Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „preč” v Slovníku slovenského jazyka

preč prísl.

1. (po slovesách pohybu) vyjadruje odlúčenie, vzdialenie, vzďaľovanie sa od istého miesta, bodu al. osoby;
(so sponou byť) vyjadruje neprítomnosť: ísť p., byť p., odísť p., utekať p., uberať sa p., byť dlho p.;
Musím odtiaľto preč.
(Jégé)

2. vyjadruje stratu niečoho: Povesť dievčaťa, raz utratená, je navždy preč (Vans.) stratená. Kým sa sova spamätala a počala driapať — už boli krídla preč. (Taj.)

3. vyjadruje energický rozkaz na odchod niekoho, na odstránenie niekoho al. niečoho: Preč s podlým strachom pred smrťou. (Sládk.) Pakuj sa preč! (Bedn.) Preč odo mňa, diabol! (Heč.) Preč s exekútormi! (Krno) Pánboh s nami a zlé preč! staré úslovie poverčivých a veriacich ľudí pri myšlienke na zlé sily;

4. vyjadruje uplynutie času: Jedenásť bilo, tri štvrte sú preč. (J. Kráľ) Už je hodina preč. (Vaj.) Už má štrnásť preč (Tomašč.) viac ako štrnásť rokov.

5. hovor. byť celý preč byť veľmi vzrušený, pohnutý: Náš kočiš bol celý preč od úžasu. (Šolt.)

prechádzať sa, -a, -ajú i prechodiť sa, -í, -ia nedok. voľne chodiť sem a tam, obyč. pre osvieženie: p. sa po parku, po záhrade, po dvore;
Dcéry sa len prechodili a nič nerobili.
(Dobš.);

dok. prejsť sa;

opak. zried. prechádzavať sa, -a, -ajú

prechládzať,prechladzovať p. prechladiť

prečarať, -á, -ajú i prečarovať1, -uje, -ujú dok. hovor. (čo, čo za čo) vymeniť, zameniť, vyčarať: Hostinská mu prečarala kuru. (Dobš.) Prečaroval pluh za fúrik. (Kuk.);

nedok. zried. prečarúvať, -a, -ajú

|| prečarať sa zried. vymeniť sa: Na východe čo chvíľa sa prečaralo svetlo. (Hviezd.)

prečariť, -í, -ia i prečarovať2, -uje, -ujú dok. (čo na čo, star. i v čo, zried. i koho na čo) kúzlom, zaklínaním premeniť (podľa nevedeckých predstáv): Vie prečarovať choré oči na zdravé. (Janč.) Pútnik vedel sám seba prečarovať, na čo sa len chlapcovi zachcelo. (Fr. Kráľ) Nedbal bych prečariť voly v kone. (Hviezd.)

je ani prečarený (Hviezd.);
je ako prečarovaný (Ráz.) zmenený

|| prečariť sa zried. premeniť sa: Prečarí sa sťa v rozprávke kúzlom akýmsi. (Hviezd.)

prečasto prísl. expr. veľmi často: Vystupujú miesta, kde prečasto odohrávala sa krvavá dráma. (Vans.) Krčmy často, prečasto zívajú prázdnotou. (Jil.)

precedens, -u muž. r. práv. predošlý, predchádzajúci prípad;

precedentný príd. m.: p. prípad

precediť, -í, -ia dok. (čo)

1. preliať cez cedidlo: p. mlieko, polievku, kávu, čaj;

2. expr. nepatrne otvorenými ústami nejasne povedať: Starý občas precedil dáku nadávku. (Zgur.) Suchá mrena! — precedí Peter cez zuby. (Heč.);

nedok. preciedzať, -a, -ajú

preceniť, -í, -ia dok. (čo, koho) príliš vysoko oceniť: p. svoje sily, schopnosti;
Zdá sa, že som vás precenil.
(Karv.);

nedok. preceňovať, -uje, -ujú

|| preceniť sa príliš vysoko oceniť svoje sily al. schopnosti: Precenili ste sa. (Karv.);

nedok. preceňovať sa

preceptor, -a, mn. č. -i muž. r. zastar. domáci al. výpomocný učiteľ

prečernelý príd. m. zried. mierne čierny, počerný: p-á tvár (Hviezd.)

