Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „pr��ve” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

cit. pokrik na záprah, aby sa zastavil;

expr. zavolanie na niekoho, aby prestal niečo robiť: Pŕ, počkajte, nemôže byť všetko vaše. (Tat.)

pra, -e, mn. č. -e, -í, -ám/-iam, -ách/-iach žen. r. zastar. rozopra, škriepka, spor: V prách chcete žiť, učte sa láske! (J. Kráľ)

prababa, -y, -báb žen. r. zried.

1. matka starého otca al. starej matky: štvoro pokolení prísnych pradedov a zlostných prabáb (Heč.);

2. dávny predok ženského pohlavia: Snáď ma nepríde strašiť nejaká prababa. (Vaj.)

prababka, -y, -biek i prababička, -y, -čiek žen. r. hypok. matkina stará matka: Zasedali prababka s pravnučkou pod praslice. (Šolt.)

prabiedny príd. m. expr. zried. veľmi biedny: Bez Aničky by bol môj život prabiedny, chudobný. (Vans.)

praboh, -a, mn. č. -ovia muž. r. používa sa len v kliatbach: bisťu bohu, prabohu (Urbk.);
sto bohov, prabohov (Vaj.)

prabyt, -u muž. r. zastar. len v spojení od prabytu (J. Kráľ) od pradávna

práč1, -a muž. r. zamestnanec, ktorý perie: p. vlny

práč2, -a muž. r. expr. zried. bitkár (Jes.)

práca, -e, prác žen. r.

1. vynakladanie telesného al. duševného úsilia na niečo, robota: telesná (fyzická), duševná p., ľahká, ťažká, tvrdá, namáhavá p., obetavá, svedomitá, statočná, poctivá, záslužná p., tvorivá, budovateľská p., kultúrna, výchovná, osveto-vá p., úspešná, márna, zbytočná p.;
sysifovská p.
márne, zbytočne vynaložená;
záchranné p-e, sezónne, jarné, jesenné p-e, žatevné, poľné p-e;
p. na niečom, p. s niečím;
pustiť sa, dať sa do p-e;
hrdina socialistickej práce
človek vyznamenaný za vynikajúce činy pri budovaní socializmu;
brigáda socialistickej práce kolektív robotníkov al. iných pracovníkov, ktorí socialisticky pracujú a socialisticky žijú;
ekon. námezdná p., p. nad čas, produktivita p-e, deľba p-e;
katalóg p-e;
Česť práci!
socialistický pozdrav;
Bez práce nie sú koláče (prísl.) práca je základom blahobytu. Aká práca, taká pláca (prísl.) ako kto pracuje, tak ho odmenia. Márna práca vodu košom načierať (prísl.) o daromnej práci. Robí, len mu (tak) práca v rukách horí veľmi usilovne.

2. zamestnanie: hľadať p-u;
byť bez p-e;
sprostredkovateľňa p-e;
Ráno Ján neprišiel do práce.
(Zúb.) Vyhodili ich z baní a prácu tak ľahko nenájdu. (Krno) Odišiel za prácou na Dolnú zem. (Ondr.)

3. námaha, namáhanie: Správa majetkov dala mu dosť práce. (Vaj.)

mať plné ruky práce byť naplno zaujatý, zamestnaný niečím;

4. vec, na ktorej sa pracuje;
výsledok pracovného procesu, výtvor, dielo: strojová, ručná p.;
priekopnícka p., diplomová p.;
písomná, školská, kandidátska, doktorská, dizertačná p.;
Tu ťa čaká oblek nový: pláštik z rosy — moja práca.
(Botto) V jeho (Rázusových) básnických prácach je mnoho subjektívnej lyriky. (Mráz) Ľudovít dokončieva práve svoju majstrovskú prácu. (Al.)

5. fyz. súčin sily a dráhy, po ktorej sila premáha odpor;

prácička, -y, -čiek žen. r. zdrob. expr. Každá prácička je pre celok osožná. (Gab.) Čítala od neho aj iné prácičky, ale tie už neboli také skvelé. (Al.)

pracák, -a/-u muž. r. niž. hovor. pracovný tábor

prácechtivý príd. m. kniž. túžiaci po práci, chcejúci pracovať: mládež naša prácechtivá (Hviezd.);
prácechtiví ľudia (Skal.);

prácechtivosť, -ti žen. r.

práceneschopný príd. m. neschopný pracovať: byť p. nemôcť (pre chorobu) pracovať;
p. zamestnanec;

práceneschopnosť, -ti žen. r.

práceschopný príd. m. schopný pracovať: Cítila sa zdravou a práceschopnou. (Jégé) Páni stáli na tom, že otec je ešte práceschopný. (Urbk.);

práceschopnosť, -ti žen. r.

prach, -u muž. r.

