. príčinu, dôvod: Pre nedostatok krmu musel predať voly. (Podj.);
trestaný pre krádež;
Preňho museli synovia z domu.
(Kuk.) Nerukoval, oslobodili ho pre veľký majetok. (Fig.) Cítil sa ukrivdeným, že on vyhrmel pre učňa. (Šolt.) Pre hluk slova nepočul. (Taj.)

2. cieľ, účel: žiť, pracovať pre niekoho;
To bude pre Vieru, tá rada číta.
(Tim.) V dedine kúpil ovos pre koňa. (Jégé);
pre istotu sa spýtam;
Zriekla sa pre deti väčšej čiastky svojej porcie.
(Zúb.);
vozeň pre statok (Jes.);
Otec hľadá miesto pre hodiny. (Al.)

3. zreteľ: Pekné zamestnanie pre chlapa. (Chrob.) Nuž nech čaká pre mňa i do súdneho dňa. (Jégé) Peniaze nemali pre nich ceny. (Urb.) Cítil som, že nie som súci pre rodinný život. (Zúb.) Či je to pre gazdu, aby každú chvíľu dvor zametal? (Tim.)

4. predmet: Mohol sa rozhodnúť pre akýkoľvek plán. (Fig.) Necháva si tajomstvo pre seba. (Laz.)

5. kraj. po slovesách pohybu vyjadruje cieľ, účel;
po: Museli sme telegrafovať do Budejovíc pre rušeň. (Jes.) Slúžka beží pre zverolekára. (Al.) Ide sa do Brodu pre kanóny. (Ráz.) Poslala sluhu pre Fera. (Jégé) Bežala nocou pre lieky. (Podj.)

pre- predpona

I. pri slovesách vyjadruje

1. smerovanie deja a) z jednej strany na druhú al. krížom cez niečo: prejsť, prebehnúť cez ulicu;
preplávať rieku;
prebiť sa cez húštinu;
prestreliť, prepichnúť, prebodnúť, predierkovať niečo;
preklať niekoho;
preboriť sa, prevŕtať sa, prehrýzť sa cez niečo;
prelepiť, prečiarknuť niečo
;
b) ponad niečo: preskočiť, preliezť plot;
preletieť hory;
prestreliť, prekopnúť bránku
;
c) popri niečom, okolo niečoho: prejsť, prebehnúť, prefrčať, prebrnknúť, preletieť popri niečom, okolo niečoho;
d) z miesta na miesto: preliať, presypať niečo;
preložiť, premiestiť, predisponovať niečo al. niekoho
;

2. vyplnenie istého priestoru al. časového úseku nejakým dejom: precestovať svet;
prejsť kus cesty;
prespať tri dni;
prebdieť, prechodiť, presedieť, preplakať celú noc;
prenocovať, prezimovať niekde
;

3. veľkú mieru deja, nadmernosť al. zväčšenie: presoliť, predimenzovať, predražiť, preplniť, preľudniť niečo;
preceniť, prechváliť, prekŕmiť niekoho;
predesiť niekoho;
prejesť sa;
predĺžiť, pretiahnuť niečo
;

4. vykonanie deja s cieľom zmeniť stav niečoho: prebudovať, prestavať, prebásniť, preložiť, prefarbiť, preinačiť, premeniť, prehodnotiť, prepísať, premaľovať, prepracovať, prerobiť, prešiť, pretvoriť niečo;
prekrstiť niekoho;
preobliecť sa, preobuť sa
;

5. rozdelenie niečoho na časti, obyč. na dve;
zastavenie priebehu nejakého deja, prerušenie: pretrhnúť, prelomiť, prepíliť, prerezať, prestrihnúť, prekrojiť, prehrýzť niečo;
prerušiť niečo;
prebudiť (sa);
prestať
;

6. dôkladnosť pri vykonaní deja: prehľadať, preskúmať, prekutať, premerať, prečistiť, prehrabať, prekopať niečo;
premoknúť, premrznúť
;

7. zapríčinenie straty niečoho istou zápornou činnosťou (al. nečinnosťou): prepiť výplatu;
pregazdovať majetok;
premrhať peniaze;
prehrať zápas;
premeškať niečo
;

8. nadobudnutie prevahy nad niečím al. niekým: premôcť niekoho, niečo, prekonať, prerásť niečo;
prekričať, prehlušiť niekoho;
prečnievať
;

9. prostú dokonavosť slovesného deja: prečítať knihu;
preštudovať niečo
;

II. pri podst. menách dejového, zried. aj iného významu utvorených od slovies s predponou pre- má obdobné významové odtienky ako v príslušných slovesách: prehra, preklad, prelet, prelom, premet, prenos, prepad, prepis, preskok, prestup, presun, pretlak, preväz, prevod, prevoz, preorávka, prestavba, prekopávka, prevýchova, prekladisko, prenájom, prejímač, premena, prezuvky;

III. pri príd. a prísl. vyjadruje veľkú mieru vlastnosti;
veľmi, nadmieru: prebohatý, preďaleký, predivný, predobrý, predrahý, prehojný, prekrásny, premocný, premúdry, prenáramný, prenesmierny, prepevný, prerozkošný, preslávny, preúbohý, preveľký, prevzácny, prevysoký;
preďaleko, predobre, prekrásne, prenáramne, prečasto, prenesmierne, prepevno, preslávne, prevzácne, prevysoko

prealpín, -a muž. r. bot. rastlinný typ. ktorý zostúpil v ľadovej dobe do nížiny a udržal sa tu i po ústupe ľadovcov

preambula, -y, -búl žen. r. práv. úvodná formula (zmluvnej) listiny

prebačovať, -uje, -ujú dok. expr. (čo) premárniť, prehajdákať, minúť: prebačoval 160 rímskych šajn (Kuk.)

