Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „pravda” v Slovníku slovenského jazyka

pravda1, -y, právd žen. r.

1. súhlas výroku, výpovede so skutočnosťou;
správne zmýšľanie, správny náhľad, správne tvrdenie, overené praxou, skúsenosťou (op. nepravda, omyl, lož): hovoriť, povedať, vravieť p-u, šíriť p-u;
to je (nie je) ďaleko od p-y;
uznať niečo za p-u;
trpká, krutá p.
;
expr. pravdučička pravda, pravda pravdúca, pravda pravdivá;
Pochyboval o pravde týchto slov.
(Kuk.) To je pravda, nikdy som netrpela na zuby. (Čaj.) Bude v tom čosi pravdy. (Janč.) Pravda oči kole. (prísl.) S pravdou najďalej zájdeš. (prísl.);
filoz. objektívna, relatívna, absolútna p.

mať p-u (v niečom) hovoriť to, čo zodpovedá skutočnosti;
dať niekomu za p-u súhlasiť s niekým, uznať jeho náhľad;
na moj pravdu (pís. i namojpravdu) vyjadruje a) dôrazné potvrdenie výpovede, zaverenie;
b) zľahčovanie;

2. právo, spravodlivosť: biť sa za p-u;
Pravda je na našej strane.
(Stod.) Krivda za stôl sadla, pravda u dvier žobre. (Chal.) Zlosť do času, pravda naveky. (úsl.)

pravda2 čast.

1. dotvrdzuje výpoveď, ktorú uvádza al. do ktorej je vložená (oddeľuje sa vždy čiarkou), pravdaže: Tie časy sa už, pravda, zmenili. (Kal.) Pravda, nebolo to pekné od neho. (Kuk.) Hlavaj začal sa vyhovárať, pravda, len naoko. (Urb.)

2. pobáda k súhlasu s výpoveďou (oddeľuje sa vždy čiarkou), však, všakže, všakver: Veď si my poradíme, pravda? (Ráz.)

pravdaže čast.

1. dotvrdzuje výpoveď, ktorú uvádza al. do ktorej je vložená (oddeľuje sa čiarkou), pravda: Boli to, pravdaže, veľmi sporé chýry. (Švant.) Pravdaže, to nie je správne, prisvedčil otec. (Zúb.)

2. používa sa ako samostatná replika, isteže, samozrejme, prirodzene: To môžeme napísať hneď aj zápisnicu? — Pravdaže! (Urb.)

Naposledy hľadané výrazy

1. pravda v Slovníku slov. jazyka