1. celkom drobné, jemné a suché čiastočky hmoty, najmä také, ktoré sa usadzujú ako nečistota na povrchu predmetov al. za sucha pokrývajú cesty a pod.: kúdol p-u;
Malé cigánčence váľali sa v prachu.
(Čaj.) Topánky boli úplne pokryté prachom. (Kuk.) Drak zakrýval si ústa pred prachom, ktorý sa mu do nich dral. (Chrob.) Vyhriaty prach hradskej pálil Jankove chodidlá. (Zúb.);
pren. Ľudovít ledva otriasol prach školský (Tim.) ledva skončil štúdia;
astron. kozmický p. veľmi drobné meteority v medzihviezdnom priestore;
ban. uhoľný p. jemné čiastočky uhlia vznikajúce pri dobývaní a doprave uhlia;
tech.: kychtový p. tuhé častice obsiahnuté v kychtových plynoch;
vápenná p. odpadky pri pálení vápna používané ako hnojivo;
geol. sopečný p. jemné, sypké vyvreliny pri výbuchu sopiek

upadnúť do p-u (arch. v prach) zabudnutia stať sa neznámym;
padnúť pred niekým do p-u pokoriť sa;

2. mn. č. trochu zastar. obyč. v liek v podobe jemného prášku;
prášok: I v apatike som bola, prachy dali a nič, nič nepomohlo. (Taj.) Apatekár namiešal akýchsi prachov a oddal Adamovi. (Jégé)

3. výbušnina, ktorá sa používa ako náplň nábojov: pušný, strelný p.;
Ťažké vozy s delami, prachom a guľami burácali po kamení.
(Kal.);
pren. Ich smiech len pridal prachu na hnev Dona Quijota (Fel.) zväčšil ho.

4. bás. telesné ostatky (obyč. o dávno zomretých): Jestli si vážiš prach otcov svojich, nezavrhuj ich symbol. (Vaj.);
bibl. Prach si a v prach sa obrátiš.

Pokoj prachu jeho (jej)! zvrat používaný pri pietnej spomienke na mŕtveho;

5. prachové perie;

prachový príd. m.: p. kepeň (Vaj.) proti prachu;
p. sneh;
hut. p-é rudy;
ban. p-é uhlie v podobe prachu;
p-á náplň výbušnina vkladaná do nábojníc;
p-é perie jemné husté perie pod vrchným perím dravých a vodných vtákov

pracháč, -a muž. r. jednoduchý nástroj na odstraňovanie prachu z textílií (obyč. z bytových) klepaním

prachár, -a muž. r. výrobca pušného, strelného prachu;

prachársky príd. m.: p. majster;

prachárstvo, -a stred.

pracháreň, -rne, -rní žen. r. skladište výbušnín, trhavín a traskavín al. továreň na ich výrobu

prachatý príd. m. (čes.) niž. hovor. bohatý, zámožný

práchenný p. práchno

práchnivieť, -ie, -ejú nedok. (o organickej látke) za sucha a za dostatočného prístupu vzduchu sa rozpadať, tlieť: drevo práchnivie, dosky práchnivejú;
Dávno už rodičia jeho práchnivejú v hrobe.
(Dobš.);
pren. práchnivejúca národná myšlienka (Jes.) hynúca, zanikajúca;

dok. spráchnivieť

práchnivina, -y, -vín žen. r. zried. staré hnijúce, práchnivejúce drevo: Na stroskotanej bárke sú iba smeti, práchnivina, hniloba. (Jes-á)

práchnivý príd. m. spráchnivený, postihnutý práchnivením, práchnivejúci: p. klát, p. strom, p-é drevo;

práchnivosť, -ti žen. r.

práchno, -a, -chen/-chien stred.

1. ľahko vznetlivá organická látka (práchnivé drevo, huba ap.), kedysi nevyhnutná pri zapaľovaní kresadlom: Kresadlom vylúdili iskričku na práchno a fúkaním zapálili suchú svrčinu. (Jégé) Ranu vyčistili, založili práchnom a obviazali. (Vans.) Všetko je suché ako práchno;
horí samo od seba.
(Chrob.)

2. ľud. choroš trúdový;

práchenný i práchnový príd. m.: práchenná čapica (Kal.);
práchnová čiapka (Lask.)

práchny príd. m. bás. zried. spráchnivený: p-e kosti (Žáry), p. spis (Hviezd.)

prachovitý príd. m. majúci podobu prachu, práškovitý, prašný: p. cement, p-é vápno

Naposledy hľadané výrazy

1. pr��ve v Slovníku slov. jazyka