prebádať, -a, -ajú dok. (čo) odborne, vedecky preskúmať: p. neznáme kraje, oblasti;
Zdalo by sa, že o Němcovej je už všetko prebádané.
(Votr.)

prebaliť, -í, -ia dok. (čo, koho) znovu zabaliť: p. dieťa dať mu čistú plienku;

nedok. prebaľovať, -uje, -ujú

prebásniť, -i, -ia dok. (čo)

1. previesť z prózy do básne, dať pôvodnému prozaickému literárnemu výtvoru básnickú formu;

2. preložiť báseň vo veršoch: Tri z týchto balád prebásnil prekladateľ Malého testamentu (Fel.);

nebok. prebásňovať, -uje, -ujú

prebdený (zastar. i prebdelý) príd. m. strávený bez spánku, v bdení: p-á noc

prebdieť, -bdie, -bdejú, -bdený/-bdetý, rozk. -bdej dok. (čo) bdením, bez spánku stráviť: p. niekoľko nocí, p. celú noc

prebeda expr.

1. cit. vyjadruje zúfalstvo, sklamanie: Ach, jaj, prebeda! Ver` sme sa dožili — ale sme sa dočkali! (Tim.);
obyč. v spojení beda, prebeda: Ej, beda, prebeda, ktovie, kde je ten môj. (Laz.)

2. zried. vetná prísl. veľmi zle: A cítim, že mi pre to školenie býva tak prebeda. (Ráz.-Mart.)

prebeh, -u muž. r. šport. časť tréningového behu medzi dvoma prestávkami

prebehať, -á, -ajú dok. (čo)

1. behaním stráviť istý čas: p. celý deň;

2. behom prejsť: p. celé mesto

prebehlík, -a, mn. č. -ci muž. r. kto prebehol, prešiel v boji na opačnú stranu (k nepriateľovi al. od nepriateľa);
kto prešiel k inej skupine al. strane, obyč. opozičnej: Vo vojne Rusi i našich prebehlíkov považovali za „Austrijakov“. (Škult.)

prebehnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. (čo, čím, kade, kde, kam) behom, v behu rýchlo prejsť nejakým priestorom: Prebehla pitvor a ušla do izby. (Tim.) Dievčatá prebehli izbou. (Kuk.) Išiel práve do banky, keď okolo neho prebehlo auto. (Urb.);
p. (cez) ulicu;
Prebehla cez pitvor.
(Čaj.) Po moste prebehlo auto. (Gab.)

2. (čo) behom rýchlo vykonať nejakú cestu, uraziť nejakú dráhu, cestu: Nemohol by si tých desať kilometrov prebehnúť autom? (Jégé) som prebehol celý svet. (Botto)

3. (čo, koho, po čom, čím) vykonať rýchly pohyb niečím po niečom (po niekom): Elena prebehla očami bandu (Kuk.) rýchlo ju prezrela. Prebehol obsah písma (Tim.) rýchlo ho prečítal. Odborným zrakom prebehne misy hojného stola (Vám.) v rýchlosti prezrie. Stano prebehol prstami po klávesoch. (Vaj.);
pren. Tvárou prebehla mu červeň (Tim.) začervenal sa;
neos. Mysľou mu prebehlo, či by mu nemohla byť priateľkou? (Jes.) pomyslel si

mráz mu prebehol (zimomriavky mu prebehli) po tele, po chrbte, telom naľakal sa;
Telom prebehla mu triaška (Hor.) striaslo ho.

4. (o čase) uplynúť, (rýchle) prejsť: Váš čas ešte neprebehol. (Taj.) Roky prebehli, dávno prekročila päťdesiatku. (Barč)

5. mať priebeh, prejsť (v čase): diskusia prebehla úspešne;

6. prejsť v boji na opačnú stranu (k nepriateľovi al. od nepriateľa): Vinco bol desiatnik, po troch mesiacoch podarilo sa mu prebehnúť. (Min.);

nedok. k 1, 2, 5 prebehávať, -a, -ajú, k 1, 5, 6 i prebiehať, k 1 i prebehovať;

opak k 1, 2, 5 prebehúvať, -a, -ajú

|| prebehnúť sa bežať istý čas;
dosýta užiť beh: Nech sa kone prebehnú. (Kuk.)

prebehovať, -uje, -ujú nedok.

1. (čo i bezpredm.) behom rýchlo prechádzať z miesta na miesto: Začne tancovať po krčme, krížomkrážom ju prebehujúc. (Tim.) Mamka nespokojne prebehovala z izby do izby. (Hor.)

2. rýchlo sa pohybovať: Po ulici prebehujú autá. (Kuk.)

po tele (telom) mu prebehujú zimomriavky trasie ho;

3. nár. zvyšovať, prevyšovať: Ani mi veľmi neprebehovalo (peňazí). (Tim.);

dok. k 1, 2 prebehnúť

prebelasený príd. m. zried. veľmi belasý, modrý: p-á tvár (Jégé)

prebelený príd. m. zried. prestúpený, preniknutý bielou farbou: p-é ruky (Taj.) veľmi biele, bledé;
p-é vlasy (Fig.) prešedivené

prebenda, -y, -bend žen. r. hist. dôchodok za vykonávanie nejakého cirkevného úradu;
úrad, benefícium, obročie

preberač, -a muž. r.

1. kto niečo odoberá a triedi: p. reziva;

hut. rozbíjač a triedič rúd;

2. zried. prieberčivý človek (Hviezd.);

preberačka, -y, -čiek žen. r. k 1

preberací, -ia, -ie príd. m. týkajúci sa preberania, určený na preberanie: p-ia cena, p. protokol

Naposledy hľadané výrazy

1. pre��o v Slovníku slov. jazyka