prečerpať, -á, -ajú dok. (čo)

1. premiestniť čerpaním: p. vodu z bazénu;
p. naftu, benzín
;

2. vyčerpať nad prípustnú mieru: p. plánované množstvo;
p. finančné fondy
;

nedok. prečerpávať, -a, -ajú

prečerpávací, -ia, -ie príd. m. slúžiaci na prečerpávanie: tech. p-ia stanica

prečesať, -še, -šú, rozk. -češ dok. (čo) niekoľkokrát prejsť vlasy hrebeňom s cieľom upraviť ich: p. (si) vlasy, fúzy, bradu;

nedok. prečesávať, -a, -ajú: pren. Honci prečesávali húštiny (Mor.) prezerali a hľadali zver.

|| prečesať sa hrebeňom si upraviť vlasy: Našiel hrebeň a prečesal sa. (Bedn.)

precesia, -ie, -ií, -iám, -iách žen. r. fyz. pohyb tuhého telesa otáčajúceho sa okolo pevnej osi a opisujúceho kruhový kužeľ;

astron. dlhodobý periodický pohyb bodu, v ktorom zdanlivá ročná dráha Slnka pretína nebeský rovník na jar;

precesný príd. m.: p. pohyb

precestovať, -uje, -ujú dok. (čo)

1. prejsť na nejakom dopravnom prostriedku: p. celú krajinu;
p. mnoho svetadielov
;

2. stráviť cestovaním istý čas: p. celý deň, celú noc;

3. minúť, utratiť na cestovanie: p. celý majetok

prechádzať, -a, -ajú i prechodiť, -í, -ia nedok.

1. ísť, chodiť po nejakom priestore, ísť niekam, po povrchu niečoho, niečím ap.: Sestry prechádzajú ticho po dlhých koridoroch. (Kuk.) Dievčatko prechádzalo cez most. (Janč.) Neďaleko od nich prechádzal chlap s volmi. (Jégé) Často prechádzal trhoviskom mesta. (Ondr.) Prechádzal na druhú stranu ulice. (Urb.) Počuť autokolónu prechodiť. (Stod.) Ľudia prechádzajú bránou. (Jil.) Prechodiac vrátkami, akosi sa zaradoval. (Urb.)

mráz mu (jej) prechádza (prechodí) po chrbte trasie sa a) od zimy, b) od strachu;

2. (čím, cez čo) prenikať, prestupovať, šíriť sa niečím: Ak svetlo prechádza hranolom, láme sa. — Zima prechádzala mi cez rukavičky. (Jes.) Toto slovo jej ťažko prechádza perami. (Štítn.)

3. viesť, tiahnuť sa niečím: Od mosta, kadiaľ prechodí jeden z početných leningradských kanálov, otvorila sa pred nami širočizná ulica. (Pláv.);
mat. čiara prechádza bodom;

4. (čím po čom, čím, čo čím) pohybovať niečím po niečom: Prechádzala mu rukou po tvári. (Jaš.) Prsty prechodia fujarou. (Žáry);
pren. Zrakom prechádzam nástupište (Al.) prezerám ho.

5. ísť popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho: Keď sme prechodili popri psovi, začal vrčať. (Kuk.) Popri nich prechádzali na vyparádených koňoch vycifrovaní páni. (Jégé) Keď prechodil okolo výtokového otvoru, trochu sa obzrel. (Hor.)

6. (do čoho, kniž. i v čo) meniť sa, premieňať sa na niečo iné: Bok prechádzal voľne v mohutný vrch. (Kuk.) Slnečný júl prechádza do horúceho augusta. (Vám.) Recitovanie prechádzalo do deklamácie. (Vaj.) (More) stalo sa šedivastým, prechodilo do hlinasta. (Jes.)

7. po opustení niekoho (niečoho) pridávať sa, pripájať sa k niekomu (k niečomu) inému;
prebiehať: Začali prechádzať „k susedom“, ako sa všeobecne nazývalo prejsť k Rusom. (Urb.)

