Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „prach” v Slovníku slovenského jazyka

prach, -u muž. r.

1. celkom drobné, jemné a suché čiastočky hmoty, najmä také, ktoré sa usadzujú ako nečistota na povrchu predmetov al. za sucha pokrývajú cesty a pod.: kúdol p-u;
Malé cigánčence váľali sa v prachu.
(Čaj.) Topánky boli úplne pokryté prachom. (Kuk.) Drak zakrýval si ústa pred prachom, ktorý sa mu do nich dral. (Chrob.) Vyhriaty prach hradskej pálil Jankove chodidlá. (Zúb.);
pren. Ľudovít ledva otriasol prach školský (Tim.) ledva skončil štúdia;
astron. kozmický p. veľmi drobné meteority v medzihviezdnom priestore;
ban. uhoľný p. jemné čiastočky uhlia vznikajúce pri dobývaní a doprave uhlia;
tech.: kychtový p. tuhé častice obsiahnuté v kychtových plynoch;
vápenná p. odpadky pri pálení vápna používané ako hnojivo;
geol. sopečný p. jemné, sypké vyvreliny pri výbuchu sopiek

upadnúť do p-u (arch. v prach) zabudnutia stať sa neznámym;
padnúť pred niekým do p-u pokoriť sa;

2. mn. č. trochu zastar. obyč. v liek v podobe jemného prášku;
prášok: I v apatike som bola, prachy dali a nič, nič nepomohlo. (Taj.) Apatekár namiešal akýchsi prachov a oddal Adamovi. (Jégé)

3. výbušnina, ktorá sa používa ako náplň nábojov: pušný, strelný p.;
Ťažké vozy s delami, prachom a guľami burácali po kamení.
(Kal.);
pren. Ich smiech len pridal prachu na hnev Dona Quijota (Fel.) zväčšil ho.

4. bás. telesné ostatky (obyč. o dávno zomretých): Jestli si vážiš prach otcov svojich, nezavrhuj ich symbol. (Vaj.);
bibl. Prach si a v prach sa obrátiš.

Pokoj prachu jeho (jej)! zvrat používaný pri pietnej spomienke na mŕtveho;

5. prachové perie;

prachový príd. m.: p. kepeň (Vaj.) proti prachu;
p. sneh;
hut. p-é rudy;
ban. p-é uhlie v podobe prachu;
p-á náplň výbušnina vkladaná do nábojníc;
p-é perie jemné husté perie pod vrchným perím dravých a vodných vtákov

pracháč, -a muž. r. jednoduchý nástroj na odstraňovanie prachu z textílií (obyč. z bytových) klepaním

prachár, -a muž. r. výrobca pušného, strelného prachu;

prachársky príd. m.: p. majster;

prachárstvo, -a stred.

pracháreň, -rne, -rní žen. r. skladište výbušnín, trhavín a traskavín al. továreň na ich výrobu

prachatý príd. m. (čes.) niž. hovor. bohatý, zámožný

práchenný p. práchno

práchnivieť, -ie, -ejú nedok. (o organickej látke) za sucha a za dostatočného prístupu vzduchu sa rozpadať, tlieť: drevo práchnivie, dosky práchnivejú;
Dávno už rodičia jeho práchnivejú v hrobe.
(Dobš.);
pren. práchnivejúca národná myšlienka (Jes.) hynúca, zanikajúca;

dok. spráchnivieť

práchnivina, -y, -vín žen. r. zried. staré hnijúce, práchnivejúce drevo: Na stroskotanej bárke sú iba smeti, práchnivina, hniloba. (Jes-á)

práchnivý príd. m. spráchnivený, postihnutý práchnivením, práchnivejúci: p. klát, p. strom, p-é drevo;

práchnivosť, -ti žen. r.

práchno, -a, -chen/-chien stred.

1. ľahko vznetlivá organická látka (práchnivé drevo, huba ap.), kedysi nevyhnutná pri zapaľovaní kresadlom: Kresadlom vylúdili iskričku na práchno a fúkaním zapálili suchú svrčinu. (Jégé) Ranu vyčistili, založili práchnom a obviazali. (Vans.) Všetko je suché ako práchno;
horí samo od seba.
(Chrob.)

2. ľud. choroš trúdový;

práchenný i práchnový príd. m.: práchenná čapica (Kal.);
práchnová čiapka (Lask.)

práchny príd. m. bás. zried. spráchnivený: p-e kosti (Žáry), p. spis (Hviezd.)

prachovitý príd. m. majúci podobu prachu, práškovitý, prašný: p. cement, p-é vápno

prachovka, -y, -viek žen. r.

1. handra na utieranie prachu: utrieť, utierať stôl, nábytok, knihy p-ou;
Marína ide vytriasť prachovku do okna.
(Tim.)

2. farm. fľaška so širokým hrdlom a zabrúsenou zátkou slúžiaca na úschovu práškovitých al. kusovitých látok

prachovnica, -e, -níc žen. r. nádoba al. schránka na strelný prach

prachový p. prach

prachy, -ov muž. r. pomn. niž. hovor. peniaze

Naposledy hľadané výrazy

1. prach v Slovníku slov. jazyka