8. (koho) zasahovať, prenikať (o stavoch, citoch ap.): Mráz nás predchádzal. (Bedn.) Cíti sa chorá, prechádza ju zima. (Jégé) Pánov prechodí úžas. (Gráf)

9. (koho, komu) postupne opúšťať niekoho, strácať sa, miznúť (o stavoch, citoch ap.): Kašeľ im veru neprechádza. (Šolt.) Prechádzala ho trpezlivosť. (Mor.) Janovi začal hnev prechodiť. (Kuk.) Driemoty mi prechádzajú. (Kuk.) Jelenke od úžasu až zrak prechádzal (Laz.) prestávala vidieť.

10. (o čase) plynúť: Prechádza minút veľa. (Jes.) Štvrtý (deň) už prechodí. (Fig.)

11. (z koho, z čoho na koho, na čo, ku komu, kam) (najmä o veciach, vlastnostiach) meniť držiteľa, vlastníka, majiteľa;
dostávať sa od jedného držiteľa k druhému: Poplátené košele prechádzali k otcovi. (Jes.) Klavír prechodil z otca na syna. (Kuk.) Poháriky prechádzali z ruky do ruky. (Kal.) Hriech prechádza z rodičov na dietky. (Vaj.)

12. (čím) podstupovať niečo;
podrobovať sa niečomu: Prechádzať takouto školou je povinnosťou spisovateľa. (Fel.) Mestečko prechádza zmenami. (Zgur.)

13. byť spôsobilý postúpiť do vyššej triedy (v škole): 20 % žiakov prechádza s vyznamenaním;

dok. prejsť

prechádzka, -y, -dzok žen. r.

1. voľná chôdza konaná s cieľom osviežiť sa: ísť na p-u;
byť na p-e;
p. mestom, po hore
;

2. zastar. miesto slúžiace na prechádzky: V pozadí letníka bola prechádzka vysadená stromami. (Kal.);

prechádzkový príd. m. používaný pri prechádzke, slúžiaci na prechádzku: p. kabát (Jes.);
p-á palička (Al.);
p-é miesto (Jégé)

prechladiť, -í, -ia dok. (čo)

1. zried. spôsobiť stratu teploty niečoho, ochladiť: Keď je ryža mäkká, nechá sa prechladiť. (Vans.)

2. tech. znížiť teplotu kvapaliny pod teplotu tuhnutia bez toho, že by kvapalina stuhla: prechladená para;

nedok. prechládzať, -a, -ajú i prechladzovať, -uje, -ujú

|| prechladiť sa

1. zried. stratiť teplotu, stať sa chladným;
ochladiť sa: Pavo vyjde von, kým sa dnu prechladí (Heč.) neos. kým bude chladnejšie.

2. kraj. prechladnúť: Prechladil sa a preskakoval mu hlas. (Jégé)

prechladnúť, -ne, -nú, -dol dok. ochorieť následkom náhleho zníženia telesnej teploty: Prechladol, hoc z domu ani nevychodil. (Kuk.) Šťastlivo sa dostal domov. Prechladnutý, zúbožený, ale živý. (Hor.)

prechladnutie, -ia stred. porušenie normálnych tepelných pomerov v tele vplyvom náhlej zmeny teploty

prechleptať, -ce, -cú, rozk. -ci dok. pejor. zried. (čo) prepiť: Otec prechleptal si salaš. (Švant.)

prechmat, -u muž. r. chyba, nedopatrenie, ktoré niekoho poškodzuje: robiť p-y, dopustiť sa p-u

prechod, -u muž. r.

1. pohyb z miesta na miesto al. cez niečo, prechádzanie, prejdenie: p. cez rieku, cez ulicu;
p. cez Karpaty;
Od prechodu frontu nemôže sa hýbať.
(Heč.)

2. zmena, prechádzanie, prejdenie z jedného stavu do druhého: p. (od kapitalizmu) k socializmu, (od socializmu) ku komunizmu;
Mišo si nevšímal pomalý prechod do normálneho každodenného života.
(Gráf) Pri prechode z bdenia do sna ... (Zúb.)

3. spojujúci článok dvoch rozdielnych stavov, medzistupeň: Súkromné právo nachádza sa v štádiu prechodu. (Luby)

4. lek. doba vyhasínajúcej pohlavnej činnosti u žien, klimaktérium

Naposledy hľadané výrazy

1. preč v Slovníku slov. jazyka